KP - Webnode

Report
PaedDr. Ľubomír Verbovanec, PhD
Vznik a vývin porovnávacej pedagogiky
 Pedagogika má svoje korene už v starovekom
Grécku. Xenofón a Herodot cestovali a poznávali
vzdelávanie v Perzii, Egypte, a obohacovali tak aj
Grécke.
 J.A. Komenský, sa živo zaujímal o školstvo vo
všetkých európskych krajinách. Vo svojej Didaktike
venuje nemalú pozornosť nielen škole ale aj ich
usporiadaniu škôl a načrtnutiu školského systému,
už vo svojej dobe.
 Za otca porovnávacej pedagogiky považujeme
francúszky spisovateľ Marc-Antoine Jullien de
Paris. Analyzuje európske vzdelávacie systémy,
smery, význam a s nadhľadom poukazuje na
2
nedostatky. KOMPARATÍVNA PEDAGOGIKA
 Victor Cousin 1792-1867
osobne analyzuje
vtedajšie školstvo a obohacuje o skúsenosti toho
zahraničného a prispieva k formovaniu organizácie
školstva.
 Komparatívna pedagogika
však existuje len
niekoľko desaťročí. Zrod sa pripisuje Isaacovi
Leonovi Kandelovi 1933 a jeho dielu Porovnávacia
pedagogika.
 K rozvoju disciplíny prispel aj Medzinárodný úrad
pre výchovu 1925.
 Pri OSN vzniká aj Ústav vzdelávania pri UNESCO
1951 sa stáva centrom stykov pedagógov rôznych
krajín a napomáha výmene skúsenosti, aj
zvyšovaniu kvality vzdelávania.
KOMPARATÍVNA PEDAGOGIKA
3
Pojem komparatívna pedagogika
 Pojmom porovnávacia pedagogika rozumieme
popis štruktúry zahraničných školských sústav
a tento popis sa kladie ako paralela k štruktúre
našej školskej sústavy. Predmetom je identifikácia
rozdielov medzi školskými sústavami.
 Význam :
- transfer skúseností a inovácií medzi krajinami
- vyhľadávanie progresívnych inovácií
- integrácia, globalizácia, zjednocovanie v plánovaní
a vývine školských sústav
KOMPARATÍVNA PEDAGOGIKA
4
Výskumné metódy porovnávacej pedagogiky
Pri porovnávaní sa kladie veľký dôraz na
objektívnosť, presnosť, autenticitu, správnosť
porovnávania aj zovšeobecňovanie záverov.
Najčastejšie používané metódy sú:
 Štatistická
- porovnáva kvantitatívne údaje,
spresňuje porovnávanie, napomáha vyhodnocovaniu
ukazovateľov.
 Historická – pomocou nej poznávane, vznik a vývin
jednotlivých sústav, tradície, charakteristické črty .
KOMPARATÍVNA PEDAGOGIKA
5
 Komparatívna – tj. porovnávacia , rozumne
porovnáva predmety a javy, ktorej výsledkom je
stanovenie zhôd a odlišností medzi nimi. Práve
touto metódou sa odhaľujú podstatné črty
jednotlivých skúmaných predmetov. Preto je táto
metóda najdôležitejšia.
 Experimentálna – je vzhľadom na množstvo
javov a variability pomocná metóda porovnávacej.
KOMPARATÍVNA PEDAGOGIKA
6
Vývoj školstva na Slovensku v období Rakúskouhorskej monarchie
- Otázku školstva podporoval aj cisársky dvor M.
Terézie a Jozefa II. , ktorí chápali školstvo ako vec
politickú, štátnu.
Po prípravných prácach na
školských zákonoch, ktoré viedla dvorná študijná
komisia na čele s Jánom Ignácom Felbigerom
/elementárne školstvo/.
- Vydanie prvého školského zákona
Ratio
educationis v roku 1777. Tento zákon rozdeľuje
ľudové a latinské školy. Ľudovú školu delí do 4
skupín. Latinské školy delí do 3 stupňov.
KOMPARATÍVNA PEDAGOGIKA
7
V
roku 1788 bola nariadená Jozefom II
školopovinnosť pre deti od 6 – 12 rokov
 Otázkami univerzitného štúdia sa zákon Ratio
educationis
nezaoberal. Ten bol upravený
osobitnou reformou v druhej polovici 18. Storočia.
 V 1868 bol v Uhorsku vydaný školský zákon,
ktorý platil aj pre Slovensko, ktorý už formuje
sústavu školstva.
 Medzníkom bol aj vznik slovenských gymnázií a to
v Revúcej 1862, Martine 1867 a Kláštore pod
Znievom 1869
KOMPARATÍVNA PEDAGOGIKA
8
Vývoj školstva na Slovensku v rokoch 1918 – 1939
Tento nadväzoval na Rakúsko-Uhorský školský
zákon, ktorý zjednotil školstvo v Čechách aj na
Slovensku v nasledovnej sústave školstva:
detské opatrovne, ľudové školy, meštiacke školy,
gymnáziá, učiteľské ústavy a odborné školy
V oblasti VŠ vzniká Univerzita Komenského 1919 v
Bratislave namiesto Alžbetínskej univerzity.
Univerzita disponovala právnickou, lekárskou a
filozofickou fakultou
KOMPARATÍVNA PEDAGOGIKA
9
Školstvo v období Slovenského štátu
Je charakterizované vznikom samostatného školstva
Boli zavedené:
 Didaktické predpisy, osnovy, školský, klasifikačný,




rokovací poriadok, a skúšky pri zavŕšení štúdia.
Učebnice
Reforma samo - vzdelávania žiactva
Výchova profesorského dorastu
Styk s rodičmi - rodičovské združenia
Vzniká prvá Vysoká škola technická 1938 v Košiciach.
Neskôr bola premiestnená do Prešova, Martina a
nakoniec do Bratislavy.
KOMPARATÍVNA PEDAGOGIKA
10
 Školstvo na Slovensku po roku 1945 až do
súčasnosti
 Po r. 1945 vplyv centralizovanej moci a útlm
alternatívneho školstva.
 Zriadenie pedagogických fakúlt
pedagógov na všetky typy škôl.
pre prípravu
 1953 skrátenie povinnej školskej dochádzky z 9 na 8
rokov
 1960 školský zákon „ Zákon o sústave výchovy
a vzdelávania“, 2 univerzity: UK, UPJŠ
 1984 Ďalší rozvoj Československej výchovnovzdelávacej sústavy ,1O ročná PŠD
KOMPARATÍVNA PEDAGOGIKA
11
 Súčasťou sústavy boli aj ľudové školy umenia,
jazykové školy, sústava výchovného poradenstva a i.
 Po r. 1989 dochádza k demokratizačným
tendenciám, čím sa zmenili úlohy a poslanie škôl.
Vznikajú cirkevné a súkromné školy, kde sa
zrovnoprávnila výuka so systémom štátnych škôl.
Povinná školská dochádzka sa stanovila na 9 rokov.
 Štruktúra školstva sa nezmenila, niektoré subjekty
sa premenovali, ale funkčne zostali nezmenené .
 Zákony z roku 1990 zabezpečili slobodu
vzdelávania i autonómne postavenie VŠ s ich
akademickými právami a slobodami.
KOMPARATÍVNA PEDAGOGIKA
12
ŠKOLSKÝ SYSTÉM V SLOVENSKEJ REPUBLIKE
 Školstvo na Slovensku po roku 1989 prekonáva rad
pokusov o reformu. Aktivity a projekty (Sokrates,
Genesis, Milénium...) sa snažili prispieť k skvalitneniu
edukácie v našich podmienkach
 Posledné zámery sú implementované v zákone
245/2008 Z.z. v znení neskorších predpisov „Školský
zákon“, ktorý sa snaží zjednotiť európsky legislatívny
rámec týkajúci sa školstva. Už štruktúrou vzdelávania
sa výrazne líšime od viacerých európskych štátov.
 Prvým znakom je vymedzenie materských škôl.
V západnej Európe nie sú školami, sú viac-menej
zariadeniami podobajúce sa našim jasliam. Jasle pre
deti nespadajú do kompetencie ministerstva školstva
a nevzťahuje sa na nich ani „Školský zákon“.
KOMPARATÍVNA PEDAGOGIKA
13
ISCED O –Materské školy
 sú zaradené do štruktúry škôl, majú vzdelávací
program (štátny, školský). Podliehajú kontrole štátnej
školskej inšpekcie a dotvárajú komplexnú štruktúru
vzdelávania. Materské školy – pre 3. - 6. ročné deti, je
možné prihlásiť aj 2.ročné deti, ktoré sú psychicky
spôsobilé navštevovať materskú školu. Dôležitým je
najmä „prípravný ročník“ – 5. - 6. ročné deti, ktorý
zabezpečuje adaptáciu pre vstup do základnej školy.
Vytvára žiacke kompetencie ohľadom disciplíny,
koncentrácie – pozornosti, ale plní aj funkciu
odhaľovania špecifických porúch, ktoré sú prekážkou
v ďalšej edukácii
KOMPARATÍVNA PEDAGOGIKA
14
ISCED 1 – Základné školy, základné umelecké
školy
 ide o 1. stupeň základnej školy definovaný ročníkmi 1. –
5... zámerom je všeobecná príprava. Štruktúra
poznatkov je formátovaná v prospech teoretických
znalostí overiteľných v praktickom živote. Sleduje
telesný, psychický, mentálny rozvoj jedinca.
Posledným ročníkom je ukončené základné
vzdelanie. Základné umelecké školy neposkytujú
základné vzdelanie, ide o doplnok pre talentované
deti.
KOMPARATÍVNA PEDAGOGIKA
15
ISCED 2 – Nižšie stredné vzdelanie (základné školy,
základné umelecké školy)
 ide najmä o 2. stupeň 6. – 9. ročník. Toto vzdelávanie
zabezpečuje rad všeobecných i odborných poznatkov,
smerujúcich jedinca k ďalšiemu vzdelávaniu. Vytvára
východiskovú pozíciu pre uplatnenie jedinca v živote.
KOMPARATÍVNA PEDAGOGIKA
16
ISCED 3 – Stredná škola (Základná umelecká
škola 2. stupeň)
 Patria tu gymnázia, stredné odborné školy
a konzervatóriá. Účinnosťou zákona boli zrušené 6.
ročné gymnáziá a stredné odborné učilištia.
Poskytovateľom učebných i štúdijných odborov sú
stredné odborné školy. Zachované zostali 8. ročné a 4.
ročné gymnázia a biligválne 5. ročné gymnázia.
Konzervatóriá a školy úžitkového výtvarníctva
vzdelávajú dvojúrovňovo 1. – 4. ročník – ISCED 3 (po
maturitu) a 5. – 6. ročník – ISCED 5B, kde priznávajú
titul „DIS“ resp. „DIS. art“ (diplomovaný špecialista,
resp. diplomovaný špecialista umenia).
KOMPARATÍVNA PEDAGOGIKA
17
 ISCED 4 – nadstavbové, pomaturitné, klasifikačné
štúdiá
 spravidla sa realizuje na strednej škole. Ide o doplnenie
odborných spôsobilostí a končí sa maturitnou skúškou
(odbornou časťou), alebo komplexnou pomaturitnou
skúškou.
 ISCED 5 – Vysoká škola
 je to každé dosiahnuté vzdelanie na pôde vysokej školy.
Ide o tituly Bc., Ing., Mgr., ale aj PaedDr., PhDr., RNDr.,
MUDr., MVDr., JUDr., ThDr., PharmDr. Výnimku tvoria
konzervatóriá, ŠUV a špecifické stredné školy, ktoré
priznávajú titul Dis. resp. Dis. art. Patrí tu aj prvá
a druhá atestácia (1. a 2. kvalifikačná skúška).
KOMPARATÍVNA PEDAGOGIKA
18
ISCED 6 – Vysoká škola (univerzita)
 Uvedený stupeň realizuje iba vysoká škola, ktorá
má priznanú komplexnú akreditáciu ide o tituly
PhD., CSc., Art.D., doc., prof., Dr.Sc. Predstavujú
vedeckú spôsobilosť.
 Vzdelávací systém na Slovensku pozná – 10 ročnú
povinnú školskú dochádzku. Je zabezpečená
trestno-právnou zodpovednosťou. Pre deti, ktoré
dosiahli fyzický vek 6 rokov, ale nedosahujú
pedagogicko-psychologickú spôsobilosť je
zriadený nultý ročník vzdelávania.

KOMPARATÍVNA PEDAGOGIKA
19
 Legislatíva umožňuje aj individuálne vzdelávanie
v domácom prostredí. Jeho výstupom je
absolvovanie – vykonanie komisionálnej skúšky
v podmienkach príslušnej základnej školy.
Školský systém dotvárajú „školské zariadenia“:
 Školský klub detí
 Školské stredisko záujmovej činnosti
 Centrum voľného času
 Školský internát
 Stredisko odbornej praxe
KOMPARATÍVNA PEDAGOGIKA
20
„špeciálne výchovné zariadenia“
 Diagnostické centrum
 Reedukačné centrum
 Liečebno-výchovné sanatórium
„zariadenia výchovného poradenstva a prevencie“
 Pedagogicko-psychologické poradenstvo
 Psychologické poradenstvo
„školské účelové zariadenia“
 Škola v prírode
 Zariadenia školského stravovania
 Stredisko služieb škole
KOMPARATÍVNA PEDAGOGIKA
21
Školský vzdelávací systém zabezpečuje aj ďalšie
vzdelávanie učiteľov. Stalo sa tak účinnosťou
zákona „o pedagogických a odborných
zamestnancov“ 317/2009 Z.z. v znení neskorších
predpisov.
Ide o kontinuálne vzdelávanie, ktoré vykonávajú
vysoké školy, metodicko-pedagogické centrum
a inštitúcie, ktorých predmetom činnosti je
vzdelávanie.
KOMPARATÍVNA PEDAGOGIKA
22
Kontinuálne vzdelávanie učiteľov sa realizuje
danými formami:
 Adaptačné vzdelávanie
 Aktualizačné vzdelávanie
 Inovačné vzdelávanie
 Špecializačné vzdelávanie
 Funkčné vzdelávanie
 Kvalifikačné vzdelávanie
 Slovenský vzdelávací systém prešiel výraznou
evolúciou, ktorá síce nepriniesla zjednodušenie,
ale umožnila flexibilne realizovať vzdelávanie
v intenciách európskych štandardov
KOMPARATÍVNA PEDAGOGIKA
23
Prehľad vybraných školských
systémov
 Veľká Británia
 Vo Veľkej Británii neexistuje jediný jednotný školský
systém. Vyvinuli sa 3 nezávislé výchovnovzdelávacie
sústavy: Anglicko + Wales, Škótsko, Írsko.
Charakteristickým rysom školstva vo Veľkej Británii je
„duálny systém“. Jeho princíp spočíva v tom, že vedľa
seba existujú štátne školy a školy cirkevné. Rokom 1918
sa uzákonila povinná školská dochádzka od 5 do 14
rokov. Výuka na základných školách je od roku 1918
bezplatná.
KOMPARATÍVNA PEDAGOGIKA
24
V roku 1964 došlo k prijatiu zákona o reforme školy,
ktorej dôsledkom je uzákonenie predĺženej 11-ročnej
školskej dochádzky. Anglická škola pracuje na základe
celodenného systému.
Predškolská výchova
v materských školách od 2 do 5 rokov
v triedach predškolskej výchovy pre deti od 3 do 5 rkov.
Základná škola
na nižší stupeň 5 – 8 rokov
vyšší stupeň 8 – 11 rokov
Stredná škola
Umožňuje dokončiť povinnú školskú dochádzku;
strednej školy klasického gymnaziálneho
typu(/grammar school)
strednej technickej školy
strednej modernej školy so všeobecným profilom
vzdelania
KOMPARATÍVNA PEDAGOGIKA
25
V súčasnej dobe má však v rámci stredného školstva
dominantné postavenie tzv. jednotná stredná škola
všeobecnovzdelávacieho charakteru, kam sú prijímaní
žiaci bez výberu podľa schopností.
Paralelne so štátnymi strednými školami existujú menej
početné nezávislé stredné školy. Najvýznamnejšie
z nich sú elitné internátne školy. Prijímajú 12-13 ročné deti
na základe náročných prijímacích skúšok.
Vysoké školy
- univerzity
Medzi najstaršie a najvýznamnejšie patria Oxford
a Cambridge.
- polytechniky.
KOMPARATÍVNA PEDAGOGIKA
26
Rakúsko
Je najstarším štátom, v ktorom bola zavedená povinná
školská dochádzka /1869/.
Predškolská výchova sa uskutočňuje v materských
školách buď celodenného alebo poldenného charakteru.
Základná škola
ľudová škola 6 – 10 rokov.
Keď dieťa dosiahne 10 rokov, rozhodne sa, či pôjde
do hlavnej školy – 4. ročný proces vzdelávania
na nižší stupeň gymnázia.
Po ukončení Hauptschule sa 14 ročné dieťa môže
rozhodnúť pre polytechnickú triedu /9. ročník/.
Stredné školy
gymnázia so základným a 3 vyššími stupňami
reálne gymnázia so základným a 2 vyššími stupňami
hospodárske reálne gymnázia
reálne gymnáziá vyššieho stupňa
rozličné mimoriadne formy napr. pre telesne
postihnutých
KOMPARATÍVNA PEDAGOGIKA
27
Odborné školy
nadväzujú na 8. ročník hlavnej školy
odborné učňovské školy. Vyučovanie zahŕňa 1 školský
deň týždenne.
stredné odborné školy – vzdelávacie ústavy pre
učiteľky materských škôl, vychovávateľky,
priemyselné, technické a umelecko-priemyselné školy
vyššie odborné školy – technické a priemyselné
učilištia, obchodné akadémie a pedagogické inštitúty.
Výučba v nich trvá 2 – 6 semestrov.
Vysoké školy
univerzity – zodpovedajú za rozvoj vied
koordinujú vedecký výskum
vysoké umelecké školy – ich príprava sa skladá
z predbežno-odbornej, umelecko-pedagogickej
a umelecko-vedeckej prípravy.
KOMPARATÍVNA PEDAGOGIKA
28
Nemecko
Školská sústava je decentralizovaná. Hlavné
právomoci sú v rukách spolkových republík.
Predškolská výchova – realizuje sa v jasliach
a v materských školách.
Základná škola – ňou sa začína povinná školská
dochádzka pre všetky deti od 6 do 9 rokov.
dokončiť školskú dochádzku na 5-ročnej hlavnej
škole.
Hlavná škola
Reálky – táto škola pripravuje svojich žiakov k štúdiu
na odborných školách.
Gymnázia sú elitnou školou /7 – 9 ročné/.
Integrovaná stredná škola – zlúčením všetkých 3
typov – hlavnej školy, reálky a gymnázia v rámci
jednej škola.
KOMPARATÍVNA PEDAGOGIKA
29
Učňovské školy sú hlavnou formou odborného
školstva.
Odborné učilištia a stredné odborné učilištia –
obsahová koordinácia medzi výukou uskutočňovanou
na škole a odbornou pracovnou prípravou.
Vysoké školy
Vzdelávanie učiteľov – učitelia základných
a hlavných škôl sa vzdelávajú v 6-semestrovom štúdiu
na vysokých školách pedagogických. Učitelia
gymnázií na 8-semestrovom univerzitnom štúdiu.
Úplnú kvalifikáciu získavajú štátnou skúškou
z pedagogiky a psychológie po 2-ročnej praxi.
KOMPARATÍVNA PEDAGOGIKA
30
Dánsko
Základnou charakteristickou črtou dánskeho
vzdelávania je princíp ľudovej osvety zahrnutý
v liberálne chápanom vyučovaní. Školstvo je
všeobecné, jednotné a povinné. Školy sú zdarma.
Predškolská výchova pozostáva z denných jasieľ,
materskej školy, integrovaných zariadení
a predškolských tried. Inštitúcie patria do
kompetencie ministerstva sociálnych vecí.
Základná škola – v Dánsku je 9-ročná úplná povinná
dochádzka /od 7 do 16 rokov/. Do základnej školy tiež
patrí aj dobrovoľný 10. ročník a dobrovoľná
predškolská trieda.
KOMPARATÍVNA PEDAGOGIKA
31
Stredná škola
gymnázium /3 ročné/
tzv. HF kurzy /2-4 ročné/.
Gymnázium je orientované výrazne na prípravu študentov pre
vysoké školy. HF kurzy sú zvláštnym typom vzdelávania na
úrovni vyššej strednej školy. Po jej vykonaní sa každý občan
starší ako 18 rokov môže hlásiť na väčšinu odborov
vysokoškolského štúdia.
HH kurzy – zamerané na obchodné a ekonomické predmety
HTX kurzy – zamerané na technické odbory.
Odborné školy - Základné odborné vzdelávanie
a učňovský výcvik
Dĺžka tohto výcviku trvá 2-4 roky a absolventi musia zložiť tzv.
tovarišskú skúšku.
základná odborná príprava – širšia profesijná kompetencia
/napr. obchod, ekonomika, strojárenstvo,
stavebníctvo/Vysoké školy – na ne sú žiaci prijímaní po
ukončení gymnázia,
HF kurzov a HH kurzov.
KOMPARATÍVNA PEDAGOGIKA
32
Švédsko
Súčasné švédske školstvo je štátne a bezplatné.
Existuje v ňom niekoľko súkromných škôl, ktoré
nazývame nezávislé školy.
Predškolská výchova sa postupne stáva povinnou
pre každé dieťa.
detské jasle
materské školy
rodinné jasle s opatrovateľkami.
Základná škola – dochádzka je pre všetky deti
jednotná, povinná a trvá 9 rokov. Od roku 1980 sa na
základných školách známkuje v 8. a 9. ročníku.
KOMPARATÍVNA PEDAGOGIKA
33
Stredná škola – je voliteľným pokračovaním základnej
školy. Existuje mnoho študijných odborov, ktoré môžu byť
2-3 až 4 ročné.
Vyššia stredná škola
humanitný a spoločenskovedný
ekonomický a obchodný
priemyselno-technický
poľnohospodársko-lesnícky.
Vysoké školy zahrňujú univerzity a vysoké školy.
V súčasnosti je vo Švédsku 6 stálych univerzít. Z hľadiska
obsahového zamerania sa švédske vysoké školy
a univerzity členia do 5 hlavných študijných odborov:
technické
ekonomické a sociálne
zdravotnícke a lekárske
učiteľské a pedagogické
informačné, komunikačné a kultúrne.
Štúdium vo všetkých formách je v prvých dvoch ročníkoch
spoločné.
KOMPARATÍVNA PEDAGOGIKA
34
Príprava učiteľov
- z hľadiska kvality prípravy patrí Švédsko medzi
najpoprednejšie štáty sveta.
mladší odborní učitelia 1. Stupňa, tzv. adjunkti /4ročné štúdium/
- starší odborní učitelia, tzv. lektori absolvujú 8- ročné
štúdium. Majú právo vyučovať vo vyšších ročníkoch
základných škôl a vo všetkých ročníkoch stredných
škôl.
- po obhájení a uverejnení vedeckej dizertácie
získavajú absolventi učiteľstva vedeckú hodnosť
doktorát, ktorý poskytuje učiteľovi značné výhody.
KOMPARATÍVNA PEDAGOGIKA
35
Francúzsko
Francúzske školstvo sa vyznačuje prísnou
centralizáciou.
Predškolská výchova nie je povinná a je určená pre
deti od 2 do 6 rokov.
Základná škola je 5 ročná a povinná pre všetky deti
od 6 do 11 rokov.
prípravný kurz
základný kurz
stredný kurz
Stredná škola
kolégiá – sú nižšie stredné školy
lýceá – pripravujú žiakov z kolégií v 3. ročníkoch, buď
k maturite, k technickej maturite alebo k technickému
osvedčeniu.
odborné lýceá – prijímajú žiakov po ukončení 3.
ročníka kolégií na 2-ročnú prípravu.
KOMPARATÍVNA PEDAGOGIKA
36
Vysoké školy
univerzity
univerzitné technologické inštitúty
vysoké odborné školy
Príprava učiteľov
- učiteľky materských škôl a učitelia základných škôl
sa pripravujú v učiteľských ústavoch.
- profesori pre nižší stupeň stredných škôl /kolégiá/
buď na univerzite alebo v zvláštnych regionálnych
strediskách.
KOMPARATÍVNA PEDAGOGIKA
37
USA
Vzdelávanie sa vyznačuje spájaním praktickej
a teoretickej zložky. Základné vzdelanie sa považuje
za právo a nie privilégium. Toto školstvo sa vyznačuje
tiež interakciou verejnej zodpovednosti a súkromnej
iniciatívy.
Predškolská výchova sa realizuje v jasliach
a v materských školách.
Základná škola je 6 alebo 8-triedna. Vyznačuje sa
pestrosťou v učebných plánoch a osnovách.
.
KOMPARATÍVNA PEDAGOGIKA
38
Stredná škola
je organizovaná ako jednotná škola a spolu so
základnou školou predstavuje 12- ročnú školskú
dochádzku.
Rozdelenie strednej školy na 2 oddelenia:
- nižšie stredné školy /junior high schools/
- vyššie stredné školy /senior high schools/.
Na týchto školách už žiaci nezostávajú v tom istom
triednom kolektíve, ale striedajú tak triedne
kolektívy ako aj vyučujúcich podľa svojho vlastného
študijného plánu. Ide o 3 rozličné typy programov:
- akademický
- odborný
- všeobecný, alebo doplňujúci.
KOMPARATÍVNA PEDAGOGIKA
39
Vysoká škola zahŕňa:
2 – ročné Junior alebo Community Colleges –
technická, odborná príprava a všeobecnovzdelávacie
kurzy.
4 – ročné kolégiá slobodných umení – udeľujú hodnosť
bakalára umení alebo prírodných vied, niektoré
i hodnosť magistra.
Kompletné univerzity sa od seba líšia. Univerzity
svetového mena sú Harvard University a University of
California Berkeley.
Každá univerzita má 4-ročné všeobecnovzdelávacie
kolégiá. Univerzity zahŕňajú aj doktorské
a profesionálne štúdium.
Vzdelávanie učiteľov – za základnú kvalifikáciu
k vykonávaniu učiteľského povolania na materských,
základných a stredných školách sa považuje 4 – ročné
štúdium v kolégiách s hodnosťou bakalár.
KOMPARATÍVNA PEDAGOGIKA
40
Alternatívne školstvo
ktorá je alternatívou k tradičnej škole. Tradičnou školou
myslíme:
pamäťovo-reprodukčnú školu
autoritatívnym postavením učiteľa
ktorá používa donucovacie metódy
ktorá má relatívne stálu organizáciu vyučovacích hodín,
vyučovania a školského roku
je to škola s pevnými osnovami a učebnými plánmi
určenými „zvonka“- mimo školy
je to škola s direktívnym spôsobom riadenia školy
a edukatívnych procesov.
Nie je alternatívnou školou cirkevná, či súkromná škola.
Je alternatívou len z pohľadu zriaďovateľa, a to vo
vzťahu k štátnym školám. Alternatívne školstvo
predstavuje uplatnenie alternatívnych pedagogických
koncepcií v školskej praxi.
KOMPARATÍVNA PEDAGOGIKA
41
Základné systémové znaky:
Ciele
Obsah
Postupy, metódy, formy
Postavenie žiaka
Postavenie učiteľa
Organizáciu vyučovania
Riadenie školy
Zriaďovateľa školy
Postavenie rodičov vo vzťahu ku škole.
Alternatívne školstvo:
Waldorfská škola
M. Montessoriová
Alternatívna škola C. Freineta
Jenská škola
Daltonská škola
Rogersova P-C-E škola
KOMPARATÍVNA PEDAGOGIKA
42
LITERATÚRA
GOGA, M.: Kapitoly z porovnávacej pedagogiky dospelých.
Košice: 1993
KOSOVÁ, B.: Vybrané kapitoly z porovnávacej pedagogiky
a alternatívne pedagogické koncepcie. Banská Bystrica: 1996
MISTRÍK, E.: Kultúrna a multikultúrna výchova. Bratislava:
1999
OBDRŽALEK, Z.: Škola, školský systém, ich organizácia
a riadenie. Bratislava: 1996
PRUCHA, J.: Proměny vzdělávaní v mezinárodním kontextu.
Praha: 1992
PRUCHA, J: Vzdělávaní a školství ve světe. Praha: 1999
PRUCHA, J.: Multikultúrna výchova. Praha: 2001
RÝDL, K. Cesta autonomní škole. Praha: 1996
ŠÍBL, D. a kol.: Encyklopédia medzinárodných organizácií.
Bratislava: 1997
ZELINA, M.: Alternatívne školstvo. Bratislava: 2000
Pedagogické časopisy
KOMPARATÍVNA PEDAGOGIKA
43
PaedDr. Ľubomír Verbovanec, PhD
KOMPARATÍVNA PEDAGOGIKA
44

similar documents