Využitie systémov na podporu spolupráce v KM

Report
Využitie systémov na podporu
spolupráce v KM
Mgr. Peter Steranka
Znalostný manažment

Čo ukrýva skratka KM?

Prečo je KM dôležitý?
Znalostný manažment

Otázku, čo je to znalosť/poznatok/poznanie si kládli už filozofi
v starovekom Grécku. Myslitelia ako Platón, Aristoteles,
nasledovaní Hobbesom a Lockeom, Kantom a Hegelom a v
dvadsiatom storočí Wittgensteinom, Popperom a Kuhnom.
(Katuščáková, M.)

V dvadsiatom storočí bolo možné sledovať narastajúci záujem
o poznanie a znalosť aj z iných odborov, ako napr. teória
organizácie, informačná veda, informačné systémy a spoločne
sa stretli v teórii manažmentu znalostí/poznatkov (Stenmark,
D.)
Znalostný manažment

Davenport, T. definuje manažment znalostí ako "systematický
proces hľadania, výberu, organizovania, destilovania a
prezentovania informácií spôsobom, ktorý zlepšuje
porozumenie pracovníka špecifickej oblasti záujmu. Je to
umenie identifikovať latentné znalosti a nájsť cestu k ich
zdieľaniu."
Znalostný manažment






Úmyselná činnosť, ktorej cieľom je zaistiť, aby ľudia mali v
pravú chvíľu pravé znalosti.
- Organizácie, ktoré vedia, ako riadiť znalosti a robia to
uvedomele, dosahujú úspechu v krátkej dobe.
- Na manažment znalosti nie je potrebné vynakladať veľké
prostriedky, často stačí optimalizovať trh znalostí.
- Riadenie znalostí nie je založené na IS/IT ako riadenie dát a
informácií.
- Je založený na uvedomelej práci s nositeľmi a vlastníkmi
znalostí - ľuďmi.
Uvedomelé riadenie znalostí môže výrazne zlepšiť prácu
organizácie a tým aj jej celkovú výkonnosť. (Mládková, L.)
Znalostný manažment

Z pohľadu podniku sa predovšetkým jedná o podporu znalostí
zamestnancov, ktorí sú schopní ich využívaním vytvárať nové
nápady, ktoré sa v konečnom dôsledku pretransformujú do
konkurenčnej výhody organizácie. (Truneček, J)

"Znalostný manažment zahŕňa efektívne prepojenie tých, čo
vedia s tými čo vedieť potrebujú a premenu osobných znalostí
na znalosti organizácie." (Truneček, J.)
Hlavné princípy KM:





– Koncentrácia na kognitívne procesy ľudského myslenia ako
základ vzniku a využívania znalostí,
– dôvera ako základ komunikovania a spolupráce,
– hodnotenie a podporu znalostného správania ľudí a
– priestor pre kreativitu v projektoch.
Tieto princípy vyvinuli a začali uplatňovať pôvodne najmä veľké
konzultačné firmy.V súčasnosti sa však manažment znalostí
aplikuje aj vo vzdelávacích organizáciách a organizáciách
verejného sektora (Steinerová, J.).
Údaj (dáta) – informácia – znalosť

Znalostný manažment je postavený a pracuje najmä okolo
pojmu znalosť. Objasnime si rozdiely a vzťahy medzi pojmami
údaj (dáta) – informácia – znalosť.

Nasledujúce definície sú uvádzané podľa Katuščákovej, M.
Údaje






– Predstavujú niečo, čo možno v praxi získať experimentom,
meraním, pozorovaním.
– Objektívne zobrazujú stavy alebo vlastnosti objektov alebo
prebiehajúce procesy v reálnom prostredí okolo nás, nezávisle od
nášho vedomia.
– Základom údajov sú znaky (číslice, písmená a symboly).
– Komunikovateľným prvkom je postupnosť znakov (napr. abeceda,
stupnice, desiatková číselná sústava), pričom význam znakov a ich
postupnosť je dohovorená. Sústava znakov predstavuje kód pre
záznam údajov ako základného prostriedku prenosu a uchovávania.
– Údaje sa používajú bez toho, aby sme posudzovali, čo pre príjemcu
znamenajú.
– Ide hlavne o ich vyjadrenie a uloženie pre perspektívu spracovania.
Informácie




– Sú to údaje, ktorým príjemca prisudzuje nejaký význam na
základe znalostí, skúseností a vedomostí, ktorými disponuje a
ktoré u príjemcu znižujú entropiu vzhľadom k jeho
informačným potrebám.
– V užšom zmysle slova je informácia taký údaj, ktorý je
užitočný vzhľadom k skrytým alebo prejaveným potrebám
používateľa. Informácia teda musí byť pre príjemcu nová.
– Informácia je výsledkom subjektívneho poznávania a
myslenia, ktoré opätovne iniciuje tvorivé myslenie a následne aj
akciu - jednanie.
– Premena údajov na informácie vyžaduje znalosti.
Znalosti



– Vznikajú odvodením z informácií pomocou určitej
postupnosti formálnych pravidiel (porovnávanie, triedenie,
analyticko-syntetické vyhodnocovanie, overovanie a pod.).
– Súvisia s vymedzovaním pojmov, s kategorizáciou, s
definovaním a odvodzovaním záverov z dostupných informácií
a údajov.
– Znalosti teda vznikajú zasadením určitého množstva
informácií do kontextu, vyvíjajú sa a nie sú konečné.
Údaj (dáta) – informácia – znalosť
Typológia znalosti

Explicitné znalosti

Tento druh znalostí je pomerne jednotne definovaný ako
znalosti, ktoré sú kodifikované, resp. štruktúrované. Je možné
ich ľahko:
– vyjadriť písmenami, slovami, číslami, alebo znakmi,
– komunikovať a zdieľať vo formálnom jazyku.
– zachytiť a znázorniť v dokumentoch, databázach,
informačných systémoch,
– prenášať, skladovať a vyjadriť pomocou údajov a pod.
(Vymětal, J.).




Typológia znalosti

Explicitné znalosti

Explicitnú znalosť možno vyjadriť formálnym jazykom, vrátane
gramatických vyjadrení, matematických vyjadrení, špecifikácií a
manuálov. Možno ich teda ukladať do systémov riadenia
dokumentov, knižničných systémov, marketingových
informačných systémov, personálnych systémov a pod.
(Nonaka I., a Takeuchi, N.)
Typológia znalosti

Tacitné/implicitné znalosti:

Niektorí autori tacitné znalosti definujú ako opozitum
explicitných znalostí, ktoré je možné ľahko vyjadriť, prenášať,
uchovávať a pod.
Typológia znalosti

Tacitné/implicitné znalosti sa:

– nedajú sa ľahko postrehnúť, vyjadriť či vysvetliť,
– sú nevyslovené, skryté, tiché, mlčanlivé, neštruktúrované,
– sú uchovávané v mozgu človeka, sú jeho osobným
vlastníctvom, často sú podvedomé a sú zdrojom kreativity,
– sú spojené s individuálnymi skúsenosťami, činnosťami,
postupmi, rutinami, nápadmi, hodnotami, emóciami, intuíciou,
osobnými predstavami, mentálnymi modelmi,
– sú ťažko formalizovateľné a komunikovateľné,
– sú založené na intuícii, hodnotách, zvykoch (Vymětal, J.).





Typológia znalosti
Zdieľanie znalostí



Proces zdieľania znalostí sa výrazne odlišuje od výmeny
informácií.
Efektívne zdieľanie v sebe zahŕňa procesy prenosu a prijatia –
absorbcie.
Ak je znalosť prijatá, ale nie je absorbovaná, ako to je v prípade
prenosu informácií, potom prenos znalosti nie je dokončený.
(Katuščáková, M.)
Zdieľanie znalostí



Zdieľanie znalostí znamená ich zdvojnásobenie, teda
dosiahnutie synergického efektu.
Rovnako dôležité je si uvedomiť, že v procese zdieľania ide o
dobrovoľný a slobodný akt, pre ktorý sa jednotlivec rozhoduje
sám a ku ktorému by mal byť nejako motivovaný.
Práve otázka motivácie ku zdieľaniu je veľmi náročná, nakoľko
predpokladá zmenu prístupu ľudí smerom od
individualistického ku kolaboratívnemu. (Sveiby, K. E.)
Nástroje zdieľania tacitných znalostí

- Rozprávanie príbehov

- Učňovstvo

- Komunity (Mládková, L.)
Kolaborácia

Kolaborácia je progresívna forma spolupráce, ktorá
umožňuje vo veľkej miere eliminovať problémy spojené
s transferom znalostí a pritom zabezpečiť efektívnejšie
generovanie znalostí nových. Ponúka mnoho možností pre
otvorenejšiu a rozsiahlejšiu spoluprácu za využitia IKT a
virtuálnych výskumných prostredí najmä v podmienkach
geograficky distribuovaného výskumu.
Systémy na podporu kolaborácie
(„groupware“)








Elektronické komunikačné nástroje
– Synchrónne a asynchrónne konferencie,
– e-mailovú komunikáciu,
– faxovanie,
– hlasovú poštu,
– wiki,
– publikovanie na webe,
– nástroje na kontrolu (alebo správu) revízií.
Systémy na podporu kolaborácie
(„groupware“)







Elektronické konferenčné nástroje
– Internetové fóra (známe ako „message boards“ alebo
„discussion boards“),
– on-line rozhovor,
– rýchly rozhovor a telefonický rozhovor,
– video zasadania,
– zdieľanie aplikácií,
– systémy elektronických konferencií (EMS).
Systémy na podporu kolaborácie
(„groupware“)










Elektronické kolaboratívne nástroje (koordinačné)
– Elektronické kalendáre (označované ako softvér na správu
času)
– systémy projektového manažmentu
– nástroje na On-line overovanie
– „workflow“ systémy.
– systémy znalostného manažmentu
– podnikové záložky
– extranetové systémy (označované aj ako projektový
extranet)
– „sociálny“ softvér
– on-line tabuľky (Wiki, 2011).
Systémy na podporu kolaborácie
(„groupware“)
Systémy na podporu kolaborácie
(„groupware“)
Systémy na podporu kolaborácie
(„groupware“)
Systémy na podporu kolaborácie
(„groupware“) v praxi

Uvedieme konkrétny prípad

Zavádzanie v systémov na podporu kolaborácie vo vzdelávaní

Katedra mediamatiky a kultúrneho dedičstva

Google aplikácie
TeamSpeak 3
TeamViewer


Google aplikácie











Budú študenti milovať
Uvoľnia vaše IT
Jednoduchá implementácia
Úspora financií
Nie sme jediní
Zaistenie súkromia
Bezpečnosť
Inovácie v reálnom čase
Globálna kolaborácia
Okamžitá podpora
Podpora mobilných zariadení
TeamSpeak 3









Hlasová komunikácia
Zdieľanie dokumentov
VOiP
Práca z domu
On-line stretnutia
Prezentácia
Tréning
Tímová práca
Podpora mobilných
zariadení
TeamViewer









Vzdialená podpora
Údržba na diaľku
Vzdialený prístup
Práca z domu
On-line stretnutia
Prezentácia
Tréning
Tímová práca
Podpora mobilných
zariadení
A čo ďalej?

Ďakujem za pozornosť

similar documents