Ciele výchovy a vzdelávania

Report







Význam a postavenie cieľa vo vyučovaní
Usporiadanie cieľov vyučovania
Charakteristika cieľov vyučovania
Vymedzovanie všeobecných cieľov
Kľúčové kompetencie
Vymedzovanie čiastkových cieľov v
odbornom školstve
Vzdelávacie štandardy
Cieľom činností vo všeobecnosti možno
chápať ako zamýšľaný stav, ktorý sa
má dosiahnuť činnosťou, vo výučbe
ako predstavu o výsledkoch učebných a
vyučovacích činností.
Cieľom vyučovania a učenia sa je
nadobudnutie vedomostí, zručností,
postojov, vlastností, hodnotovej
orientácie, apod., ktoré sú
predpokladom pre úspešné
vykonávanie nejakej činnosti, pre ich
efektívnu aplikáciu.



Cieľ ako významná kategória systému
didaktiky
Význam cieľa pre učiteľa
Cieľ ako motivácia
Sústava cieľov je východisková, determinujúca
podmienka fungovania obsahu i procesu
vzdelávania.
 Prostredníctvom cieľa sa určuje, k akým zmenám
má výchovnovzdelávací proces dospieť z
hľadiska rôznych stránok a úrovní rozvoja
osobnosti žiaka.
 Cieľ sa premieta do obsahu i metód
pedagogickej činnosti, je kritériom pre
hodnotenie jej úspešnosti a efektívnosti
 Bez stanovenia cieľa nemožno efektívne riadiť
vyučovací proces

Povedz im, čo sa naučia, nauč ich, čo si im
sľúbil, vyskúšaj z toho, čo si ich naučil!
Plánovanie učiteľovej práce prebieha podľa
schémy:
 Rozhodnutie- stanovenie cieľa
 Plán činnosti- ako ho dosiahnuť?
 Činnosť- realizácia plánu
 Vyhodnotenie- porovnanie výsledku s cieľom
Cieľ ovplyvňuje:




Výber učiva, vyžaduje jeho analýzu
Výber relevantných činností žiakov
Výber vyučovacích médií
Výber otázok a úloh na skúšanie a
hodnotenie žiakov
„Ak človek nevie, ku ktorému prístavu pláva,
žiadny vietor mu nie je priaznivý“ (Seneca).
„Nezačínaj vyučovať toho, kto nie je pripravený k
tomu, aby bol vyučovaný...
Pozeraj sa teda hneď od začiatku k cieľu. Ukáž
ho i žiakovi, aby vidiac sám kam smeruje, získal
nádej, že k nemu môže dôjsť a sám dôjsť chcel.
Vidieť totiž pred sebou hneď od začiatku cieľ a
bez prekážky k nemu postupovať, je našej duši
hroziacej sa nečinnosti a prieťahov, radostným
poznatkom.“ (Komenský)
Znalosť cieľa významne ovplyvňuje učebnú činnosť
žiakov. Žiak sa učí tým lepšie, čím:
presnejšie vie, čo sa od neho očakáva
častejšie a presnejšie informácie o kvalite svojho
výkonu dostáva
dôslednejšie je vedený k tomu, aby sám hodnotil
svoje výkony
Na základe jasne stanoveného cieľa môže
učiteľ:
 Účinnejšie projektovať, plánovať,
organizovať a riadiť učebný proces,
vypracovať hodnotiaci systém, zisťovať a
hodnotiť výsledky vyučovania
 Voliť vzdelávacie stratégie a médiá
 Motivovať žiaka k lepším výkonom a
výsledkom
Klasifikácia podľa stupňa všeobecnosti:
 Všeobecné ciele
 Čiastkové ciele
 Špecifické ciele
Klasifikácia podľa domén(oblasti zmien
osobnosti žiaka)
 Kognitívne ciele
 Afektívne ciele
 Psychomotorické ciele
Klasifikácia podľa úrovne osvojenia si
učiva
Pozri taxonómie cieľov

Všeobecný (komplexný, abstraktný, smerný) cieľ možno chápať ako

Politické ciele vzdelávania, napr. výchova občanov, zapojenie mladých

Sociálne ciele vzdelávania, napr. sociálna kontrola, zlepšovanie

Ekonomické ciele vzdelávania, napr. zvýšenie výkonnosti národného
určitý ideál výchovy a vzdelávania, vyjadrenie všeobecných
spoločenských požiadaviek na prípravu mladej generácie alebo
dospelých, odrážajúcich rôzne prístupy k obsahu vzdelávania, rôzne
filozofie a perspektívy vzdelávania.
ľudí do politického života, výchova budúcich politických
predstaviteľov,...
sociálnych podmienok, odstraňovanie nerovností,...
hospodárstva, technologická inovácia, socializácia do pracovného
prostredia,...
Všeobecné ciele sú len abstrakciou, ak
nie sú konkretizované a rozpracované
do čiastkových, etapovitých cieľov
jednotlivých typov škôl, študijných a
učebných odborov, vyučovacích
predmetov, tematických celkov a tém
učiva, ktoré sú podmienkou k
dosiahnutiu všeobecného cieľa.

Čiastkový (dielčí, rámcový) cieľ je viac-menej
všeobecná formulácia zámerov jednotlivých
škôl, vyučovacích predmetov, vzdelávacích
programov apod. Aj keď je jeho formulácia
konkrétnejšia ako pri všeobecných cieľoch,
pripúšťa stále ešte nejednoznačnú
interpretáciu a obťažnú kontrolu ich
dosiahnutia.
Napr. Žiaci zvládnu základy práce s Internetom
Ide o zamýšľaný, relatívne stály stav osobnosti
žiaka reprezentujúci zmenu, ktorá sa má
dosiahnuť výučbou. Pod touto zmenou sa
rozumieme zmeny vo vedomostiach,
zručnostiach, návykoch, postojoch, vlastnostiach,
hodnotovej orientácii, prejavujúcu sa
pozorovateľnou zmenou správania.
Jednoznačne definuje stav, ktorý sa má dosiahnuť.
Je to jasné a jednoznačné definovanie
požiadaviek učiteľa na žiaka, vyjadrené popisom
druhu očakávaného správania žiaka a obsahu
alebo kontextu, v ktorom sa správanie použije.
R.B.Tyler (1969), uznávaný tvorca kurikula:
žiadny vzdelávací projekt nie je dobrý, ak je
vyjadrený len obsahovo
cieľ nie kategóriou vhodnou len na vyjadrenie
konečného stavu vyučovacieho procesu, ale v
každom okamihu jeho priebehu
preto treba hovoriť o cieľovej štruktúre, ktorá má
tvar pyramídy
VŠEOBECNÝ CIEĽ
ČIASTKOVÝ CIEĽ 1
špecifický cieľ 11
špecifický cieľ 31
špecifický cieľ 32
..........
ČIASTKOVÝ CIEĽ 2
ČIASTKOVÝ CIEĽ 3
špecifický cieľ 21
špecifický cieľ 21
špecifický cieľ 22



Kognitívne- predstavujú zmeny v oblasti
vedomostí, intelektuálnych spôsobilostí a
schopností.
Afektívne- týkajú sa emočného správania, sú
zamerané na zmeny v oblasti postojov,
presvedčenia, hodnotovej orientácie,
sociálnych spôsobilostí, a pod
Psychomotorické- sú zamerané na zmeny v
oblasti motorických a manipulačných
zručností
Vychádza:
Z
pedagogických filozofií a prístupov
 Zo spoločenských požiadaviek na výchovu
 Z požiadaviek praxe

Perenializmus

Esencializmus

Progresivizmus

Existencionalizmus

Rekonštrukcionizmus

Humanizmus
Perennial - večný, trvalý
Predstavitelia: M. J. Adler(1984), korene siahajú až k
Platónovi, Aristotelovi
Cieľ výchovy: rozumová výchova, rozvoj poznania,
intelektu, ľudská dokonalosť
Obsah vyučovania: večné, trvalé, univerzálne pravdy,
idey obsiahnuté vo veľkých knihách (od Homérovej
Iliady až po Einsteinovu Elektrodynamiku
pohybujúcich sa telies), štúdium primárnych zdrojov
Na stredných a základných školách -jednotné, klasické,
všeobecné, humanitne orientované vzdelávanie,
filozofia -nie odborné a technické vzdelávanie
Formy a metódy: semináre, laboratórne cvičenia,
seminárne práce, riešenie problémov, heuristické
metódy
Predstaviteľ: W.Bagley (1930), korene tiež v
starom Grécku (Platón)
Cieľ vzdelávania: kultivácia rozumu, múdrosti,
krásy a pravdy
zachovanie stability spoločnosti a postupný
výber jedincov s najlepším vzdelanímvládnuca elita spoločnosti
Obsah :stredovek -sedem slobodných umení
alebo základy esenciálnych vied:
Trívium- gramatika, rétorika, logika
Kvadrívium: aritmetika, geometria, astronómia,
logika
Základné a stredné vzdelávanie má sprostredkovať
každému jedincovi kultúrne dedičstvo minulosti
poznatky dôležité k tomu, aby mohli fungovať ako
plne rozvinuté zrelé osobnosti, tzv. kultúrnu
gramotnosť
Cieľ: príprava na rolu produktívneho občana
civilizovanej spoločnosti
s dôrazom na mravné hodnoty, esenciálne vedomosti a
zručnosti pre život v modernej spoločnosti, disciplínu
v škole opierajúcu sa o autoritu učiteľa, vysoké
štandardy výsledkov vzdelávania
Obsah: jazyky, literatúra, spoločenskovedné a
prírodovedné predmety, matematika, telesná
výchova, výtvarná a hudobná výchova, informatika a
výpočtová technika
Ja som vzorný moderný generál,
Určím latinsky každé zviera, rastlinu i minerál,
poznám pipetu i kahan i lekárske vážky.
Od Maratónu po Waterloo poznám dátum každej
zrážky,
Spredu i odzadu vymenujem kráľov anglických,
poznám riešenie rovníc lineárnych i kvadratických.
Poviem vám množstvo noviniek o binomickej vete
a rozlohu každého štátu na svete.
Predstaviteľ: J.Dewey
Podstata: pragmatizmus, naplnenie myšlienky slobody
a individuálneho šťastia, šanca pre všetkých a
zároveň zdokonaľovanie demokratickej spoločnosti
Príprava žiakov na život v spoločnosti, na prevzatie
spoločenských rolí (sociálny progresivizmus)
Príprava žiakov má byť „šitá na mieru“ podľa potrieb a
záujmov žiakov (osobnostný progresivizmus)
Formy: skupinové vyučovanie, projektové vyučovanie,
didaktické hry- učenie ako kontakt s realitou nie s
učebnicou, vyučovanie v prírode, dielni, v kuchyni
Obsah: menej matematiky, fyziky, chémie, zemepisu,
dejepisu, málo povinných predmetov (3), veľa
voliteľných
Dôležité je „ako“ až potom „čo“
Predstavitelia:J.P. Sartre , A. Camus
Podstata: odmieta autoritatívne pravdy, etiku a
hodnotový systém. Jedinec ako individualita si
môže zvoliť slobodne svoju existenciu, ale aj
zodpovednosť za to, čo považuje za dobro, zlo,
krásno, činy, pocity.
Cieľ výchovy: pomôcť žiakovi nájsť odpovede na
otázky o zmysle života (Kto som? Kam smerujem?
Čo chcem? Hnacou silou je rozpor medzi realitou
a ideálmi, výchova charakteru, mravná výchova
Obsah: množstvo voliteľných predmetov(poézia,
próza, výtvarná výchova),osobnosti ako modely
správania, vzory, bez oficiálneho hodnotenia a
známkovania
Príprava budúcich dospelých členov
spoločnosti na to, aby dokázali iniciovať
spoločenské zmeny a spolupracovať na ich
realizácii.
„Bez určitého poňatia charakteru dobrej
spoločnosti nemôžu existovať dobrí jedinci.
Dobrá spoločnosť nie je nič prirodzenéhomusia ju vytvoriť ľudia svojimi rukami a
svojím myslením. Budovanie dobrej
spoločnosti sa do značnej miery zhoduje s
procesom vzdelávania. (Counts 1932)“
Predstavitelia: A. H. Maslow, C.R.Rogers
Podstata: Uznávanie a zdôrazňovanie hodnoty
človeka ako osobnosti, jeho právo na
slobodu, šťastie, rozvoj a uplatnenie jeho síl
a schopností, úsilie o ľudskosť a ľudskú
dôstojnosť životných podmienok človeka.
Spravodlivosť, rovnosť a ľudskosť by mali byť
normami medziľudských vzťahov








Podpora žiakovej sebadôvery
Rešpektovanie jedinečnosti žiakov
Pozitívna motivácia
Stimulácia k tvorivosti, cieľavedomosti,
samostatnosti
Tolerovanie odlišných názorov, presvedčení,
postojov, kultúrneho štýlu, otvorená
komunikácia
Kultivácia sociálnych vzťahov v triede
Spolupráca medzi učiteľom a žiakmi
Emocionalizácia vyučovania
Progresivizmus
Príprava žiakov na život v spoločnosti, na
prevzatie spoločenských rolí (sociálny
progresivizmus)
Príprava žiakov má byť „šitá na mieru“ podľa
potrieb a záujmov žiakov (osobnostný
progresivizmus)
Esencializmus
Škola má odovzdať žiakom poznatky,
nazhromaždené ľudstvom, poznatky
usporiadané podľa vedných disciplín, aby
mohli existovať ako plne rozvinuté, zrelé,
ľudské bytosti. Aby pochopili vonkajší svet
v jeho konkrétnej a abstraktnej podobe. Škola
by mala dať žiakom hlboké a široké
vedomosti, mentálne mapy, pojmy
Rekonštrukcionizmus
Príprava budúcich dospelých členov
spoločnosti na to, aby dokázali iniciovať
spoločenské zmeny a spolupracovať na ich
realizácii.
„Bez určitého poňatia charakteru dobrej
spoločnosti nemôžu existovať dobrí jedinci.
Dobrá spoločnosť nie je nič prirodzenéhomusia ju vytvoriť ľudia svojimi rukami a
svojím myslením. Budovanie dobrej
spoločnosti sa do značnej miery zhoduje s
procesom vzdelávania. (Counts 1932)“













Prechod od industriálnej spoločnosti k informačnej, učiacej sa spoločnosti
Explózia informácií, zastarávanie informácií
Škola prestáva byť hlavným zdrojom informácií
Nástup nových technológií, zánik starých a vznik nových povolaní
Prechod z primárnej a sekundárnej sféry do sféry služieb
Globalizácia
Predlžovanie priemerného veku dĺžky života

Rýchle zmeny kvalifikačnej štruktúry

Nebezpečenstvo narastania negatívnych motívov
Človek pripravený na celoživotné vzdelávanie
a sebavzdelávanie, na adaptovanie sa na
zmeny, efektívne vykonávanie rôznych
životných rolí, formovanie tvorivého
životného štýlu, dobrej socializácie a
hodnotovej orientácie .
Dobrý, múdry, šťastný, zodpovedný
Kľúčové kompetencie chápeme ako komplex
univerzálnych spôsobilostí presahujúcich rámec
špecifických profesijných vedomostí a spôsobilostí.
Sú výrazom schopnosti človeka správať sa
primerane situácii, v súlade sám so sebou, teda
jednať kompetentne.
Odborné vedomosti sú nevyhnutné, ale kľúčové
kompetencie ich pomáhajú lepšie využiť. Majú
všeobecný, univerzálny, nadprofesijný charakter.
Sú využiteľné vo väčšine povolaní, umožňujú
jedincovi zastávať celý rad pracovných pozícií
a funkcií, vykonávať rôzne povolania, úspešne sa
vyrovnávať s rýchlymi zmenami v práci, v
osobnom i spoločenskom živote a sú vhodné na
riešenie celého radu väčšinou nepredvídateľných
problémov. Kľúčové kompetencie predstavujú
významnú a dôležitú integrujúcu kategóriu
vzdelávacích a výchovných cieľov, ktoré vyplývajú
z kvalifikačných požiadaviek a predpokladov pre
uplatnenie absolventov v pracovnom
a mimopracovnom živote.
Vyznačujú sa teda:





nadpredmetovým charakterom
interdisciplinaritou
dlhodobou platnosťou
možnosťou zvýšenia adaptability človeka
v meniacom sa prostredí
vplyvom na celkovú vzdelanostnú úroveň
žiakov
Podľa Belza a Siegrista (2001) individuálna
kompetencia k jednaniu (konaniu) sa vyvíja za
spolupôsobenia



sociálnej kompetencie (interpersonálna)
kompetencie vo vzťahu k vlastnej osobe
(intrapersonálna)
kompetencie v oblasti metód
(metodologická)





◦
schopnosť tímovej práce
kooperatívnosť
schopnosť zvládať konfliktné situácie
komunikatívnosť



kompetentné zaobchádzanie so sebou samým, s
vlastnou hodnotou
byť svojím vlastným manažérom
Schopnosť posudzovať sám seba a vedomé
rozvíjanie vlastných hodnôt






plánovito a cieľavedome uplatňovať
odborné vedomosti
vypracovávať tvorivé, neortodoxné
riešenia
štruktúrovať a klasifikovať nové
informácie
dávať veci do kontextu, poznávať
súvislosti
kriticky preskúmavať v záujme
dosiahnutia inovácií
zvažovať šance a riziká
1. Informačné
kompetencie
 získavať informácie z
rôznych zdrojov,
vyberať dôležité
informácie,
prezentovať ich s
informačnými a
komunikačnými
technológiami
2. Kognitívne
kompetencie
 riešiť problémy
 kriticky myslieť
 tvorivo myslieť
3. Komunikačné
kompetencie
4. Intrapersonálne
kompetencie





vyjadrovať sa ústne a
písomne primerane
situácii (aj v 2 cudzích
jazykoch)
spracovávať písomný
materiál
vysvetľovať a
znázorňovať
čítať s porozumením


sebapoznanie a
sebahodnotenie
sebamotivácia
autoregulácia
správania (riadiť svoj
život) v súlade s
etickými princípmi
5. Interpersonálne
(sociálne)
kompetencie
6. Učebné kompetencie





žiť a pracovať s
inými ľuďmi
nenásilne riešiť
konflikty
vážiť si, rešpektovať
a tolerovať odlišnosti
iných ľudí
správať sa k iným
ľuďom zodpovedne a
mravne

racionálne sa učiť
ovládať nástroje
(metódy), pomocou
ktorých môže človek
skúmať, bádať,
chápať nové a
rozvíjať sa po celý
život
1. Komunikácia a kooperácia
2. Riešenie problémov a tvorivosť
3. Samostatnosť a výkonnosť
4. Zodpovednosť
5. Schopnosť myslieť a učiť sa
6. Argumentácia a hodnotenie ako schopnosť
posudzovať a kriticky hodnotiť vlastné,
spoločné a cudzie výsledky a spôsoby práce.

Technické vzdelávanie sa má, podľa O. Negta, orientovať
na rozvoj tzv. technologických kompetencií (Negt, 1990):

Orientačné vedomosti - historický pohľad , vývoj a zrod

Znalosť faktov - nie zhromažďovanie podrobných



techniky
informácií, ale zameranie sa na to, čo má širšiu platnosť
Znalosť štruktúr - vedomosti o dôležitých otázkach
organizácie práce
Umenie úsudku - zameranie na adekvátne používanie
pracovných prostriedkov, napr. počítačov
Schopnosť vyhodnocovania a transferu - odhadnúť
možnosti a riziká použitia techniky vzhľadom
k spoločenským dôsledkom a súvislostiam
Modely výberu čiastkových výučbových cieľov:
Tylerov princíp konštrukcie kurikula:
Zvládnutie obsahu predmetu
 Analýza spoločenských potrieb
 Osobnostné potreby a záujmy žiakov

Tylerov princíp konštrukcie kurikula:
 Zvládnutie obsahu predmetu
 Analýza spoločenských potrieb
 Osobnostné potreby a záujmy žiakov
Experti EÚ vypracovali Strategickú štúdiu odborného vzdelávania
a prípravy, ktorá doporučuje:
 Využiť a posilniť prednosti doterajšieho systému odborného vzdelávania
a prípravy v SR
 Prispôsobiť odborné vzdelávanie požiadavkám jednotného európskeho
trhu práce
 Poskytovať vyššiu úroveň všeobecného a široko profilového odborného
vzdelávania a prípravy
 Dosiahnuť kvalitu pracovnej sily ako kľúčového faktora produktivity
spoločnosti
 Vnímať odborné vzdelávanie ako jeden z prioritných nástrojov
zamestnanosti, konkurencieschopnosti
 Nepretržite zabezpečovať tripartizmus ako určujúcu formu zapojenia
sociálnych partnerov do programov vzdelávania
 Trvalé cielenie prípravy aj na malé a stredné podniky
 Rozšíriť v pomaturitnom štúdiu škálu študijných odborov
 Vytvorením legislatívnych, finančných a personálnych podmienok
podnietiť záujem zamestnávateľov o poskytovanie svojich pracovísk pre
vykonávanie odbornej praxe žiakov stredných odborných škôl

Vzdelávací štandard
Predstavuje súbor kvantitatívnych a
kvalitatívnych požiadaviek na žiaka (ale
aj na učiteľa), ktoré sú vymedzené
požiadavkami na stupeň dosiahnutých
vedomostí, zručností a postojov.
Špecifikuje to, čo by mal žiak vedieť a
vedieť urobiť, aby získal požadovanú
kvalifikáciu alebo postúpil na vyšší
stupeň vzdelávania.
OBSAHOVÝ ŠTANDARD(cieľový štandard)
vymedzuje obsahové okruhy, ktoré má žiak
zvládnuť na určitom stupni vzdelávania.
Obsahuje rámcové učivo s vymedzením
základného učiva, prípadne aj časovú dotáciu
Obsahový štandard by mal obsahovať by mal
obsahovať kmeňové učivo a v jeho rámci by
malo byť zdôraznené základné učivo.
Vychádza:
 zo spoločenských predstáv o všeobecnom
vzdelaní absolventov stredných škôl
 z kvalifikačných požiadaviek povolaní (z
profesijných štandardov)



predstavuje špecifické ciele vyučovacieho procesu.
Je podrobným rozpracovaním obsahového
štandardu a vymedzuje úroveň vedomostí a
zručností, ktoré majú žiaci dosiahnuť, je normou
na jednotlivých stupňoch vzdelávania. Má
evaluačnú funkciu.
pre vzdelávacie štandardy, orientované na výstup,
je nevyhnutné, aby boli k dispozícií: merateľné
výsledky vzdelávania, ciele a kritéria požadovanej
kvality cieľov, spoľahlivé a presné meracie
prostriedky na overenie dosiahnutia cieľov
ako dôkaz dosiahnutia štandardu by mala slúžiť
objektívna, validná a reliabilná skúška
Certifikácia
Je osvedčovanie úrovne získaného vzdelania a
osvedčovanie úrovne získanej
prostredníctvom odborného vzdelávania.
Certifikácia sa prevádza na základe
priebežných výsledkov štúdia alebo podľa
výsledkov záverečnej či maturitnej skúšky, v
učebných odboroch kvalifikačnej skúšky

similar documents