I. _struktura_prace_rp_dp - Materiály k prvej atestácii

Report
Atestačná práca
Ing.Magdaléna Žitňanová
DP MPC Trnava
Odporúčaná literatúra na
preštudovanie:



Ivan Turek: Písanie záverečných prác na kvalifikačné
skúšky pedagogických zamestnancov. Bratislava:
Metodicko-pedagogické centrum, 2006. (A ďalšie podobné
práce I. Tureka: Príručka k 1. kvalifikačnej skúške
pedagogických pracovníkov; Učiteľ a pedagogický výskum;
Ako písať záverečnú prácu a pod.)
Eva Sihelská-Köbölová a Boris Sihelsky: Príručka
k napísaniu písomnej práce na 1. kvalifikačnú skúšku,
Banská Bystrica: Metodicko-pedagogického centrum, 2007.
Pavel Mäsiar a Roman Kvapil: Ako písať záverečné
práce. Bratislava, Tomášikova 4: Metodicko-pedagogické
centrum, 2010.
Legislatívne východiská


Zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických
zamestnancoch a odborných zamestnancoch.
Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej
republiky č. 445/2009 o kontinuálnom
vzdelávaní, kreditoch a atestáciách
pedagogických zamestnancov a odborných
zamestnancov, ktorá hovorí o. i. o obsahu
atestácií, o tematických okruhoch atestačnej
skúšky aj atestačnej práce, o rozsahu atestačnej
práce, o vykonaní a zadministrovaní atestácie.
Vyhláška MŠ SR č. 445/2009 §14

(1) Obsah prvej atestácie je zameraný na uplatnenie
tvorivých skúseností pedagogického zamestnanca
alebo odborného zamestnanca pri riešení
odborno-metodických problémov pedagogickej
činnosti alebo odbornej činnosti podľa § 30 zákona
a podľa vymedzených profesijných štandardov
jednotlivých kategórií a podkategórií pedagogických
zamestnancov alebo odborných zamestnancov.
§ 15


(1) Obsahom atestačnej práce pedagogických
zamestnancov a odborných zamestnancov
sú objektívne poznatky, ktoré sú v súlade s
aktuálnym vedeckým poznaním, a je
vymedzený zvolenou témou, tematickým
okruhom, vykonávanou pedagogickou
činnosťou alebo odbornou činnosťou, na ktorej
výkon spĺňajú kvalifikačné predpoklady, a
zameraním obsahu atestácie podľa § 15 ods. 1
a 2.
pokračovanie
(2) Obsah atestačnej práce učiteľa je okrem
odseku 1 vymedzený aj študijným odborom
alebo vyučovacím predmetom, na ktorého
vyučovanie spĺňa kvalifikačné predpoklady a
ktorý si zvolil na vykonanie atestácie.
(5) Atestačná práca je originálne dielo
vytvorené len pedagogickým zamestnancom
alebo odborným zamestnancom, ktorý
atestačnú prácu predkladá na obhajobu.
1.4
NORMY PRE PÍSANIE ŠKOLSKÝCH A
ZÁVEREČNÝCH PRÁC
Písanie školských prác (seminárne, ročníkové, záverečné,
kvalifikačné) má byť v súlade s medzinárodnými slovenskými
normami. Pri písaní ročníkovej práce dodržiavame nasledujúce
normy:
ISO 7144 z r. 1986 (Documentation. Presentation of thesis and
similar documents)
STN ISO 690 z r. 1998 (Dokumentácia. Bibliografické
odkazy. Obsah, forma a štruktúra) - STN ISO 690-2 z r. 2000
(Informace a dokumentace - Bibliografické citace - Část 2:
Elektronické dokumenty nebo j ej ich časti)
STN ISO 2145 z r. 1977 (Dokumentácia. Číslovanie oddielov
a pododdielov písaných dokumentov)
Ministerstvo školstva Slovenskej republiky
Smernica č. 13/2005-R z 31. augusta 2005 o bibliografickej
registrácii a kategorizácii publikačnej činnosti a ohlasov
Gestorský útvar: Sekcia vysokých škôl, tel.: 02/59374218
Ministerstvo školstva Slovenskej republiky (ďalej len
„ministerstvo“) podľa § 102 ods. 2 písm. a) zákona č.
131/2002 Z.z. o vysokých školách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a v
nadväznosti na § 8 ods. 2 písm. c) zákona č. 183/2000 Z. z. o
knižniciach, o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č.
27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti a o zmene a
doplnení zákona č. 68/1997 Z. z. o Matici slovenskej (ďalej
len „zákon“) v znení neskorších predpisov vydáva túto
smernicu ako rezortný predpis.
Spôsob vyjadrovania
Pri písaní celej práce sa požíva autorský plurál (1. osoba
množného čísla) alebo pasívna konštrukcia (nepoužíva sa
žiadna osoba - píše sa, predpokladá sa, dá sa povedať). Ak sa
autor rozhodne pre jednu formu z nich, v jednom texte ich už
nekombinuje. Odporúča sa používať autorský plurál.
Používa sa odborná terminológia odboru, z ktorého sa práca
píše. Nepoužívajú sa hovorové výrazy slov, zdrobneliny.
Pozor na gramatické a štylistické chyby!
Interpunkcia a diakritika sa píše podľa pravidiel slovenského
pravopisu.
2.1.5 Predhovor
Je povinnou súčasťou všetkých školských, záverečných a kvalifikačných prác,
okrem prác seminárnych. Nezamieňa sa s úvodom, ktorý patrí do hlavnej časti
práce. Píše sa na jednej samostatnej strane. Oproti úvodu má spoločenskejší
charakter (úvod má vecný, konkrétny, odborný charakter).
Autor v predhovore:
Uvádza hlavné charakteristiky práce, okolnosti jej vzniku, jej kontext.
Vysvetlí, prečo bola práca napísaná, aké dôvody ho viedli k téme a výskumu.
Stručne informuje, čo je hlavnou témou, predmetom práce alebo výskumu a
vysvetľuje vzťah svojej práce k príbuzným prácam. Načrtne domáci a
zahraničný kontext, cieľ a význam práce.
Stručne charakterizuje stav poznania alebo praxe v danej oblasti a svoj pohľad
a prístup.
Informuje, komu je práca určená, ako by sa dala využiť.
Uvádza, aké hlavné metódy autor použil (literatúra, projekt, prieskum,
experiment...).
Informuje, kto mu poskytol pomoc pri realizácii práce a výskumu.
Uvedie hlavné informačné zdroje.
Ak uzná za vhodné, poďakuje sa tým, čo mu pomohli pri tvorbe práce.
Je potrebný aj v ročníkovej práci!
2.1.8 Obsah








Obsahuje názvy hlavných častí a podčastí s číslami strán, zoznam príloh
a údaj o ich umiestnení. Píše sa na samostatnej strane.
V obsahu časť práce Úvod sa môže označiť číslom 0, nie však v
samotnom texte.
Časť Záver sa v obsahu očísluje číslom, ktoré nasleduje po poslednej
kapitole, v texte je bez čísla.
V prípade písania práce na počítači, môžeme obsah vkladať
automatickými funkciami (je to rýchlejšie i estetickejšie) podľa postupu:
1. Nadpisy v práci, ktoré chceme pojať do obsahu, napíšeme v štýle
nadpis. 1.
Od ľavého okraja napíšeme názov Obsah.
1. Vynecháme voľný riadok, kurzor nastavíme zľava a obsah vložíme
automaticky krokmi:
vložiť - odkaz - register a zoznamy - obsah (zvolíme si vodiaci znak a
formát) a vložíme obsah. Môžeme si ešte upraviť písmo, osadenie,
riadkovanie.
2.1.9 Zoznam ilustrácií a tabuliek
Ak v hlavnej časti práce autor použije obrázky, grafy a tabuľky, tie musia mať svoje
číslo a pomenovanie. Na samostatnej strane (za obsahom) uvedieme ich zoznam
(podobne ako obsah), kde bude označenie ilustrácie, jej číslo, pomenovanie a číslo
strán. Obrázky sa delia do dvoch skupín:
) ilustrácie - grafy, diagramy, nákresy, fotografie, schémy,
) tabuľky.
Názov ilustrácie sa píše pod obrázok. Názov tabuľky sa píše nad tabuľku.
Ak je v práci väčší počet ilustrácii jedného typu, každý typ sa môže označiť a
číslovať samostatne Graf 1; Diagram 2, Fotografia 3.
Pri malom počte ilustrácií ich označíme názvom Obrázok (Obrázok 1 Graf rastu
zamestnanosti).
Spôsoby číslovania ilustrácií a tabuliek:
) jednotne - priebežne, od začiatku do konca práce (Obrázok 1, Obrázok 2, atd'.),
) samostatne v každej kapitole - za slovo Obrázok sa píše číslo kapitoly a potom
medzera, pomlčka, medzera a poradové číslo obrázku (Obrázok 2-1), ) samostatne
v prílohe - za označenie prílohy sa píše veľké písmeno v abecednom poradí,
poradové číslo a názov (Príloha A Schéma organizačnej štruktúry...). Ak príloha má
ďalšie svoje prílohy, tie sa označujú samostatne (Príloha A.l; Príloha A.2). Podobne
aj tie môžu mať ďalšie prílohy, potom sa označujú aj tie (Príloha A. 1.1 alebo
Príloha A.l - 1). Jedna príloha môže obsahovať obrázky a tabuľky (Obrázok A.l;
Obrázok A.2; Tabuľka A.l; Tabuľka A.2) (Katuščák, 2004). Ak sú ilustrácie v
prílohách, za zoznamom použitej literatúry uvedieme ich zoznam a číslo strany.
Postupujeme ako pri vkladaní obsahu.
2.1.10 Zoznam skratiek a symbolov

Ak v práci sa použijú nie bežné a pre čitateľa nie hneď zrozumiteľné
značky, symboly, skratky, jednotky, iné termíny a pod., za zoznam
ilustrácii a tabuliek sa uvedie tento zoznam. Uvedie sa skratka a jej
význam. Ich prvé použitie v texte práce sa musí ihneď vysvetliť (píše sa v
zátvorke).
Napr. v texte sa použije Ministerstvo práce sociálnych vecí a
rodiny Slovenskej republiky. Za ním v texte v zátvorke sa
uvedie skratka (ďalej len MPSVaR SR).
2.1.11 Slovník termínov
Ak sa v práci použijú termíny, ktoré sú nové alebo majú
nezvyčajný význam, vysvetlia sa v samostatnej časti Slovník
termínov. Každý termín sa vysvetľuje v samostatnom odstavci.
2.2 Hlavná časť práce






2.2.1 Úvod
2.2.2 Jadro práce
2.2.3 Záver
2.2.4 Zoznam bibliografických odkazov
2.3 Prílohy
2.4 Koncová časť práce
2.2 HLAVNÁ ČASŤ PRÁCE
Hlavnú časť práce je tvoria časti:
Úvod. Jadro. Záver. Zoznam bibliografických odkazov.
2.2.1 Úvod
Úvod je povinná časť každej práce. Je to prvá komplexná informácia o práci, jej
cieli, obsahu a štruktúre, ktorú čitateľ dostane. Má byť jasný a stručný. Má
obsahovať:
Vymedzenie a výstižný opis problematiky.
Aktuálnosť, spoločenskú závažnosť, význam riešenia problematiky. Motiváciu
k napísaniu práce.
Vytýčené ciele práce, nastolenie problémov a úloh práce, jej význam a autorský
zámer.
Naznačenie metodiky použitej pri tvorbe práce, výskume.
Načrtnutú štruktúru práce a stručný obsah jednotlivých kapitol.
Spresnenú informáciu o prameňoch, informačných zdrojoch.
Autor môže uviesť hypotézy a predpokladané výsledky práce. V úvode nie je
potrebné vhĺbiť sa do teórie, podrobne opisovať metódy a experimentálne výsledky
a opakovať závery alebo odporúčania.
Úvodom môže autor čitateľa získať alebo stratiť, preto má u neho vzbudiť záujem
prečítať si práve jeho dielo.
Rozsah úvodu: 250 - 300 slov. V číslovaní jednotlivých častí práce nemá číslo.
2.2.2 Jadro práce
Tvorí podstatu práce. Pri koncipovaní hlavného textu
sa používajú citáty, parafrázy, výťahy, spojovacie
texty. Môže sa dokumentovať ilustráciami a
tabuľkami, grafmi.
Atestačná práca musí mať teoretickú aj
praktickú časť.
Teoretická a praktická časť:
Tie sa členia na kapitoly a podkapitoly, odstavce a pododstavce, ktoré sa
číslujú predpísaným spôsobom. Teoretická časť prináša filozofický prehľad danej
problematiky a stav jej riešenia.
Praktická časť (výskumná) stanovuje hypotézy, ciele, čiastkové ciele, popisuje
použité metódy, realizovaný výskum (prieskum) a jeho hodnotenie.
Ak ilustračný materiál nie je dielom autora, ale prevzatý, musí sa uviesť zdroj,
odkiaľ bol prevzatý. Príklad: Obrázok 1 Graf poklesu populácie v SR v rokoch
1991-2000 (Zdroj: Štatistický úrad SR). Ak v obrázku sú skrátené výrazy,
neštandardné pomenovanie, musí byť súčasťou ilustrácie vysvetľujúca legenda.
Tá sa píše pod hlavný názov ilustrácie.
Ilustrácie sa umiestňujú bezprostredne za text, kde sa prvýkrát spomínajú, podľa
možností na tú istú stranu. Do textu sa nezaraďujú ilustrácie, ktoré nemajú s
textom súvis a o ktorých sa v texte nehovorí.
Skrátené názvy sa píšu v súlade so slovenským pravopisom. Prvému uvedeniu
skráteného názvu má predchádzať jeho kompletné vypísanie, časť 2.1.10. Plné
znenie nie je potrebné uvádzať pri štandardných jednotkách miery. Skratky sa
môžu používať len medzinárodne jednoznačne a všeobecne prijímané (AIDS).
Skratky sa nemajú používať v nadpise práce a abstrakte.
Logické usporiadanie a nadväzovanie jednotlivých častí:
Nová kapitola začína na novej strane.
Za názvami kapitol a podkapitol je voľný riadok.
Číslovanie kapitol a podkapitol:
za posledné číslo sa nedáva bodka,
na číslovanie častí v hlavnom texte sa používajú len arabské číslice,
jednotlivé časti práce sú na rôznych úrovniach,
medzi číslicami podkapitol sa píše bodka bez medzery (1.1).
Príklad písania jednotlivých častí práce:
Prvá úroveň:
1 SOCIÁLNA PRÁCA
Druhá úroveň: 1.1 SOCIÁLNA PRÁCA VO VEREJNEJ SPRÁVE
Tretia úroveň: 1.1.1 Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny
Slovenskej republiky
2.2.3 Záver
V závere autor práce sumarizuje vecné závery, vlastný prínos
alebo pohľad.
Má obsahovať:
hodnotenie splnenia cieľov práce, stručnú charakteristiku
práce, zhodnotenie výsledkov práce, význam pre teóriu a
prax, návrhy, odporúčania.
Závery musia nadväzovať na jadro práce. Podľa formulácie,
ktoré autor použije v závere a úvode a podľa ich úrovne sa dá
väčšinou rýchlo zistiť svedomitosť a zodpovednosť prístupu
autora k práci. (Meško et al., 2005)
2.2.4 Zoznam bibliografických odkazov
Synonymá k názvu Zoznam bibliografických odkazov: Citované práce, Zoznam
citovanej literatúry, Zoznam použitej literatúry, Odkazy na literatúru, Použitá
literatúra, Referencie, Zoznam citovaných prameňov a pod.
Píše sa na samostatnú stranu. Je to zoznam použitej literatúry, ktorá skutočne bola
citovaná v práci. Musí sa uviesť všetka použitá literatúra.
Údaje v zozname bibliografických odkazov sa musia písať v súlade s normou,
ktorá zároveň určuje ich povinnosť a poradie. Prvý riadok záznamu sa píše od
ľavého okraja, ďalšie riadky toho istého záznamu sú posunuté o štyri voľné znaky
od ľavého okraja.
Zoznam zdrojov sa píše v abecednom poradí podľa priezviska autora alebo
právnickej osoby, resp. názvu diela (ak je neznámy autor). Pri priezviskách sa
nepíšu akademické tituly. Technika písania zoznamu použitej literatúry závisí od
metódy uvádzania citácií (Kapitola 4).
Nepoužíva sa pojem Bibliografia, ktorý zahŕňa aj literatúru, ktorá nebola použitá pri
výstavbe textu, ale poskytuje doplňujúce informácie k danej téme. Zoznam takejto
literatúry sa potom uvedie v prílohe.
3 Používanie prameňov - citovanie



Pri písaní záverečnej práce sa autor opiera o odborné pramene.
K odborným prameňom, ktoré sa využívajú pri písaní práce
hlavne patria: odborná literatúra, články z odborných
časopisov, zborníky z konferencií, interné materiály
inštitúcií, zákony a vyhlášky.
K odborným prameňom nepatria články z populárnych
časopisov (Zdravie, Slovenka...), novín, internetových
referátov (www.referaty.sk)... Neodporúča sa ako prameň
použiť diplomové práce.
Čo sa týka techniky pôvodu, pramene môžu byť printové,
elektronické a iné (zvukové, obrazové, filmové, hudobné).
3.1 PREBERANIE PRAMEŇOV
Ako uvádza Katuščák (2004), v práci sa môžu využívať tri základné spôsoby
implementácie pôvodných prameňov (iných autorov): citát, parafráza, výťah.








3.1.1 Citát
Citát - doslovný text prevzatý z nejakého zdroja. V odbornom texte sa
používa na podporu alebo doplnenie vlastných tvrdení, slúži tiež ako
predmet analýzy alebo kritiky.
Od hlavného textu sa musí oddeliť úvodzovkami, ak je citát dlhší ako štyri
riadky, odporúča sa uviesť odlišným typom písma alebo osadením textu od
ľavého okraja. Mal by mať maximálne 10 riadkov. Ak v prevzatom citáte
je ďalší citát, ten sa vyznačí jednoduchými úvodzovkami.
3.1.2 Parafráza
Parafráza - upravená myšlienka (prerozprávanie) iného autora, kde sa však
zmysel myšlienky nemení. Zjednodušene alebo zrozumiteľnejšie vyloží
príliš komplikovaný výklad. Parafráza sa vyjadruje vlastnými slovami a
štýlom autora práce.
3.1.3 Výťah
Výťah - je krátke zhrnutie originálnej pasáže. Redukcia textu výťahu
oproti originálu je najmenej 75 %. Vo výťahu je potrebné pridržiavať sa
originálnych myšlienok bez pridávania vlastných pohľadov.
Parafráza a výťah sa neoddeľuje od textu (neuvádza sa do úvodzoviek),
avšak na koniec (resp. podľa potreby na začiatku) parafrázy alebo výťahu
sa udáva autorstvo myšlienky citáciou, napr.: (Oláh, 2005).
3.2 TECHNIKA CITOVANIA
Označenie prameňa sa píše v texte práce na tom mieste, na ktorom sa odvolávame
na použitý prameň. Metódy písania citácií sú metóda mena a dátumu a metóda
číselných citácií.

3.2.1 Metóda mena a dátumu

Citácia obsahuje priezvisko autora, rok publikácie a číslo strany.

Príklad: „Ako ukázala analýza, viac ako jedna tretina obetí uviedla, že na to, aby sa
agresor začal správať násilne, nie je potrebný žiadny spúšťací mechanizmus,
pretože sa tak správa stále. " (Bútorová, Filadelfiová, 2005, s. 22). V prípade
parafráz za meno a rok sa nepíše číslo strany.

3.2.2 Metóda číselných citácií

) Záznam je v zozname bibliografických odkazov. Za citát sa uvedie číslo a pod
týmto číslom je príslušný záznam v už spomenutom zozname. Číslo sa píše buď do
guľatej (hranatej) zátvorky alebo ako horný index. Ďalšie citácie tej istej publikácie
dostávajú rovnaké číslo.

Príklad: „Ako ukázala analýza, viac ako jedna tretina obetí uviedla, že na to, aby sa
agresor začal správať násilne, nie je potrebný žiadny spúšťací mechanizmus,
pretože sa tak správa stále. "(1)

) Záznam je pod čiarou (je na tej istej strane ako citát).

Citátu sa uvedie horný index a pod čiarou pod týmto číslom je príslušný záznam.
Príklad: „Ako ukázala analýza, viac ako jedna tretina obetí uviedla, že na to, aby sa

agresor začal správať násilne, nie je potrebný žiadny spúšťací mechanizmus,
pretože sa tak správa stále. "5

Záznam pod čiarou:

5BÚTOROVÁ, Z. - FILADELFIOVÁ, J.: Násilie páchané na ženách ako problém
verejnej politiky. 2005. s. 22.
3.2.3
Príklady uvádzania citátov a citácií metódou mena a dátumu
1.Citát a citácia, ak prameň je dielom jedného autora:
„Metodológia je veda o metódach, vedou o všeobecných základoch validity
vedeckých procedúr a ich systéme. " (Oláh, 2006, s. 38)
Disocociálne správanie, ako píše Oláh, (1999, s. 146) je „termín považovaný
najčastejšie vo význame rozkladného správania, spôsobujúceho delenie, ako opak
integrácie. „
2. Citát a citácia, ak prameň je dielom jedného autora a citujeme z viacerých jeho
dokumentov vydaných v jednom roku:
Za rok píšeme malé písmeno podľa toho, v akom poradí sú pramene uvedené v zozname
použitej literatúry, kde tiež je uvedené príslušné písmeno.
„ Centrálnym pojmom teórií sociálnej deviácie sa preto stáva správanie. " (Oláh, 2001a,
s.21)
3. Citát a citácia, ak sú dvaja autori (spoluautorstvo) prameňa: Postupujeme ako v
predchádzajúcom, avšak píšeme mená obidvoch autorov.
4. Citát a citácia, ak je autorov viac:
Postupujeme ako v predchádzajúcom, píšeme meno iba prvého autora a za meno použijeme
skratku et al. (et alii - a iní).
Funkcie sociálnej politiky sú: „ochranná, rozdeľovacia, stimulačná, preventívna a
homogenizačná. " (Schavel et al., 2006, s. 18).
5.Citát a citácia, ak je sprostredkovaný - preberáme citát autora, ktorého dielo
nemáme, ale tento jeho citát uvádza iný autor:
Uvádzame obidve mená a spájame ich slovom In (pôvodný autor In: autor, ktorý cituje,
rok, strana).
„Sociálna práca je odborná disciplína, ktorá špeciálnymi pracovnými metódami
zaisťuje sociálnu starostlivosť o človeka na profesionálnom základe. " (Strieženec In:
Schavel et al., 2006, s. 10).
Podľa Potúčka „sociálna prax ako praktická činnosti je predmetom odborného záujmu
sociálnej politiky ako vedného odboru. " (In: Schavel et al., 2006, s. 15).
6.Citát a citácia, ak text je prevzatý zo zákona:
Postupujme ako v prvom príklade.
Definícia sociálnej práce podľa § 3 ods. 2 zákona č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci
„je získavanie a spracúvanie informácií o príčinách vzniku alebo možného vzniku
sociálnej núdze a o potrebe poskytovania sociálnej pomoci, voľba a uplatňovanie
foriem sociálnej pomoci a sledovanie účinnosti ich pôsobenia. "
„Príspevok na zdravotnú starostlivosť je 60 Sk mesačne. " (Zákon č. 599/2003 Z.z. § 11
ods. 2)
Ak literárny zdroj nemá autora, namiesto mena autora píšeme názov článku, rok a číslo
strany.
Pri preberaní citátu z internetu sa píše meno autora, rok a strana. Ďalšie údaje sa
udávajú v zozname použitej literatúry.
4 BIBLIOGRAFICKÉ ODKAZY



Bibliografický odkaz je označenie zdroja, z ktorého je citované v
práci, alebo na ktorý sa autor práce na konkrétnom mieste odvoláva
v súlade s normou ISO STN 690 a ISO 7144.
Záznam o dokumente, z ktorého sa čerpalo má mať dostatok údajov,
ktoré umožnia vyhľadať dokument a v ňom citované alebo
parafrázované miesto.
Poradie údajov je medzinárodne dohodnuté a nemožno ho meniť. V
zozname bibliografických údajov má záznam hlavnú štruktúru:
autor - názov - fakty o dokumente.
Údaje sa preberajú zásadne z dokumentu, na ktorý sa odkazuje.
Niekedy nemáme prístup k originálnemu zdroju, ale ten sa spomína v
nejakej inej práci. V tomto prípade postupujeme tak, že najprv
vytvoríme odkaz na originálny zdroj a za ním pripojíme slovo
Podľa: (Zdroj: alebo Prameň:) a potom do toho istého odkazu
pripojíme údaje o sekundárnom zdroji.
Meno autora sa môže písať podľa
príkladu:

OLÁH, M. OLÁH, Michal Pri dvoch a troch
autoroch: SCHAVEL, M. - OLÁH, M. DEREVJANIKOVÁ, Š.

SCHAVEL, Milan - OLÁH, Michal DEREVJANIKOVÁ, Štefánia SCHAVEL, M.,
OLÁH, M. a DEREVJANIKOVÁ, Š.

Ak dokument má viac ako troch autorov, uvádza sa
prvé meno (môžu aj dve alebo tri) a za ním skratka et
al. (et alii) lebo slovenská skratka a i. (a iní):
TOKÁROVÁ, Anna. et al.
4.1.15 Zoznam bibliografický odkazov

V zozname bibliografických odkazov sa odkazy usporiadajú v abecednom
poradí podľa prvého údaja.

Ak zoznam obsahuje abecedne usporiadaný zoznam bibliografických
odkazov niekoľkých dokumentov, ktoré sa začínajú tým istým údajom,
môže sa prvý údaj druhého odkazu a nasledujúcich nahradiť pomlčkou.
Príklad:
ČÍRTKOVÁ, L. 2006a. Domáci násilí. In : Kriminalistika : čtvrtletník pro
kriminalistickou teórii a praxi. [online]. 3/2006 [citované 200804-01]
Dostupné na:
<http://www.mvcr.cz/casopisy/kriminalistika/2006/03/cirtkova.pdf>. ISSN
1210-9150.
-. 2006 b. Domáci násilí: Fakta a paradoxy. In: Sociálna práca. Časopis pre
teóriu, prax a vzdelávanie v sociálnej práci. Brno : Asociace vzdélavatelú v
sociálni práci, 2006. 2/2006. s. 54-67. ISSN 1213-6204.



ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY
HITTMÁR, Štefan: Metodická pomôcka pre spracovateľov záverečných prác bakalárskeho štúdia
- bakalárskych prác. [online]. Žilina : Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta riadenia a
informatiky, 2007. [citované 2008-07-20]. Dostupné na internete: <https://www.
fri.utc.sk/fri/katediy/kmnt/Metodika%20BcPr.pdf>.
KATUŠČÁK, Dušan: Ako písať záverečné a kvalifikačné práce. 3. vyd. Nitra : Enigma, 2004.
ISBN 80-89132-10-3.
KIMLIČKA, Štefan: Metodika písania vysokoškolských a kvalifikačných prác. [online].
Bratislava : Univerzita Komenského; Filozofická fakulta, 2006. [citované 2008-07-20].
Dostupné na internete: <http://www.uninova.sk/kniznica/pdf/met-kval-prac%5Bl%5D. pdf>.
MEŠKO, Dušan - KATUŠČÁK, Dušan - FINDRA, Ján et. al: Akademická príručka. 2. upravené a
doplnené vyd. Martin : Osveta, 2005. ISBN 80-8063-200-6.
STN ISO 690: 1998 : Dokumentácia. Bibliografické odkazy. Obsah, forma a štruktúra.
Zákon NR SR č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Zákon NR SR č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom
(autorský zákon).

Doc. PhDr. Darina Brukkerová, PhD., MPH

similar documents