PRESENTATION NAME

Report
TEORETICKÉ ASPEKTY NÁRODNEJ
KONKURENCIESCHOPNOSTI A ICH
APLIKÁCIA V PODMIENKACH
SLOVENSKEJ REPUBLIKY.
Ing. Tomáš ŠOLTÉS
Katedra regionálnych vied a manažmentu
Ekonomická fakulta
Technická Univerzita v Košiciach
[email protected]
Obsah
1. Úvod
2. Teoretické prístupy ku
konkurencieschopnosti
3. Porovnanie vybraných prístupov k
definovaniu a meraniu
konkurencieschopnosti
4. Definovanie konkurencieschopnosti v
podmienkach SR
5. Záver
1. ÚVOD
Dôvody skúmania problematiky
• Prezentované snahy o zvyšovanie efektívnosti
produkcie a zabezpečovanie
konkurencieschopnosti krajín v medzinárodnom
meradle.
• Neexistuje jednotná a všeobecne akceptovaná
definícia pojmu konkurencieschopnosť
• Snaha o pochopenie konkurencieschopnosti a jej
faktorov pre prípravu politík a stratégií rozvoja
krajín/regiónov so zreteľom na zistené
skutočnosti.
Situácia v SR
• Konkurencieschopnosť SR je stanovená v
programových a strategických dokumentoch ako
jedna z významných prioritných oblastí cielená
na
dosahovanie
rastu
životnej
úrovne
obyvateľstva a zabezpečenie trvalo udržateľného
rozvoja Slovenska,
• Neexistuje konkrétna a jednotná definícia
konkurencieschopnosti.
Osnova príspevku
• Vnímanie konkurencieschopnosti zo
ekonomických teórií,
• Vnímanie konkurencieschopnosti zo
relevantných svetových inštitúcií,
• Vnímanie konkurencieschopnosti zo
programových dokumentov Slovenska,
• Záver.
strany
strany
strany
2. Teoretické prístupy ku
konkurencieschopnosti
Merkantilizmus
• Nepracuje priamo s pojmom konkurencieschopnosť.
• Skúma bohatstvo krajiny. Na základe tohto pojmu dokáže
merkantilizmus
odvodiť
schopnosť
krajiny
uspieť
v
medzinárodnom meradle.
• Pojem „bohatstvo“ je spájané prevažne s peniazmi (drahými
kovmi). Krajina je tým bohatšia, čím viac drahých kovov má,
• Za zdroj bohatstva krajiny je považovaný medzinárodný obchod,
• Doktrína aktívnej obchodnej bilancie krajiny – zabezpečovať
kontinuálne zvyšovanie bohatstva krajiny je možné len
prostredníctvom udržiavania aktívnej obchodnej bilancie.
Klasická ekonómia
A. SMITH:
• Bohatstvo národa chápal ako národný produkt → za zdroj
bohatstva považoval výrobu tovarov → len práca zameranú na
výrobu statkov je produktívnou (jedine táto je zdrojom bohatstva
národu).
• Zdroj rastu = spoločenská deľba práce,
• Dôraz kládol na ekonomický rast,
• Zameriaval sa na produktivitu a jej zvyšovanie a vyzdvihoval
medzinárodný obchod.
• Presadzoval tzv. absolútnu výhodu krajín.
Klasická ekonómia
D. RICARDO:
• presadzoval komparatívne výhody krajín.
• zisky je možné dosiahnuť aj pri obchodoch, v ktorých krajiny medzi
sebou obchodujú s dvoma statkami, u ktorých majú navzájom
komparatívne výhody – výhodu v produktivite práce (práce na
robotníka).
• Krajina by sa za účelom ekonomického rastu mala zameriavať na
produkciu statkov, u ktorých má komparatívnu výhodu a s týmito
obchodovať na medzinárodných trhoch.
Nová obchodná teória
• Hlavný predstaviteľ - Paul Krugman,
• Kritizuje konkurencieschopnosť,
• Kritiku zakladá na troch kľúčových bodoch (Krugman, 1994):
o Neexistencia akejsi hranice pre krajiny, ktorá by predstavovala medzník
medzi životaschopnosťou krajiny a jej bankrotom.
o Konkurencieschopnosť krajín nie je hra s nulovým výsledkom (angl. zerosum game).
o Ak má konkurencieschopnosť nejaký význam, tak je to potom len ten, že
predstavuje iným slovom vyjadrenú produktivitu: rast životnej úrovne je
determinovaný rastom produktivity.
Zhodnotenie
Dva hlavné prístupy ku konkurencieschopnosti:
1. Ako výhoda krajín
2. Ako úspešnosť na medzinárodných trhoch
Prienik teórií:
- Skúmanie produktivity ako základného faktora úspešnosti
(konkurencieschopnosti) krajiny.
3. POROVNANIE VYBRANÝCH
PRÍSTUPOV K DEFINOVANIU A
MERANIU KONKURENCIESCHOPNOSTI
Svetové ekonomické fórum (WEF)
• Publikuje Správu o globálnej konkurencieschopnosti
Definícia konkurencieschopnosti:
„ ... súbor inštitúcií, politík a faktorov, ktoré určujú úroveň
produktivity krajiny. Úroveň produktivity následne stanovuje
udržateľnú úroveň prosperity, ktorá môže byť ekonomikou
dosahovaná.“
Identifikuje 12 pilierov konkurencieschopnosti ....
WEF – Piliere konkurencieschopnosti
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
Inštitúcie
Infraštruktúra
Makroekonomická stabilita
Zdravie a základné vzdelanie
Vyššie vzdelanie a tréning
Efektívnosť trhu tovarov
Efektívnosť trhu pracovnej sily
Sofistikovanosť finančných trhov
Technologická pripravenosť
Veľkosť trhu
Sofistikovanosť podnikov
Inovácie
WEF – Postavenie Slovenska
Inštitút pre Stratégiu a konkurencieschopnosť
na Univerzite v Harvarde
• Pôsobisko profesora Michael-a Portera-a
Definícia konkurencieschopnosti:
„ Prosperita krajiny závisí od jej konkurencieschopnosti, ktorá je
odvodená od produktívnosti, s ktorou dokáže daná krajina
produkovať tovary a služby. Zdravé makroekonomické politiky a stabilné
politické a právne inštitúcie sú nevyhnutnou, ale nie postačujúcou podmienkou
prosperujúcej krajiny. Konkurencieschopnosť má korene v národných
mikroekonomických základoch -prepracovanosť fungovania a stratégií firiem a
kvalita
mikroekonomického podnikateľského prostredia. Pochopenie
mikroekonomických základov konkurencieschopnosti je základom pre národné
hospodárske politiky.“
Organizácia pre hospodársku spoluprácu a
rozvoj (OECD)
• V širšom ponímaní možno na národnú konkurencieschopnosť
pozerať ako na makroekonomickú výkonnosť a zvyšovanie
životného štandardu, s dôrazom kladeným na produktivitu.
• Detailnejší pohľad opäť skúma úroveň produktov.
• Konkurencieschopnosť krajiny je potom priamo spojená s jej
schopnosťou predať svoje produkty na svetových trhoch.
Definícia:
„ ... schopnosť firiem, sektorov, regiónov, krajín alebo
supranárodných regiónov generovať, v prostredí vystavenia
medzinárodnej konkurencii, relatívne vysoké faktorové príjmy a
faktorovú zamestnanosť na trvalo udržateľnej báze.“
Európska správa o konkurencieschopnosti
Definícia:
„ Konkurencieschopnosť je chápaná ako udržateľný rast životnej
úrovne krajiny alebo regiónu a čo najnižšia možná nedobrovoľná
nezamestnanosť.“
Hlavný dôraz sa kladie na
najspoľahlivejšieho indikátora
dlhodobom horizonte.
skúmanie produktivity
konkurencieschopnosti
ako
v
Medzinárodný inštitút pre rozvoj manažmentu
(IMD)
• Vzdelávacie programy IMD sa pravidelne umiestňujú na
popredných priečkach na úrovni EÚ aj globálneho hodnotenia,
• Publikuje World Competitiveness Yearbook (WCY)
• WCY poskytuje objektívne porovnanie, trendy, štatistiky a názory v
oblasti konkurencieschopnosti najdôležitejších ekonomík sveta.
Definícia:
„ Konkurencieschopnosť ekonomiky nemôže byť chápaná len v
súvislosti s HDP a produktivitou, pretože podniky musia taktiež
prekonávať politické, spoločenské a kultúrne dimenzie. Preto
krajiny musia vytvárať prostredie s najvhodnejšou štruktúrou,
inštitúciami a politikami, aby podporili konkurencieschopnosť
podnikov.“
IMD – Faktory konkurencieschopnosti
Výkonnosť ekonomiky (angl. Economic
Performance)
o
o
o
o
o
Domáca ekonomika
Medzinárodný obchod
Medzinárodné investície
Zamestnanosť
Ceny
Efektívnosť vlády (angl. Government
Efficiency)
o
o
o
o
o
Verejné financie
Fiškálna politika
Inštitucionálny rámec
Legislatíva v oblasti podnikania
Spoločenský rámec
Efektívnosť podnikania (angl. Business
Efficiency)
o
o
o
o
o
Produktivita
Trh práce
Financie
Manažérske praktiky
Postoje a hodnoty
Infraštruktúra (angl. Infrastructure)
o
o
o
o
o
Podnikateľská infraštruktúra
Technologická infraštruktúra
Vedecká infraštruktúra
Zdravie a životné prostredie
Vzdelanie
IMD – Postavenie Slovenska
IMD – Postavenie Slovenska (vývoj podľa
oblastí indikátorov)
4. DEFINOVANIE
KONKURENCIESCHOPNOSTI V
PODMIENKACH SR
Analyzované programové dokumenty
• Národný strategický referenčný rámec SR pre roky 2007-2013,
• Operačný program Konkurencieschopnosť a hospodársky rast,
• Stratégia konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010 –
Národná lisabonská stratégia.
NSRR:
Kontext konkurencieschopnosti chápe ako schopnosť dosahovať
ekonomický rast, a na druhej strane taktiež schopnosť Slovenska
úspešne realizovať svoju produkciu v prostredí medzinárodných
trhov.
Analyzované programové dokumenty
OP KaHR:
„Cieľom je zachovať a ďalej rozvíjať konkurencieschopný a efektívne
vyrábajúci potenciál priemyselnej výroby, energetiky, ako aj
potenciál cestovného ruchu a ďalších vybraných služieb v
podmienkach trvalo udržateľného rozvoja, a tak účinne prispievať
k zvyšovaniu ekonomickej výkonnosti Slovenska ako celku a
znižovaniu disparít ekonomickej výkonnosti v regiónoch SR.“
Z toho môžeme usudzovať, že konkurencieschopnosť je vnímaná ako
schopnosť udržiavať alebo zvyšovať úroveň ekonomického rastu
(výkonnosti) SR.
Analyzované programové dokumenty
Národná lisabonská stratégia (Stratégia konkurencieschopnosti
Slovenska do roku 2010 ) :
Cieľ:
Do roku 2010 spraviť z ekonomiky SR konkurencieschopnú ekonomiku
schopnú čo najrýchlejšie dobiehať životnú úroveň najvyspelejších
krajín Európskej únie.
Stratégia definovala, že jej „cieľ sa dá dosiahnuť iba prostredníctvom
rýchleho a dlhodobého hospodárskeho rastu“.
5. ZÁVER
Výsledky analýzy:
• Zhoda v identifikovaných faktoroch konkurencieschopnosti na
národnej úrovni.
• Vnímania konkurencieschopnosti v podmienkach SR je založené
prevažne na ekonomických ukazovateľoch,
• Identifikovaná
potreba
skúmania
aj
iných
faktorov
konkurencieschopnosti,
• Oblasť konkurencieschopnosti vykazuje vysoký potenciál pre ďalšie
skúmanie,
• Pochopenie teoretických základov a ich jasné pomenovanie môže
výraznou mierou napomôcť v tvorbe strategických dokumentov a
stanovovaní priorít rozvoja Slovenska do budúcnosti s cieľom
zvyšovať konkurencieschopnosť a úspešnosť ekonomiky.
ĎAKUJEM ZA POZORNOSŤ.

similar documents