Snímek 1

Report
Integrácia v našom gymnáziu
 Žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími
potrebami- ŠVVP - žiak zdravotne znevýhodnený
 Integrovaný žiak – začlenený žiak
 Centrum pedagogicko- psychologického
poradenstva a prevencie na Brnianskej ulici 47 v
Bratislave,
 Mgr. Hoghová Eva,
 PaedDr. Marián Šimko – špeciálny pedagóg
Základné odporučenia pre vyučujúcich
- všeobecné odporučenia
 Zoznámiť sa s diagnózou a prognózou žiaka so ŠVVP.
 Zohľadniť vo vyučovacom procese špeciálno-pedagogické




potreby žiaka, ktoré vyplývajú z diagnózy a prognózy.
Uplatniť individuálny prístup k žiakovi ŠVVP a podporiť
jedinečnosť sebarealizácie, ich sebauvedomenie.
Vytvárať podmienky, aby spolužiaci adekvátne akceptovali jeho
handycap, vytvárať podmienky pre úspešné a nenásilné splynutie
s kolektívom spolužiakov.
Zameriavať sa na vytváranie čo najmenej reštriktívneho
prostredia s cieľom zakomponovať atmosféru triedy do
prirodzeného prostredia postihnutých žiakov, pričom používať
bežný slovník.
Viesť žiaka k aktívnemu prekonávaniu ťažkostí a prekážok, ktoré
vyplývajú zo zdravotného postihnutia, neznižovať nároky a
nevytvárať podmienky pre uplatňovanie neopodstatnených úľav v
práci žiaka.
Základné odporučenia pre vyučujúcich
žiakov so zrakovým postihnutím
-úprava triedy, úprava študijných textov, informácií.
 osvetlenie,
 použitie videofilmov,
 sedenie v lavici,
 redukovať vedľajšie zvuky, 
 rozprávať zreteľne,



obrázkov
pomalšie diktovanie
poznámok
poznámky písomky
zväčšiť písmo : 16 -18
využitie USB kľúčov,
zrozumiteľné zadávanie
úloh a informácií,
Špecifické poruchy učenia
Špecifické vývinové poruchy učenia
rozdeľujeme na tri základné skupiny:
porucha čítania- dyslexia
porucha písania- dysgrafia, dysortografia
porucha počítania- dyskalkúlia
 Dyslexia je neschopnosť naučiť sa čítať aj napriek
tomu, že dieťa absolvuje bežnú výuku a má
primeranú inteligenciu
 Dysortografia je porucha pravopisu, prejavujúca sa
neschopnosťou dieťaťa uplatňovať naučené
gramatické pravidlá.
 Dyskalkúlia je porucha schopnosti operovať s
číselnými symbolmi a s číselným radom.
Aspergerov syndróm
 deficit sociálnej interakcie - prejavuje sa v oblasti
poruchy proximity (neznášajú fyzický kontakt alebo sa
naopak, nevhodne dotýkajú aj neznámych ľudí),
poruchy očného kontaktu (nedostatočný alebo
neprimerane intenzívny) a pod.
 deficit v sociálnej komunikácii - prejavuje sa ako
neschopnosť jedinca vhodne rozhovor začať, udržať
a ukončiť, tendencia k monológom o svojich témach
alebo tendencia k tichosti, neprirodzený tón hlasu,
svojské vyjadrenia, často ťažkosti s porozumením
obrazných vyjadrení, irónie a sarkazmu.
 deficit sociálnej intuície – prejavuje sa ako neschopnosť
city vhodne prejaviť a adekvátne na ne reagovať, aj keď
jedinec s AS city vnútorne vníma a intenzívne prežíva,
neschopnosť odhadnúť vhodnosť spôsobu svojho prejavu,
nevedia sa vhodne a spontánne orientovať v bežných,
každodenných sociálnych situáciách
 odlišné myslenie a vnímanie – prejavuje sa špecifickými
záujmami a analyzovaním v danom veku do neprimeraných
detailov a hĺbky, jedinec s AS si môže všímať to, čo iní nie,
zatiaľ čo nezriedka prehliada a nevidí to, čo si všimne
väčšina ostatných, niektorí môžu mať výborné logické,
analytické myslenie, nadpriemerné verbálne schopnosti, iní
zase výnimočné vizuálne myslenie
 väčšinou výrazná neobratnosť, problémy
v hrubej motorike, hoci niektorí môžu vynikať
v individuálnych športoch
 zmyslová hypersenzitivita – jedinci s AS sú
nadpriemerne vnímaví na zmyslové podnety,
zväčša najmä na hluk a zvuky, ktoré nemajú pod
kontrolou a môžu u nich vyvolať až paniku, rôzne
čuchové a svetelné podnety ich zase môžu
nadmerne rozptyľovať, unavovať či neznesiteľne
dráždiť (aróma v jedálni, rôzne pachy, zvonenie,
nečakané zvuky a pod.)
Zdroje stresu v škole
 Určité fázy vyučovacieho procesu, ktoré sú pre
ostatných žiakov oddychom, sú pre jedincov s AS
zdrojom enormného stresu s negatívnymi dôsledkami
na ich psychiku a školský výkon:
 prestávky – neprehľadný chaos a pre nich neúnosný
hluk často vnímajú ako bolestivý, čo môže občas viesť
až afektu alebo úteku z triedy,
 obedy, zhromažďovanie, WC – jedinci s AS obvykle
neznášajú veľké množstvo ľudí v jedálni, pri
spoločných akciách školy ale i na WC cez prestávky,
pretože je tam veľký hluk, chaos a „tlačenica“, čo
v nich vyvoláva úzkosť až paniku,
 výchovné predmety – sú menej štrukturované,
voľnejšie a hlučnejšie, a preto môžu byť pre jedinca
s AS až neúnosne dráždivé a psychicky únavné,
 ťažko tolerujú nečakané zmeny napr. rozvrhu,
učiteľa, ale i plánovanej písomky, a vôbec, akákoľvek
vopred (s dostatočným časovým predstihom)
neohlásená zmena je pre nich zdrojom enormného
stresu.
 telesná výchova – fyzické obmedzenia, poruchy
koordinácie, neschopnosť usledovať rýchlosť
sociálnej spolupráce pri kolektívnych hrách sú
zdrojom ďalšieho enormného stresu zo zlyhania,
preto sú jedinci s AS často oslobodení od TV.
 Vekom, vhodným prístupom a pochopením
jedinca s AS sa mnohé prejavy v oblasti
sociálnej komunikácie a interakcie môžu
zlepšovať, predovšetkým kompenzáciou
deficitu sociálnej intuície logikou, učením
pravidiel ako funguje sociálny systém,
spoločenstvo a vzájomné vzťahy v ňom.
Odporúčania
 vytvorenie pozitívneho vzťahu medzi učiteľom
a študentom,
 pri narastaní tenzie dať priestor na upokojenie –
umožniť pohyb, napr. prechádzanie sa po triede
 nápadnosti tolerovať, nie je vhodné komentovať jeho
chyby, ani uplatňovať negatívne hodnotenie.
Vyvoláva to opačný efekt (cíti sa odmietaný a má
pocit zlyhania)
 nenútiť ho, aby sa zúčastňoval skupinovej aktivity, ak
na ňu reaguje negatívne, ale umožniť mu, aby
činnosť ostatných pozoroval, prípadne aby bol
nápomocný (zápisy, pomôcky a pod.)
 posadiť ho do predných lavíc, aby sa čo najmenej
rozptyľoval tým, čo robia ostatní a aj aby si učiteľ
všimol, keď sa zamyslí a jeho vnímanie reality uniká
(stačí letmý dotyk),
 preferovať ústne preverovania vedomostí pred
písomným skúšaním, umožniť mu používať
pomôcky,
 pri ústnych odpovediach otázky formulovať
jednoznačne, pri písomnom skúšaní overiť
pochopenie inštrukcie, príp. inštrukcie zadávať
kratšie,
 pri písomnom prejave nehodnotiť formálnu stránku
písma,
 informovať o skúšaní, písomkách, a akékoľvek
zmeny ohlásiť dopredu s dostatočným časovým
predstihom, aby sa nadmieru nerozrušil a nestratil
kontrolu nad svojim správaním,
 v prípade afektívnych reakcií – hnevu – ho upokojiť,
pomôcť mu získať stratenú sebakontrolu, viesť
spolužiakov k tomu, aby si tieto prejavy nevšímali,
príp. neprovokovali vlastným správaním.

similar documents