Rozvojová ekonomika 2. predná*ka

Report
Rozvojová ekonomika 2.
prednáška
Bc. Ing. Gabriela Sopková, PhD.
Najmenej rozvinuté krajiny
najchudobnejšie krajiny sveta (48 krajín)
extrémna chudoba, geografické a klimatické hendicapy,
podpriemerné zdravotné, vzdelávacie a iné možnosti
v LDC žije cca. 12% svetovej populácie
podiel na svetovej výrobe je necelé 1%
1964: Konferencia o obchode a rozvoji (UNCTAD)
1968: prvá rezolúcia týkajúca sa LDC (II. zasadnutie
UNCTAD)
Najmenej rozvinuté krajiny II.
1971: Valné zhromaždenie OSN schválilo prvý zoznam 24
najmenej rozvinutých krajín (OSN uznalo LDC ako
osobitnú kategóriu)
70. roky 20 stor.: medzivládna skupina LDC (výsledky boli
alarmujúce)
1. konferencia o LDC (UNLDC I) – 1981, Paríž (Nový
akčný program – pomoc LDC prekonať zásadné reformné
problémy)
2. konferencia o LDC (UNLDC II.) – 1990, Paríž (Parížska
deklarácia a Akčný program na roky 1990-2000)
Najmenej rozvinuté krajiny III.
3. konferencia o LDC (UNLDC III.) – 2001, Brusel (Akčný
program pre LDC na roky 2001 – 2010: definuje 7
špecifických záväzkov tak na strane LDC ako aj na strane
vyspelých krajín. Program zároveň definuje prostriedky na
dosiahnutie splnenia záväzkov)
1. záväzok: Národná politika, ktorá zabezpečí hospodársky
rast a prispeje k zníženiu chudoby
2. záväzok: Národná a medzinárodná správa na dobrej
úrovni (upevňovanie demokracie a ľudských práv)
3. záväzok: Rozvíjanie ľudských zdrojov a inštitucionálnych
kapacít (rozvoj zručností a vedomostí ľudského kapitálu)
Najmenej rozvinuté krajiny IV.
4. záväzok: Rozvoj produkčných kapacít (chýbajúca fyzická
infraštruktúra, nedostatok vzdelanej pracovnej sily,
neatraktívne podnikateľské prostredie)
5. záväzok: Úloha obchodu v hospodárskom rozvoji
(nedostatočná účasť LDC na rokovaniach WTO, resp. ich
zapájanie do multilaterálneho obchodného systému)
6. záväzok: Znižovanie hospodárskej zraniteľnosti a ochrana
životného prostredia (diverzifikácia hospodárskych aktivít,
efektívne využívanie prírodných zdrojov)
Najmenej rozvinuté krajiny V.
7. záväzok: Mobilizácia finančných zdrojov (efektívne
využívanie zahraničnej pomoci)
predpoklady na splnenie záväzkov zo strany LDC:
politické a ekonomické reformy, prehľadné a stabilné
inštitúcie, právny systém, zvýšenie rozpočtových
výdavkov na sociálne účely, rozvoj infraštruktúry….)
zásady partnerov pre pomoc LDC: integrovaný
prístup, pravé partnerstvo, národné vlastníctvo,
zameranie sa na chudobu, orientácia na trh
Najmenej rozvinuté krajiny VI.
4. konferencia o LDC (UNLDC IV.) – 2011, Turecko.
Istanbulský akčný plán
prezentácia: čo je to, kedy to bolo, kto tam bol, aký je
rozdiel medzi bruselským a istanbulským akčným
plánom, súčasná situácia plnenia istanbulského
akčného plánu
študenti:
Kritériá pre zaradenie krajiny na zoznam
LDC
1. Kritérium “nízkeho príjmu” – založené na 3-ročnom
priemere dosiahnutého hrubého národného produktu
na obyvateľa. Na priradenie na zoznam LDC je hranica
992 USD a na ukončenie svojho statusu v LDC je
hranica 1 190 USD. (metóda Svetovej banky)
2. Kritérium “nízkej úrovne rozvoja ľudského kapitálu” –
zahrňujúce zložený index (Index ľudských rozvojov)
založený na nasledovných indikátoroch:
a) výživa, b) zdravie, c) zápis do školy, d) gramotnosť
Kritériá pre zaradenie krajiny na zoznam LDC
3. Kritérium “ekonomickej zraniteľnosti” – zahrňujúce zložený index (Index
ekonomickej zraniteľnosti – EVI) založený na nasledovných indikátoroch:
a)
nestabilita poľnohospodárskej produkcie
b)
veľkosť populácie
c)
koncentrácia exportu
d)
podiel poľnohospodárstva, lesníctva a rybárstva na HDP
e)
podiel obyvateľstva žijúcich v nízko nákladových okrajových zónach
f)
počet obetí prírodných katastrof
g)
nestabilita poľnohospodárskej produkcie
Proces zaradenia krajiny do zoznamu LDC
krajina musí spĺňať všetky tri kritéria
Hospodárska a sociálna rada OSN (1991)
Komisia navrhne krajinu na zoznam LDC – ak to
ECOSOC schváli, posúva to Valnému zhromaždeniu
OSN = najmenej rozvinutá krajina
krajina musí akceptovať toto zaradenie
2012 triennial review – Republic of South Sudan
Proces vyradenia krajiny zo zoznamu LDC
kritéria sa určujú z údajov Svetovej banky
Krajina, ktorá chce, aby bola vyradená zo zoznamu, musí
spĺňať dve z troch kritérii
Zásada: krajina, ktorej HDP na jedného obyvateľa vzrastie
na úroveň minimálne dvojnásobku stanoveného hraničného
kritériá pre vyradenie, je považovaná za schopnú vyradenia
zo zoznamu LDC bez toho, aby sa prihliadalo na ďalšie
kritériá
1. Botswana (1994), 2. Cape Verde (2007), 3. Maldivy (2011)
2012 triennial review – Vanuatu and Tuvalu (Kiribati,
Angola)
Zadĺženosť rozvojových krajín
Vonkajšie príčiny zadĺženosti (úrokové podmienky, výkyvy
menových kurzov, nerovnomerné rozdelenie zdrojov,
hospodárska inflácia)
Vnútorné príčiny zadĺženosti (deficit v štátnych
rozpočtoch, problémový rozvoj poľnohospodárstva, slabá
efektivita využívania vonkajších zdrojov, tempo rastu
zadlženosti prevyšuje tempo rastu HDP, využívanie pôžičiek
častokrát na nákup luxusných tovarov alebo zbraní,
nepripravenosť ekonomiky racionálne využiť veľké
finančné čiastky úverov)
Hlavné faktory zadlženosti
zmeny cien na svetovom trhu – ropné šoky, krízy,
neoprotekcionizmus – vyspelé priemyselné krajiny
začali prijímať opatrenia zameranie na ochranu svojho
vnútorného trhu, skryté formy netarifných obmedzení
zvyšovanie úrokových mier – enormné zvýšenie v
rokoch 1979 až 1981 (menová politika USA),
OPEC
Organizácia krajín vyvážajúcich ropu
iracká vláda zorganizovala konferenciu v roku 1960 v
Bagdade za účasti predstaviteľov: Iránu, Kuvajtu, Saudskej
Arábie a Venezuely.
medzivládna organizácia spájajúca krajiny, ktoré vyvážajú a
produkujú ropu
je to v podstate cenový kartel
Alžírsko, Angola, Ekvádor, Irán, Irak, Kuvajt, Líbya,
Nigéria, Katar, Saudská Arábia, Spojené Arabské Emiráty,
Venezuela
Ropné šoky – 1. ropný šok
1973
(arabsko-izraelská vojna). Arabské krajiny OPEC uvalili
embargo na vývoz ropy do USA a do ostatných krajín,
ktoré podporovali Izrael.
cena ropy: z 2,59 na 11,65 USD/barel
OPEC zvýšil svoj vplyv
Ropné šoky – 2. ropný šok
1978: v Iráne vypukla revolúcia
Irán tvoril asi 1/5 exportu ropy OPEC
vzápätí vypukol iránsko-iracký konflikt (tzv. 1. vojna v
Perzskom zálive)
1979 – 1981: cena ropy 34 USD za barel
Ropné šoky – 3. ropný šok
tzv. “antišok”
obnovenie ťažby Saudskej Arábie
v roku 1986 došlo k prudkému pádu cien ropy až pod
hranicu 10 USD/barel
zvyšovanie počtu krajín, ktoré mali náleziská ropy
(objavy v Severnom mori a Mexiku)
Ropné šoky – 4. ropný šok
vypuknutie vojny v Perzskom zálive
1990 (druhá vojna v Perzskom zálive)
krajiny OPEC sa museli spojiť s krajinami, ktoré
vyvážajú ropu ale nie sú v OPECu
výpadok Iraku ako exportéra ropy (embargo)
Zvýšenie cien ropy až na 38 USD/barel
Zadĺženosť rozvojových krajín
externý dlh rozvojových krajín: 4,9 bilióna amerických
dolárov
India (19% HDP)
prvýkrát sa začalo hovoriť o zadlženosti RK kvôli Mexiku
(1982)
v súčasnosti mnohé štáty nie sú schopné splácať ani úroky
nie ešte istinu
1. Čína, 2. Rusko, 3. India, 4. Mexiko, 5. Indonézia, 6.
Katar…..
Ako to všetko začalo?
60. roky 20. str. americká vláda spotrebovala viac
peňazí než zarobila = reagovala uvoľnením menovej
politiky tzn. pustila viac peňazí do obehu= hodnota
dolárových zásob vo svete klesla
keďže hodnota dolárov klesla, malo to negatívny dopad
na krajiny vyvážajúce ropu, ktorej cena bola udávaná v
dolároch. Za peniaze, ktoré zarobili na exporte si mohli
kúpiť menej. Preto v roku 1973 zvýšili svoje ceny. Tieto
peniaze, ktoré zarobili uložili do západných bánk.
Ako to všetko začalo? II.
následne padli úroky = medzinárodná finančná kríza =
banky rýchlo požičiavali peniaze a rozhodli sa pre
krajiny “tretieho sveta”, ktorým sa síce celkom darilo,
no potrebovali finančné prostriedky na udržanie
rozvoja a na úhradu nákladov vyvolaných zvýšeniami
cenami ropy
úroky boli dokonca nižšie než miera inflácie
niektoré krajiny ako Mexiko a Venezuela si zobrali
pôžičky na splácanie predchádzajúcich pôžičiek
Ako to všetko začalo? III.
peňažné prostriedky boli vynaložené na nákup zbraní, na
diskutabilné projekty, súkromné bankové účty
v polovici 70. rokov rozvojové krajiny pestovali plodiny,
ktoré potom predávali na svetových trhoch = no keďže ich
bolo veľa, tak ceny výrazne klesli
úrokové miery začali stúpať – pobádané rastom amerických
úrokových mier (reaganomika 90. roky – vláda USA
bojovala s infláciou dolára tak, že sprísnila monetárnu
politiku – úrokové miery sa zvýšili)
krajiny sa ocitli v pasci: zo svojho exportu zarábali menej,
než kedykoľvek predtým a za pôžičky na to, čo potrebovali
dovážať, museli zrazu platiť viac, než doteraz.
Východiská z dlžníckej krízy
Riešenia kapitalizačné (kapitalizácia dlhov, kapitalizácia
rozvojových záväzkov)
Riešenia oficiálnych iniciatív (Bakerov plán, Bradleyho
plán, Mitterandov plán, Bradyho plán)
Oficiálne iniciatívy
Bakerov plán: 1985 ho vymyslel James A. Baker
(americký minister financií). Podstata spočíva v
poskytnutí
dotatočných
pôžičiek
RK
na
reštrukturalizáciu dlhov a v uplatňovaní tvrdých
hospodárskych reforiem (vypracovaných MMF a IBRD)
Bradleyho plán: 1986 – tento plán odporučil odpustiť
časť dlhov niektorých RK, znížiť úrokové miery a
samozrejme poskytnúť dodatočné pôžičky na realizáciu
prebiehajúcich hospdárskych reforiem v RK
Oficiálne iniciatívy
Mitterandov plán – 1988, Toronto. Podľa tohto plánu
sa uplatňujú pri reštrukturalizácii dlhov tri možnosti:
1. umorenie tretiny dlhu a rozloženie zvyšku na 14 rokov
pri účtovaní trhového úroku
2. rozloženie celého dlhu na 14 rokov s úrokom o 3,5
bodu nižším ako je trhový úrok,
3. rozloženie celého dlhu na 25 rokov a účtovanie
trhového úroku.
Oficiálne iniciatívy
Bradyho plán – marec 1989. Podstatou je návrh
selektívnej redukcie dlhov a úrokových mier zameranej
na tie rozvojové krajiny, ktoré reformujú svoje
hospodárstvo.
konverzia dlhov do akcií – veritelia sa premenili na
investorov, ktorým by pripadla časť majetku RK
HIPC iniciatíva
začala sa v roku 1996 ako iniciatíva MMF a SB
ide o dohodu medzi oficiálnymi veriteľmi o pomoci
pre najviac zadlžené chudobné krajiny sveta s cieľom
dosiahnuť odpustenie dlhu
39 krajín
prvé úsilie o koordináciu všetkých veriteľov (bilaterálni
veritelia, multilaterálni veritelia a obchodní veritelia)
prvýkrát ide o znižovanie dlhu a nie o refinancovanie
dlhu
HIPC iniciatíva
Cieľ: dostať zahraničnú zadĺženosť HIPC krajín na
udržateľnú úroveň
Členovia: (Afganistan, Benin, Bolívia, Burundi,
Etiópia, Rwanda, Uganda, Zambia, Libéria, Ghana,
Haiti, Honduras….)
Rok 2012: 74,3 bilióna USD
Podmienky na zaradenie HIPC
1. Krajina musí prejaviť úsilie pre reformy podporované
MMF a Svetovou bankou a pridržať sa ich minimálne
tri roky
2. Krajina musí preukázať, že poskytnuté finančné
prostriedky bude využívať len na zníženie dlhu a
dohodnuté sociálne programy (nie na individuálne
potreby)
3. Súčasná hodnota vonkajšieho vládneho dlhu prevyšuje
150% exportných príjmov
Realizácia programu 1. fáza (Eritrea,
Somálsko, Sudán)
Trvá 3 roky
krajina intenzívne spolupracuje s MMF a SB
krajina musí vypracovať národný Strategický dokument
pre zníženie chudoby (Poverty Reduction Strategy
Paper – PRSP)
zároveň musí prijať program štrukturálnych reforiem
(trvajúci 3 roky)
v tomto období krajina získava pomoc od
multilaterálnych inštitúcií a iných donorov a zároveň aj
odpustenie dlhov od bilaterálnych a komerčných
veriteľov
Realizácia programu – Bod rozhodnutia
(Chad)
na konci prvej fázy nastáva analýza udržateľnosti
zadlženosti (debt sustainability analysis – DSA)
analýzu DSA vykonáva SB
táto fáza určí, koľko sa musí odpustiť dlhov a koľko
dlhov a v akej štruktúre má krajina
v tomto bode sa všetci veritelia zaviažu pomáhať
krajinám HIPC tak, aby sa dosiahla do konca bodu
ukončenia udržateľná hranica dlhov.
Realizácia programu – druhá fáza
krajina ustanoví druhý program reforiem do ktorého
implementuje stratégie z prvej fázy.
Počas tejto fázy sa od veriteľov (bilateriálnych a
komerčných) očakáva, že zdredukujú svoje pohľadávky
voči HIPC krajinám podľa svojho uváženia.
multilaterálne inštitúcie môžu poskytnúť dočasné
zníženie dlhov.
SB a MMF poskytujú pomoc medzi bodom
rozhodnutia
a
bodom
ukončenia.
Ostatní
multilaterálni veritelia poskytujú pomoc od bodu
ukončenia.
Realizácia programu – bod ukončenia (35
krajín)
všetci veritelia poskytujú pomoc ku ktorej sa zaviazali v
bode rozhodnutia.
ukončenie tohto bodu súvisí s implementáciou
všetkých stratégií a programov ku ktorým sa HIPC
krajiny zaviazali – hlavne PRSP (aspoň 1 rok)
Parížsky klub zredukuje svoje pohľadávky o 90%.
Ostatní bilaterálni a komerční veritelia poskytnú
podobné odpustenie dlhov. Bod ukončenia nastane
vtedy, keď sa zahraničné dlhy dostanú na udržateľnú
hranicu.
Prezentácia č. 2
MDRI – Multilateral debt relief initiative
Prezentácia č. 3
Rozvojová pomoc zo strany EÚ a Slovenskej
republiky

similar documents