Pedagogická diagnostika

Report
Pojmy diagnostika a diagnóza sú odvodené
z gréckych slov
dia - ktoré znamená osobitne, oddelene,
hĺbkovo a
gnosis, ktoré znamená poznanie,
Teda diagnosis by sme mohli voľne preložiť
ako rozlišujúce poznávanie,
rozpoznávanie, alebo hĺbkové poznávanie.
Z termínu diagnosis sa vyvinuli termíny
diagnostika a diagnóza.
Je najčastejšie chápaná, ako:
 výsledok procesu pedagogickej diagnostiky, ktorý
zahŕňa komplexné posúdenie existujúceho stavu,
vrátane anamnestických údajov
 Výsledok pedagogického pôsobenia za určité
obdobie
 Dosiahnutá úroveň vedomostí a zručností
 Výsledok diagnostickej práce učiteľa je
stanovenie pedagogickej diagnózy. Len
konštatovanie určitého stavu úrovne rozvoja sa
nepokladá za diagnózu!
Je spájaná z označením procesu,
súboru aktivít.
Ide teda poznávací proces, ktorého
cieľom je získať o diagnostikovanej
osobe, objekte, alebo jave čo najhlbšie
a najkompletnejšie poznatky, ktoré
napomáhajú formulovať závery
v zhrňujúcom konštatovaní –
v diagnóze.
 Diagnostika normatívna – odpovedá na otázku,
či dieťa dosahuje úroveň svojich rovesníkov.
 Kriteriálna - posudzuje sa či dieťa zvláda,
nezvláda( napr. hygienu, počítanie - kde sa dieťa
nachádza...).
 Diagnostika individualizovaná – smeruje k
hodnoteniu dieťaťa len vo vzťahu k dieťaťu
samotnému.
 Diagnostika diferenciálna – je určená na
rozlíšenie problémov a ich príčin.
.
Metodologické pravidlá sú vlastne zásady, ktoré je potrebné
mať na pamäti pred diagnostickým procesom.
 Etiologické hľadisko ( učiteľka hľadá príčiny problémov, alebo
úspechov detí)
 Komplexné hľadisko ( sleduje jav do hĺbky, prostredie dieťaťa
a jeho sociálne vzťahy)
 Spolupráca viacerých diagnostikov ( spolupráca učiteliek,
spolupráca učiteľka – rodič)
 Longiduálne (dlhodobé) hľadisko ( sledovanie javu v procese a
vo vývoji )
 Hľadisko individuálneho prístupu
 Spájanie diagnózy s prognózou ( stanovenie pedagogických
opatrení)
Je najčastejšie využívaná metóda PD
 Je to cieľavedomé, zámerné sledovanie priebehu určitého javu alebo zmien,
ku ktorým dochádza v dôsledku pedagogického pôsobenia.
A/ 1. krátkodobé - v každodennej praxi je najčastejšie a môže byť podnetom k
dlhodobému pozorovaniu
A/ 2.dlhodobé - je sledovanie určitého javu či zmien, ktoré umožňujú skúmať
jav alebo proces z viacerých pohľadov a pri rôznych príležitostiach
B/ 1. náhodne – teda príležitostné, môže upozorniť na nejaký jav
B/ 2. systematické – vyžaduje si systematickú prípravu učiteľky
C/1. neštruktúrované – učiteľ má stanovený cieľ pozorovania
C/2. štruktúrované –učiteľka ma vopred stanovenú schému pozorovania, popis
čo pozorovať, kritéria ako vyhodnocovať,
Je vhodné, aby si učiteľka viedla záznam o pozorovaní ( zápisom v hárku,
pojmovou mapou...s návrhom riešenia)






Rozhovor je metódou zhromažďovania materiálu, ktorá je
založená na individuálnom prístupe a priamom kontakte s
dieťaťom, alebo rodičom. Spočíva v interakcii dvoch , alebo
viacerých osôb, z nich každá má svoju charakteristickú úlohu. Pri
diagnostike dieťaťa predškolského veku je to veľmi vhodná
metóda získavania údajov. Diagnostický rozhovor sa od bežného
líši v niekoľkých oblastiach:
Uskutočňuje sa s jasným zámerom a pedagogickým zacielením
Obsahuje štandardizované otázky
Otázky sú zacielené na vopred definované oblasti
Realizuje sa za štandardných podmienok
Kvalitatívny a kvantitatívny obsah údajov má odborný charakter
Nutnosť prípravy učiteľa
Anamnéza je metóda, ktorou zisťujeme informácie z uplynulého
života dieťaťa, ktoré majú dôležitú súvislosť s poznávaním
osobnosti. Jej cieľom je získavanie a analýza údajov z minulosti,
ktoré pomáhajú vysvetliť súčasnú situáciu a prejavy dieťaťa.
Učiteľka sa na tieto údaje pýta iba so zámerom pomôcť dieťaťu,
napr. sa adaptovať na nové prostredie, z dôvodu zdravotného a
pod. Pre učiteľku je záväzné, že získané údaje sú dôverné a slúžia
iba k potrebe predškolského zariadenia.
Podľa zamerania môže byť anamnéza:
 Osobná
 Rodinná
 Školská
V materskej škole sa využívajú dotazníky na
rôzne prieskumy, väčšinou medzi rodičmi detí,
ktoré ju navštevujú.
Jeho štruktúra by mala obsahovať:
Hlavička dotazníka
Identifikačné otázky, údaje,
Konkrétne otázky
Poďakovanie
Nie je vhodné, aby psychologické testy
využívali učiteľky materských škôl, nakoľko
nemajú spôsobilosť na ich využívanie.
 Metódy overovania vedomosti a zručnosti – napr. didaktické testy
 Analýzy výsledkov činnosti a analýzy úloh – rozbor výsledkov aktivít,
produktu, výrobku, analýza úloh...
Vypovedá o úrovni kognitívneho vývinu dieťaťa a úrovni rozvoja
všeobecnej tvorivosti dieťaťa.
 Pedagogická dokumentácia – materiály, ktoré charakterizujú školu a
vlastnú prácu dieťaťa a majú diagnostickú hodnotu ( napr. portfólio...)
 Kazuistika – podrobné hodnotenie jedného prípadu, je zameraná na
skúmanie, hodnotenie všetkých písomných dokumentov spojených s
dieťaťom, má svoj obsah a danú štruktúru.
 Mikroedukatívne analýzy – ich základom je zachytenie skutočnej
interakcie medzi učiteľkou a deťmi. Zamerané sú viac na sledovanie
procesu a učiteľku.
Navrhnutý obsah diagnostiky je štruktúrovaný do
15 oblastí, je orientačný a určený pre
zorientovanie učiteliek MŠ v problematike
diagnostiky. Korešponduje s filozofiou tvorivo
humanistickej výchovy. Pedagóg si obsah môže
upraviť, alebo prispôsobiť filozofickému
smerovaniu materskej školy.














Vnímanie
Psychomotorika
Fyzický vývin
Diagnostika rozumových schopností
Pamäť
Komunikačné zručnosti
Lateralita
Školská spôsobilosť
Hra
Diagnostika sociálnych vplyvov
Motivácia a emocionalizácia
Diagnostika správania
Detský výtvarný prejav
Tvorivosť
Je to poznávanie pomocou zmyslových orgánov,
analyzátorov.
 Vestibulárne vnímanie
 Hmatové vnímanie
 Kinestetické vnímanie
 Zrakové vnímanie
 Sluchové vnímanie
 Vnímanie a reprodukcia rytmu
Vývinu motoriky dieťaťa je dôležité venovať pozornosť od útleho
veku Je vstupnou bránou ďalšieho vývoja dieťaťa. Prostredníctvom
motoriky dieťa poznáva okolitý svet a motorika sa zároveň podieľa
na rozvoji kognitívnych stránok osobnosti dieťaťa.
 Hrubá motorika – chôdza, beh, skok, hádzanie,
rovnováha,
 Jemná motorika
 Mikromotorika očných pohybov
 Motorika artikulačných orgánov
 Grafomotorika
 Pohybová koordinácia
 Senzomotorická koordinácia
Orientačná diagnostika fyzického
vývinu je súčasťou pedagogickej
diagnostiky v materskej škole.
Najbežnejším ukazovateľom
vývinu dieťaťa je jeho váha a
výška.
Vývoj rozumových schopností
Klasifikácia rozumových schopností
Diagnostika rozumových schopností
( diagnostikuje psychológ)
Multidimenzionálna inteligencia ( logickomatematická, verbálno-lingvistická,
vizuálno - priestorová, interpersonálna,
intrapersonálna, telesno-kinestetická,
hudobno-rytmická)
Pamäť je všeobecným predpokladom dieťaťa učiť sa.
Vo veku 3-6 rokov sa vyvíja krátkodobá a dlhodobá pamäť.
Diagnostikovať ju možno pomocou radu slabík. V procese
zapamätávania zohrávajú veľkú úlohu emócie.
Pamäť je psychický proces odrazu minulého prežívania a správania vo
vedomí človeka. Umožňuje psychický vývin a schopnosť nadobúdať
individuálnu skúsenosť.
Fázy pamäti:
 zapamätávanie si vnímaného,
 pamätanie,
 vybavovanie si informácii,
Typy pamäti:
 názorný typ,
 slovno - logický typ,
 emocionálny typ,
 pohybový typ,
Pozornosť je psychický stav, ktorý sa prejavuje
v zameraní a sústredenosti vedomia na určité predmety
a javy.
 Mimovoľná pozornosť – podnety vonkajšieho prostredia
 Zámerná pozornosť –vedome sústredenie sa na činnosť
 Poúmyselná pozornosť – vyvolaná vôľovým úsilím, ale
udržiavaná významnosťou pôsobiacich podnetov
V predškolskom veku je pozornosť dieťaťa väčšinou
mimovoľná, sústredí sa len na silné a atraktívne podnety a
ešte málo využíva vôľové úsilie.
Predstavujú schopnosť odovzdávať a prijímať informácie,
preto je dôležité ich rozvíjať, sledovať a diagnostikovať. V
predškolskom veku učiteľka diagnostikuje komunikáciu na
informačnej a orientačnej úrovni. Podrobnejšou
diagnostikou a nápravou komunikačných schopností sa
zaoberá logopéd.
Druhy komunikácie:
 Verbálna komunikácia ( tu sa zameriavame na fonetickú,
lexikálnu a syntakticko – morfologickú rovinu)
 Neverbálna komunikácia ( všímame si pohľad, výraz tváre,
pohyby, gestá,)
 Komunikácia činom – málo využívaná pre svoju náročnosť
Lateralita je uprednostnenie párových
orgánov a celej polovice tela. Podľa
prevahy používaného orgánu hovoríme o
pravákoch, ľavákoch, alebo nevyhranenej
lateralite ( ambidextrii)
Diagnostika laterality
Ruka- ukáž si na nos, zasuň kľúč do zámku...
Noha – posúvať predmet po čiare
Oko – pozri kľúčovou dierkou
Ucho – kde to zvoní ...
 Zrelosť je spojená s biologickým zrením organizmu
 Pripravenosť vyjadruje stupeň vývinu dieťaťa podľa noriem na vstup do školy
Školská pripravenosť sa definuje ako:
 Kognitívna
 Emocionálno-sociálna
 Pracovná
 Somatická
Normy pripravenosti dieťaťa na školu (podľa Kollárikovej 2001)

nakreslenie postavy

obkreslenie znakov

pozornosť

orientácia v sociálnom prostredí

orientácia v prírode

orientácia v čase

orientácia v prevej desiatke čísel

orientácia vo farbách

reprodukčná schopnosť

rečové predpoklady
 Telesná zrelosť- zahŕňa primeranú veľkosť dieťaťa, odolnosť voči
chorobám, rozvoj jemnej motoriky ruky a celkovú obratnosť dieťaťa.
 Kognitívna zrelosť- V dobe vstupu do školy má byť dieťa schopné rozlíšiť
časti
obrázka, diferencovať zvukovú aj vizuálnu podobu slov, analyzovať ,
realizovať detailnejšiu kresbu...úspech dieťaťa závisí aj od jeho reči,
pamäti, a jeho kompetencii získaných v MŠ.
 Emočná, motivačná a sociálna zrelosť- zahŕňa primeranú kontrolu citov,
záujem o učenie, schopnosť prispôsobiť sa, pracovať v skupine
Predpoklady na vstup dieťaťa do školy :
schopnosť zvládnuť záťaž školskej práce, dosiahnuť predpoklady na
učenie, dosiahnuť potrebnú úroveň poznávacích procesov, rozvinutá reč,
dostatočná motivácia, požadované správanie,
Hra je súčasťou detského sveta.
Detská hra má základné znaky :
 prináša dieťaťu radosť,
 je spôsobom učenia,
 nie je vždy cieľavedomá
Z hľadiska diagnostiky sa zameriavame na hry:





Námetové, kde diagnostikujeme:
Formu hry
Dĺžku hry
Obsah hry
Konštruktívne, kde diagnostikujeme hru:
Z hľadiska priestoru
Z hľadiska cieľa
Hra v živote dieťaťa vplýva na rozvoj kognitívnych a nonkognitívnych funkcii osobnosti
dieťaťa. ( kognitívny rozvoj, prosociálne správanie, telesný rozvoj, emocionálny rozvoj,
pracovné a technické činnosti, estetický rozvoj,)
Vývoj dieťaťa ovplyvňujú tri základné systémy:
 Rodina, ( diagnostické zisťovanie – zdravotný stav dieťaťa, vzťahy v rodine,
súrodenci, štýl rodinnej výchovy)
 Spoločnosť,
 Škola
Najčastejšie typy disfukčných rodín:









Nezrelá rodina
Preťažená rodina
Ambiciózna rodina
Perfekcionistická rodina
Autoritatívna rodina
Rozmaznávajúca rodina
Liberálna a improvizujúca rodina
Odkladajúca rodina
Disociovaná rodina
Motivácia je jedna z kľúčových otázok výchovy.
Má blízko k citom dieťaťa , ktoré sú pre motiváciu veľmi dôležitým
činiteľom, pretože vyúsťujú do hodnotových systémov osobnosti. V
najširšom slova zmysle chápeme motiváciu ako súhrn rôznych činiteľov,
ktoré vyvolávajú, usmerňujú, udržujú, a zacieľujú aktivitu dieťaťa. (A.
Maslow)
Motiváciu môžeme rozvíjať a zároveň diagnostikovať pomocou:
 Úloh ( na rozvíjanie všetkých kognitívnych funkcii)
 Hodnotenie( viacej odmeňovať, pochváliť každé dieťa)
 Aktivizujúcich metód (skupinové , projektové, problémové, tematické,
heuristické, tvorivé vyučovanie)
Emócie definujeme ako psychický odraz vo forme bezprostredného
prežívania životného zmyslu javov a situácie , ktorý je podmienený vzťahom
medzi objektívnymi vlastnosťami a potrebami subjektu.
Emocionalitu dieťaťa môžeme rozvíjať a zároveň diagnostikovať :
 Metódou citového prelaďovania ( citové naladenie pomocou hudby,
rozprávky, relaxácie...)
 Metódou citovej inventarizácie ( ako predísť nepríjemným zážitkom...)
Správanie je prejavom osobnosti dieťaťa,
zároveň vyjadruje vzťah dieťaťa k
vonkajšiemu prostrediu. Na diagnostiku
správania je potrebné poznať normy
správania dieťaťa v jednotlivých vekových
obdobiach. Našim cieľom pri diagnostike je
pochopiť správanie dieťaťa a využiť prejavy
na ovplyvnenie správania v dobrom slova
zmysle.
Hodnotenie detského výtvarného prejavu by malo vychádzať z cieľov a úloh
výtvarnej výchovy v predškolskej edukácii.
Kritéria hodnotenia detského výtvarného prejavu:
 fluencia –predstavuje množstvo predmetov, veci, detailov a vyjadrených
prvkov v detskom výtvarnom prejave
 flexibilita – obsahuje efektivitu vystihnutia témy a opakovanie znakov
výtvarného zobrazovania
 originalita – predstavuje použitie neobvyklých prvkov, farieb, výraz,
 kompozícia – rozmiestnenie výrazových prvkov vo formáte, funkčne
zaplnený priestor detskej výtvarnej tvorby,
 farebnosť – predstavuje výber a použitie farieb nápadito, harmonicky a
vyvážene
 vedenie línie – ľahko vedená línia, primeraná technika, koordinovaný
grafomotorický pohyb
 zobrazenie postáv – obsahuje všetky časti tela, správny počet prstov, nie
však vidlicovitého charakteru, je bohatá na detaily, má nejakú súčasť odevu,
primeraná veľkosť ...
Dôležité informácie o výtvarnom produkte získame rozhovorom po ukončení výtvarnej
tvorby.
Hlavné koncepcie výchovy tvorivosti ( Raymond S. Nickerson 1999)
 Rozvoj tvorivosti ako riešenie problémov – heuristické prístupy brainstorming, synektika,
 Rozvoj tvorivosti prostredníctvom vzhľadu – pochopenie podstaty problému, alternatívy riešenia,
inteligencia, intuícia, skúsenosť, emocionalita človeka
 Rozvoj tvorivosti cez zdokonaľovanie inteligencie – kde tvorivá inteligencia je vrcholom
intelektových procesov
Tvorivosť sa skúma v troch kontextoch:
 Kvalita subjektu, ktorý transformáciu vykonáva( tvorivý jedinec)
 Proces, v ktorom sa transformácia uskutočňuje (tvorivá práca)
 Výsledok transformácie( tvorivý produkt)
Metódy rozvíjania tvorivosti v MŠ: ktoré...
 Rozvíjajú tvorivé myslenie – cvičenia, programy na rozvoj tvorivého myslenia, konvergentných
schopnosti, pamäti, fluencie, flexibility, elaborácie, na tvorivé riešenie problémov
 Rozvíjajú charakteristiky a vlastnosti osobnosti – rozvíjanie mimointelektových charakteristík
tvorivej osobnosti,( citová oblasť, motivačná, autoregulácia, sebavedomie, sebapresadzovanie)
 Utvárajú sociálne vzťahy , klímu a riadenie, ktoré stimulujú tvorivosť – cvičenia a programy na
zlepšenie vzťahov v skupine, vytváranie pozitívnej tvorivej klímy,uplatňovanie efektívnych
spôsobov riadenia, riedenie podporujúce tvorivosť,
Základnou metódou rozvíjania tvorivosti je tvorba tvorivých úloh.
Pedagogická diagnostika ( a záznamové hárky) sa v MŠ
realizuje preto, aby učiteľka mohla pomôcť dieťaťu v jeho
rozvoji a umožnila mu rozvíjať osobnosť v kognitívnej aj
nonkognitívnej oblasti tak, aby bolo pripravené na úspešný
vstup do ZŠ a neskôr do života.
Ako spoznať dieťa v Materskej škole – Daniela Valachová
Príručka pre tvorbu vzdelávacích programov pre MŠ – Hajdúková a kol.
Diagnostika dítěte predškolního věku - Bednářová , Šmardová (2007)

similar documents