Predmet všeobecnej jazykovedy a periodizácia dejín jazykovedy

Report
Predmet všeobecnej
jazykovedy.
Dejiny jazykovedy
Štruktúra prednášky
• predmet všeobecnej jazykovedy
• vývin a periodizácia jazykovedy
• dejiny slovenskej jazykovedy
2
Predmet VJ
• „Lingvistická disciplína, ktorá sa zaoberá
výskumom jazyka na základe materiálu z čo
najväčšieho počtu rozmanitých jazykov. Jej
hlavným cieľom je odhaľovať najvšeobecnejšie
zákony jazykových systémov, ich stavby,
fungovania a vývinu.“ (EJ, s. 480)
3
Predmet VJ
• J. Dolník (2009, s. 10):
• „... objektom synchrónneho jazykovedného
bádania je jazyková komunikácia. Keďže ide o
všeobecnú jazykovedu, skúmanie sa
zameriava na všeobecné otázky a zákonitosti
tejto komunikácie.“
4
Predmet VJ
1. rečová aktivita odosielateľa, ktorá spočíva v
produkovaní rečových celkov umožňujúcich
spoznanie zámeru odosielateľa (alebo aspoň
priblíženie sa k jeho zámeru), resp.
interpretácie, ktoré sú mimo rámca zámeru
2. odovzdávaný komunikát ako výsledok rečovej
aktivity odosielateľa, čiže rečový produkt
5
Predmet VJ
3. komunikačný kanál, ktorý spája aktérov
jazykovej komunikácie v tom zmysle, že cez
neho prechádzajú odosielané produkty
rečovej aktivity (dôležitá je povaha kanála)
4. apercepcia príjemcu (recipienta, adresáta),
čiže percepcia (vnímanie) a identifikácia jeho
zmyslu (apercepcia = vnímanie s
porozumením)
6
Predmet VJ
• J. Dolník (2009, s. 14):
• „Predmetom všeobecnej synchrónnej
jazykovedy sú tie aspekty jazykovej
komunikácie, skúmaním ktorých sa odhaľujú
všeobecné zákony a zákonitosti...“
7
Predmet VJ
1. ...stavby jazyka so zreteľom na jeho
osvojovanie si a na jeho fungovanie ako
predpokladovej bázy reči, ako aj na jeho
(synchrónnu) dynamiku
2. ...požívania jazyka vo vzťahu
a) k jednotlivcovi ako kognitívnej bytosti
b) k jednotlivcovi ako sociálnej bytosti, a teda
k lingvosociete.
8
Predmet VJ
•
„...všeobecná jazykoveda má zahrnúť všetko,
čo umožňuje spoznanie a systemizáciu
všeobecných zákonov a zákonitostí týkajúcich
sa jazyka a jeho používania.“ (Dolník, 2009, s.
14 – 15)
9
Predmet VJ
• genéza jazykov
• zákonitosti historického vývinu jazykov
• vzťah jazyka a myslenia, jazyka a kultúry,
jazyka a spoločnosti
• teória, koncepcie a metódy výskumu lingvistiky
• vývinové tendencie lingvistiky
10
Predmet VJ
•
•
•
•
•
•
•
jazykový znak (dotyk so semiotikou)
jazyková typológia
jazykové kontakty
stratifikácia jazyka
dejiny lingvistiky
lingvistické smery a prúdy
jazyk a čas, jazyk a priestor
11
Periodizácia dejín lingvistiky
1) Predhistorické obdobie
2) Historické obdobie
a) predvedecké (starovek – zač. 19. st.)
b) vedecké (od zač. 19. stor.)
12
Predhistorické obdobie
•
•
•
•
nie sú zachované písomné pamiatky
Mezopotámia (od 7 tis. pred n. l.)
Egypt (4 tis. – 525 pred n. l.)
Čína, Kréta, Arábia, Fenícia, Judea,
predkolumbovská Amerika
13
Historické obdobie – starovek
•
•
•
India
Grécko
Rím
14
India
•
•
•
•
•
zač. 3. tis.
védska literatúra (16. – 9. st.)
sanskrit/sanskrt
vysoká úroveň lingvistiky
Pánini (5. – 4. st.)
–
Osem kníh (1. dochovaná gramatika sanskritu)
15
India
•
•
•
•
dokonalý opis fonetiky a gramatiky sanskritu
minimálna jednotka – slabika (aksara) ako
najmenšia vysloviteľná časť
slabičná abeceda (36 znakov, niektoré
spoluhlásky so samohláskou a)
250 doplnkových znakov
16
India
•
•
•
pojmy koreň, sufix, koncovka
podstatné mená, slovesá, predložky, častice
tvorenie slov – tri druhy kompozít
–
–
–
dvandva (zlučovacie kompozitá: čierno-biely)
tatpuruša (určovacie kompozitá: veľkofilm)
bahuvrihi (exocentrické, posesívne: modrooký,
vtákopysk)
17
Grécko
•
•
•
•
•
Sokrates, Platón, Aristoteles
Kratylos (etymológia slov, pôvod jazyka,
arbitrárnosť a motivovanosť)
Platón – motivovanosť, Aristoteles –
arbitrárnosť
slovné druhy a gramatické kategórie
Dionýzios Thrácky
18
Rím
•
•
•
•
Marcus Terentius Varro (De lingua latina)
Marcus Fabius Quintilianus (rétorika)
Aelius Donatus (gramatika)
Priscianus (klasifikácia slovných druhov:
nomen, verbum, participium, pronomen,
adverbium, praepositio, interiectio, coniunctio)
19
Stredovek – 18. storočie
•
•
•
•
•
•
raný stredovek a vývoj písma
scholastika a latinská gramatika
špekulatívna gramatika a spor o univerzálie
humanizmus a renesancia
lingvistické názory 17. storočia
osvietenstvo a lingvistika 18. storočia
20
Spor o univerzálie
•
•
•
vzťah jazyka a myslenia (realisti vz.
anomalisti)
realisti: všeobecné pojmy, idey reálne existujú
nominalisti: reálne existujú iba jednotlivé
predmety s individuálnymi vlastnosťami
21
19. storočie
• rozhranie medzi predvedeckou a vedeckou
jazykovedou
• začiatky modernej jazykovedy = začiatky
systematického využívania vedeckej
metodológie
22
19. storočie
• porovnávacia a historická jazykoveda (R. Rask,
F. Bopp, J. Grimm, A. Schleicher
• mladogramatizmus (K. Brugmann, B. Delbrück,
H. Paul
• W. von Humboldt
23
Prínosy lingvistiky 19. stor.
•
•
•
•
zavedenie prísnej vedeckej metodológie
riešenie základných otázok jazykového vývoja
genetická klasifikácia ide. jazykov
objasnenie základných javov artikulačnej
fonetiky
24
Na prelome 19. a 20. stor.
• smery kritizujúce HaPJ, mladogramatizmus
• francúzska psychologická a sociologická škola
(Antoine Meillet, Joseph Vendryès)
– vplyv sociologických faktorov
– sémantika, štylistika
– jazyk ako spoločenský fenomén
25
Na prelome 19. a 20. stor.
• škola „slov a vecí“ (Hugo Schuchardt)
– história slov a história vecí (skúmanie denotátov)
– jazyk ako výtvor jednotlivca, odraz života a charakteru indivídua
– individuálny štýl, ktorý sa neskôr generalizuje
• estetický idealizmus v jazykovede (Benedetto Croce,
Karl Vossler)
– jazyk je individuálny výrazový akt, ktorý sa spontánne vytvára v
okamihu prehovoru (vyzdvihuje sa parole)
– jazyk je nástroj ducha, materiálny jav, ktorým človek zvecňuje
svoje myšlienky a pocity
26
Na prelome 19. a 20. stor.
• neolingvistika (Matteo Giulio Bartoli, Giulio Bertoni)
– nadväznosť na tézy estetického idealizmu a lingvistickej
geografie
– človek vytvára jazyk v duchovnom i fyzickom zmysle svojou
vôľou, predstavami, myšlienkami, cítením
– jazykové spoločenstvo je fikcia, skutočný je iba hovoriaci
jednotlivec so svojím estetickým cítením
– jazyková inovácia sa spája s jednotlivcom
– vývoj jazyka je podmienený najmä zemepisnými a historickými
podmienkami
27
Na prelome 19. a 20. stor.
• kazanská škola (Jan Baudouin de Courtenay, Mikołaj
Kruszewski)
– jazyk istého spoločenstva – individuálny jazyk
– jazykový vývoj a súčasný stav jazyka
– hláskové varianty a invariant; fyziofonetika (fonetika) a
psychofonetika (fonológia); termín fonéma (v protiklade s
hláskou)
28
Na prelome 19. a 20. stor.
• Petrohradská/Leningradnská škola (Lev Vladimirovič
Ščerba)
– vzťah lex. a gram. kat., slovtovorba, syntax (teória syntagiem
ako zákl. syntaktických prvkov), lexikografia
• moskovská škola (Filip Fjodorovič Forunatov)
– fonetické zmeny, význam štruktúry jazyka a vplyv historických
podmienok
– spoločenský charakter jazyka
– synchrónia a diachrónia
29
Na prelome 19. a 20. stor.
• W. D. Whitney
– arbitrárnosť jazykového znaku
– rozdiel medzi artikulovanou rečou a inými komunikačnými
nástrojmi
– predchodca štatistickej a kvantitatívnej lingvistiky (skúmal
frekvenciu anglických hlások)
– vplyv na Saussura
30
20. stor. – štrukturalizmus
•
•
•
•
•
•
•
jazyk je systém znakov, medzi ktorými sú isté vzťahy
jazyk plní rozličné funkcie
rozlišovanie jazykovej histórie a súčasnosti
synchronický prístup
jazyk je spoločenský jav, komunikatívna funkcia
vznikajú nové lingvistické disciplíny (napr. fonológia)
Ferdinand de Saussure, ženevská škola
31
Štrukturalistické smery
• Ženevská škola (F. de Saussure, Ch. Bally, A.
Séchehaye)
• Pražská škola a funkčná jazykoveda (V. Mathesius, B.
Trnka, B. Havránek, J. Mukařovský; R. Jakobson, N. S.
Trubeckoj, S. Karcevskij)
• Kodanská škola a glosématika (L. Hjelmslev)
32
Štrukturalistické smery
• Jerzy Kuryłowicz a poľská lingvistika
– komparatistika+štrukturalizmus
– teória izomorfizmu
• Émile Benveniste, Lucien Tesnière, Gustave Guillaume
• André Martinet a funkčná jazykoveda
– dvojitá artikulácia (rozdelenie výpovede na slová a ďalej na
fonémy)
33
Štrukturalistické smery
• Sovietska lingvistika
– neskorší nástup štrukturalizmu (50. roky)
– širšie poňatie štrukturalizmu (+generatívna gramatika a ďalšie
metódy)
– Nikolaj Jakovlevič Marr (nové učenie o jazyku: jazyk má triedny
charakter, jazyk vykorisťovateľov a jazyk vykorisťovaných)
– rýchly odklon od klasického štrukturalizmu k moderným
hraničným disciplínam, najmä k matematickým metódam)
– fonológia, sémantika, lexikografia
• americký deskriptivizmus (E. Sapir, L. Bloomfield)
34
Generatívna a transformačná
gramatika
•
•
•
•
•
Noam Chomsky (1928)
Syntactic structures (1957)
Aspects of the theory of syntax (1965)
Topics in the theory of generative grammar (1966)
The sound patterns of English (Chomsky – Halle, 1968)
35
Generatívna a transformačná
gramatika
• generatívny – jazyk je tvorivý proces, v ktorom sa
jednotlivé vety generujú (vytvárajú) podľa vopred daných
pravidiel (súhrn pravidiel = gramatika jazyka)
• obmedzený počet pravidiel a prvkov umožňuje
generovať neobmedzený počet viet
• transformačný – snaha o maximálne zjednodušenie
formalizovaného opisu gramatiky
• jadrové vety (kernel sentences) -> [transformačné
pravidlá] -> ostatné vety, súvetia
36
Generatívna a transformačná
gramatika
• kritika prvého variantu – formalizmus (opytovacie a
rozkazovacie vety; syntaktická polysémia a homonymia)
• hĺbková (obsah) a povrchová (forma) štruktúra vety
• funkcia generatívnej gramatiky = zmena hĺbkovej
štruktúry vety na štruktúru povrchovú
37
Generatívna a transformačná
gramatika
• tri zložky: sémantická – syntaktická – fonologická
• sémantická zložka – systém pravidiel, umožňujúcich
interpretovať hĺbkovú štruktúru
• syntaktická zložka – súbor prepisovacích pravidiel, ktoré
majú zmeniť hĺbkovú štruktúru na povrchovú štruktúru
• fonologická zložka – má zmeniť povrchovú štruktúru na
konkrétnu zvukovú podobu vety
38
Kompetencia a performancia
• kompetencia – neohraničená schopnosť istého
hovoriaceho vytvárať vety príslušného jazyka
• performancia – konkrétna realizácia, súhrn skutočných
výpovedí hovoriaceho
• ideálna kompetencia = gramatika jazyka (langue)
• kompetencia (langue jednotlivca)
• performancia (parole jednotlivca)
39
Ďalšie smery
•
•
•
•
•
•
•
stratifikačná lingvistika
kvantitatívna lingvistika
teória informácie
korpusová lingvistika
algebraická lingvistika
strojová lingvistika a kybernetika
filozofia jazyka
40
Dejiny slovenskej jazykovedy
• zavedenie staroslovienčiny – 9. stor. (pôv. macedónske
nárečie)
• Konštantín – písmo (hlaholika)
41
Vavrinec Benedikt z Nedožier
(1555 – 1615)
• Grammaticae bohemicae...libri duo (1603)
• analýza čes. lit. pamiatok, tvaroslovie, hláskoslovie,
syntax
• porovnávanie české, moravské a slovenské nárečia
• vyzdvihnutie úlohy národného jazyka
• prozodické vlastnosti českého básnictva
• znalec rečníctva a významný pedagóg
42
Dejiny slovenskej jazykovedy
• Daniel Krman (1663 – 1740)
– Grammatica Slavico-Bohemica (1704); Rudimenta
Grammaticae Slavico-Bohemicae (1729)
• Matej Bel (1684 – 1749)
– vyučovanie cudzích jazykov, učebnice cudzích jazykov
– úvod k Doležalovej Gramatike
43
Pavol Doležal (1700 – 1778)
– Grammatica Slavico-Bohemica (1746); v úvode M. Bel zaraďuje
slov./češ. medzi najvyspelejšie jazyky
– čeština Kralickej biblie
– kodifikácia normy bibličtiny, slovakizovanej češtiny (lit. jazyk ev.
vzdelancov na Slovensku)
– pravopis, etymológia, morfológia, syntax, pravidlá časomernej
prozódie, dodatok o tvorení slov, čes. príslovia a fraz. zvraty
– rozdiely medzi S a Č: družbem (družbom), S tvary ako varianty v
zátvorkách
– školské príručky, učebnice
44
Anton Bernolák (1762 – 1813)
• Dissertatio Philologico-critica de literis Slavorum (1787)
• Grammatica slavica (1790)
• systematické spracovanie vtedajšej gramatickej stavby
spis. S
• synchrónny opis
• Etymologia vocum slavicarum (1791)
• príručka o tvorení slov
• Slowár Slowenskí-Česko-Ňemecko-Laťinsko-Uherskí
(1825 – 1828): http://www.juls.savba.sk/ediela/bernolak/
45
Pavol Jozef Šafárik (1795 – 1861)
• položil vedecké základy slavistiky
• Geschichte der Slawischen Sprache und Literatur nach
allen Mundarten (1826)
• Slováci ako samostatný „kmeň“
• vlastná slovenčina (SS), morav.-slov. variant (ZS), poľ.slov. variant (VS)
• nestaval sa za uvedenie S ako spis. jazyka, ale za
dôslednejšiu slovakizovanú češtinu
46
Pavol Jozef Šafárik (1795 – 1861)
• Slovanské starožitnosti (1837) – dejiny Slovanov do 10.
st.
• spolupráca s J. Kollárom na vytvorení umelého čs.
jazyka, silne poslovenčenej češtine; neskôr túto snahu
odsúdil
47
Ľudovít Štúr (1816 – 1856)
• Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto
nárečí (1846)
• Nauka reči slovenskej (1846)
• http://www.juls.savba.sk/ediela/nrs/
• zdôrazňovanie produktívnych prvkov
• jazyk ako systém
• platnosť rytmického zákona, znelostná asimilácia,
tvorenie slov a tvarov
48
Michal Miloslav Hodža (1811 – 1870)
•
•
•
•
Dobruo slovo Slovákom súcim na slovo (1847)
Epigenes Slovenicus (1847)
Větín o Slovenčine (1848)
iniciátor novej reformy (1852)
49
Martin Hattala (1821 – 1903)
• Gramatika slovenského jazyka v porovnaní s najbližšie
príbuzným jazykom českým (1851)
– vyložil odchýlky svojho systému od štúrovčiny
• tzv. hodžovsko-hattalovská reforma
• Krátka mluvnica slovenská (1852; anonymná publikácia)
• Srovnávací mluvnice jazyka českého a slovenského
(1864, 1865)
• syntax
50
Samuel Czambel (1856 – 1909)
•
•
•
•
Príspevky k dejinám jazyka slovenského (1887)
Slovenský pravopis (1890)
Rukoväť spisovnej reči slovenskej (1902)
Slovenská reč a jej miesto v rodine slovanských jazykov
(1906)
• výskum nárečí, slovnej zásoby spis. S, administratívnoprávna terminológia
51
Jozef Škultéty (1853 – 1948)
• Slovenské pohľady, Národné noviny, Slov. knižnica,
časopis muzeálnej slov. spoločnosti, Sborník MS,
Slovenská reč
• doživotný správca MS (od r. 1919)
• 1921 profesor SJ na UK v BA
• literárna história a jazykoveda, dejiny jazyka a
porovnávacia jazykoveda
• štúdia Cudzie slová v slovenčine (SP, 1902)
• rubrika SJ v SP
• tzv. martinský úzus
52
Belo Letz (1902 – 1971)
• tvorenie slov, syntax, purizmus
53
Henrich Bartek (1907 – 1974)
• dejiny slovenčiny, historické hláskoslovie, súčasná
spisovná slovenčina
• v 30. predstaviteľ purizmu; Slovenská reč (od 1932)
• Správna výslovnosť slovenčiny (1944)
• Pravidlá slovenského pravopisu (1940)
54
Ľudovít Novák (1909 – 1992)
• dejiny SJ, spis. slov., fonológia, ortografia, všeobecná
jazykoveda, porovnávacia jazykoveda, ugrofinistika,
slavistika, romanistika
• Jazykovedné glosy k československej otázke (1953)
• K najstarším dejinám slovenského jazyka (1980)
• štrukturalizmus
55
Ďalší predstavitelia
• Ján Stanislav (1904 – 1977)
– dialektológia, staroslovienčina, dejiny SJ, historická gramatika
• Jozef Štolc (1908 – 1981)
– dialektológia, morfológia, stredoškolské učebnice
• Eugen Jóna (1909 – 2004)
– dejiny SJ a S jazykovedy, lexikológia, lexikografia, dialektológia
• Štefan Peciar (1912 – 1989)
– slavistika, fonetika, lexikológia a lexikografia, jazyková kultúra,
jazykové vzťahy S a Č
56
Ďalší predstavitelia
• Eugen Pauliny (1912 – 1983)
– Štruktúra slovenského slovesa (1943)
– gramatika, fonológia, dialektológia, dejiny spis S, predchodca
sociolingvistiky na S
• Jozef Ružička (1916 – 1989)
– slovakista, germanista
– morfológia, syntax, jazyková kultúra a spis. S, pravopis, dejiny
spis. slov.
• Pavol Ondrus (1919 – 1980)
– dialektológia, morfológia, lexikológia
57
Ďalší predstavitelia
• J. Horecký (1920 – 2006), F. Miko (1920 – 2010), V.
Blanár (1920), J. Oravec (1922 – 1986), J. Mistrík (1921
– 2000), M. Ivanová-Šalingová (1923), A. Habovštiak
(1924 – 2004), Š. Ondruš (1924 – 2011), Ľ. Ďurovič
(1925), E. Sekaninová (1926 – 2007), L. Dvonč (1926 –
2003), F. Buffa (1926), R. Krajčovič (1927), K.
Habovštiaková (1929)
58
Ďalší predstavitelia
• Á. Kráľ (1932), J. Doruľa (1933), J. Findra (1934), M.
Majtán (1934), J. Furdík (1935 – 2002), J. Mlacek
(1937), I. Ripka (1937), J. Kačala (1938), K. Buzássyová
(1938), J. Sabol (1939), J. Bosák (1939)
• J. Dolník (1942), S. Ondrejovič (1946)
59
Slovakistické pracoviská
• Bratislava, Trnava, Nitra
• B. Bystrica, Ružomberok, Martin (Národný inštitút
slovenského jazyka a literatúry, 2008)
• Prešov, Košice
• Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku (B. Čaba)
• Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov (N. Sad)
• slovakistické pracoviská a lektoráty na univerzitách
60
Hlavné smery súčasnej slovenskej
jazykovedy
• škatuľkovanie je nepresné a zradné
• interdisciplinarita (v rámci aj mimo lingvistiky)
• štrukturalizmus a postštrukturalizmus, systémová
lingvistika
• sociolingvistika, psycholingvistika, pragmalingvistika
• areálová lingvistika a dialektológia
• teória spisovného jazyka a jazykovej kultúry
• korpusová a počítačová lingvistika
• experimentálna fonetika
61
Slovenský štrukturalizmus
• Bratislavský lingvistický krúžok (1946)
• J. M. Kořínek: Úvod do jazykozpytu (1948)
• fonológia (Kořínek, Novák, Peciar, Pauliny, Ružička,
Horecký, Sabol)
• morfológia (Novák, Pauliny, Ružička, Ondrus)
• morfematika (Horecký, Bosák, Sokolová et al.)
62

similar documents