Školská trieda

Report
Školská
trieda
•
•
•
•
Školská trieda ako sociálna skupina
Vývin školskej triedy
Sociálna štruktúra školskej triedy
Diagnostika sociálnych vzťahov
v triede
• Sociálna klíma v triede
• Diagnostika sociálnej klímy v triede
Znaky malej sociálnej skupiny (Oravcová (2005)
1)
2)
3)
4)
5)
6)
Interakcia. Členovia skupiny sa vzájomne osobne poznajú,
prebieha medzi nimi priama, bezprostredná komunikácia
(komunikujú „tvárou v tvár“), sú spojení vzájomnými väzbami,
ovplyvňujú sa, pôsobia na seba, podliehajú skupinovému tlaku.
Spoločné ciele. Členovia skupiny svojou činnosťou smerujú
k tomu istému cieľu, pričom často prostredníctvom dosahovania
spoločného cieľa uspokojujú aj svoje individuálne ciele.
Spoločné hodnoty a normy správania. Členovia rešpektujú
určitý hodnotový systém a systém noriem (pravidiel), ktoré regulujú
ich správanie v záležitostiach dôležitých pre skupinu, dodržiavajú
skupinovú disciplínu.
Vedomie súdržnosti a spolupatričnosti. Členovia skupiny majú
vedomie „my“. Je to vedomie, že patria do skupiny, patria k sebe,
sú závislí od seba pri dosahovaní cieľov a uspokojovaní
individuálnych potrieb.
Štruktúra. Vzájomné vzťahy členov skupiny sú poprepájané
v zmysle vymedzenia pozícií, rolí a statusu jednotlivých členov, ich
vzájomné vzťahy tvoria organizovaný integrovaný systém.
Autonómia. Skupina predstavuje samostatný celok, ktorý je
odlišný, oddelený od iných skupín a do určitej miery nezávislý,
samostatne fungujúci.
Sociálna štruktúra skupiny
Štruktúra skupiny = vnútorná organizácia skupiny,
usporiadanie pozícií členov, hierarchické usporiadanie
(„ďobací poriadok“)
Skupinová pozícia = miesto, ktoré člen v skupine zaujíma
(podriadenosť - nadriadenosť... )
Status = trvalejšie miesto v skupine s kultúrne špecifickými
spoločenskými charakteristikami jednotlivca (jeho
prijímanie, hodnotenie)
Rola = vzorce správania, ktoré jednotlivec v rámci skupiny
používa – súvislosť s cieľmi skupiny
Činitele, ktoré spolupôsobia na sociálnu
pozíciu a status
– miera sociálnej príťažlivosti
– miera prestíže (osobnej moci)
– spôsob sebapresadzovania pri začleňovaní sa
do skupiny (a sebarealizácia)
– podiel na dosahovaní skupinových cieľov
Pozície v malej skupine z rôznych hľadísk
Akceptácie- odmietanie:
1. populárny
2. obľúbený
3. akceptovaný
4. trpený
5. mimostojaci
Osobná prestíž (moc)
1. dominantný
2. aktívny
3. závislý
4. pasívny
5. okrajový
Uznanie – dešpekt
1. podporovaný
2. odmietaný
3. prehliadaný
4. izolovaný
Sociálny status
1. hviezda
2. outsider
3. antihviezda
4. izolát
5. sivá eminencia
(Oravcová, 2005)
Neformálne skupinové roly
Viazané na sociometr. status
1. alfa (neformál. vodca)
2. beta (poradca, expert...)
3. gama (bežný člen)
4. omega (outsider, okrajový)
Viazané na príťažlivosť
1. hviezda
2. miláčik
3. akceptovaný
4. čierna ovca
5. obetný baranček
6. šašo
7. opozičník
Výkonové roly
1. novátor
2. priekopník
3. koordinátor
4. pozorovateľ
5. spoluhráč
6. realizátor
7. perfekcionista
8. špecialista
9. dobyvateľ
Školská trieda ako sociálna skupina
• malá sociálna skupina
• formálna skupina – vznikla zámerne,
organizovane, má pevnú organizáciu a je
dlhodobá (oproti partám kamarátov)
• môže a nemusí byť aj referenčnou
skupinou
Sociálna štruktúra školskej triedy
- formálne vzťahy – dané organizáciou triedy
- neformálne vzťahy osobne výberové (sú
výrazom sympatií a blízkosti)

• hviezdy
• prijatí a uprednostnení
• neprijatí
• odmietaní a izolovaní (Gajdošová, 2000)
Činitele, ktoré spolupôsobia
na pozíciu a status žiaka v triede:
– vplyv veku a hodnotovej štruktúry žiakov

• prospech
• vzhľad – odmietanie jedincov s telesnými
nedostatkami, odlišnosťami
• schopnosti – preferencia šikovných,
múdrych, životaschopných, aktívnych (vodca
ale nebýva najlepší a najschopnejší –
vyberáme „niekoho z nás“)
• vek
Základné dimenzie žiakovej pozície v triede:
1) Kompetencie (napr. prospech, hĺbka špec. zručností, intelekt,
športová zdatnosť, umelecké výkony...schopnosť vedieť sa
obliekať, baviť sa, „robiť dojem“, mať úspech u druhého
pohlavia...)
2) Vplyv = v akom rozsahu ovplyvňuje žiak interakcie
a činnosť spolužiakov i triedy ako celku
Determinanty
• zdatnosť – kompetencie
• moc (vplyv legitímnej moci, schopnosti rozhodovať,
hodnotiť, viesť..)
• motivácia k ovplyvňovaniu spolužiakov (potreba
sociálnej aktivity, sebapresadzovania-„vládychtivosti“...)
Znaky vplyvných:
Znaky nevplyvných:
3) Obľuba = emocionálne prijatie či odmietnutie
Determinanty
• zdatnosť (obdiv k zdatným, silným ...častá
•
•
•
•
identifikácia s nimi)
podpora, pomoc druhým
reciprocita (rovnováha vlastných nákladov
a vlastného zisku vo vzťahoch, ..rovnoprávnosť,
spravodlivosť, prekročenie egocentrizmu... )
sexuálna príťažlivosť
sympatie rastú s kontaktom (treba ale rátať aj
s únavou vo vzťahoch a s emocionálnym kolísaním)
Znaky obľúbených:
Znaky neobľúbených:
Typy vodcov v triede:
• formálny vodca
• neformálny vodca
 pracovný vodca
 emocionálny vodca
 pozitívny vodca
 negatívny vodca
- konflikty medzi vodcami resp. jadrom triedy vedie
k nízkej kohézii triedy  rozdelenie na podskupiny
Podskupiny v triedach
• často sa v nich združujú žiaci s blízkou pozíciou
v triede → nebezpečenstvo elitárstva, alebo vzniku
skupín odmietnutých
Vývin školskej triedy
•
•
•
•
Predškolská trieda
Mladšia školská trieda
Trieda v období puberty
Trieda v období adolescencie
Diagnostika školskej triedy
1) Diagnostika sociálnych vzťahov v triede
Význam diagnostiky
• pre realizáciu diferencovaného vyučovania
• pri riešení problémov v učení
• pri riešení problémov v správaní (šikanovanie, ...)
Metódy diagnostiky sociálnych vzťahov
• pozorovanie,
• rozhovor,
• anketa, dotazník, postojové a hodnotiace
stupnice,
• projektívne techniky (nedokončené vety,
asociácie, kresby...),
• sociometria
Najčastejšie používané techniky skúmania
neformálnych vzťahov v skupine:
Morenova sociometrická technika
• poskytuje informácie o integrovanosti skupiny,
sociometrických pozíciach členov (podľa znakov sympatiaantipatia) a umožňuje odhaliť vnútroskupinové útvary
Príklady otázok:
S kým by si chcel sedieť budúci školský rok v lavici?....
S kým by si sa chcel po maturite často stretávať?....
S kým by si chcel pracovať na spoločnom projekte?.....
Výsledky sa vyjadrujú formou: sociogramu, socimetrické
matice a socimetrickými indexmi
Poz. možno vytvárať aj autosociogramy – pozri. Kolominskij
Technika „Uhádni kto...“
• poskytuje informácie ako členovia skupiny vnímajú
vzájomné väzby, štruktúru skupiny
• Inštrukcia: „Budem vám charakterizovať istých žiakov,
ktorých dobre poznáte. Pozorne počúvajte. Neuvediem
ich mená a vy sa snažte uhádnuť, kto sa hodí k tomuto
opisu.“
Uhádni kto:
• Je to ktosi často usmiaty, spokojný, nesťažuje si.
• Je to ktosi, koho majú žiaci radi.
• Je to ktosi, kto je často drzý.
• Je to ktosi, kto má zaujímavé nápady.
• Je to ktosi, kto dokáže dobre organizovať.
• Veľa ľudí v triede má rado spolužiaka XY...., pretože.........
• Takmer nikto nechce sedieť s XY...., pretože.......
• Predseda triedy by mal byť XY...., pretože
Metóda párového porovnávania
• vhodná len pre malé skupiny – nutné podľa určitých
vlastností porovnávať každého s každým
Metóda poradia zásluh
• zaraďovanie spolužiakov podľa stupňa určitej
vytypovanej vlastnosti
Plebiscit náklonnosti a odporu
• každý žiak hodnotí ostatných na 3, 5, alebo 7 bodovej
škále (vhodné dopredu vytvoriť zoznam žiakov)
• pri spracovaní výsledkov píšeme kvantitatívne hodnoty
do tabuľky
SO-RA-D
(Sociometrický ratingový dotazník V. Hrabala)
• vzájomne sa hodnotia všetci členovia skupiny
• hodnotia sa na 5 bodovej stupnici z hľadiska vplyvu
a sympatií
• hodnotenie je sprevádzané zdôvodnením
• dotazník zisťuje nie len pozíciu v triede, ale poskytuje aj
osobnostnú diagnostiku
• sú k nemu spracované normy pre 2. stupeň ZŠ a SŠ
(Získané hodnotenie)
(Odovzdané hodnotenie)
Gajdošová,2000
Zisťovanie individuálnych a triednych indexov (aritmetické
priemery hodnotení)
• Index vplyvu – ukazuje sociálnu pozíciu žiaka v triede,
je vysoko stabilný
• Index obľuby – ukazuje mieru akceptovania žiaka
spolužiakmi, tendenciu nadväzovať s ním kontakty,
vypovedá o citovej väzbe
• Index náklonnosti – ukazuje akceptáciu spolužiakov
žiakom, sympatickosť partnerov pre žiaka
- menej spoľahlivý a najmenej stabilný ukazovateľ
(= aritmetický priemer hodnôt, ktoré priradil žiak
svojim spolužiakom pri hodnotení sympatie)
!!! dôležité je sledovať kombinácie hodnôt jednotlivých indexov
Sociálna klíma v triede
- ustálené postupy vnímania, emocionálneho prežívania,
hodnotenia a reagovania na to, čo sa v triede, ako
sociálnom systéme odohráva (Schnitzerová, 1999)
- v charaktere sociálnej klímy sa premietajú vzťahy k
druhým ľuďom, k sebe samému a k vykonávanej činnosti
- jav dlhodobý, typický pre danú triedu či školu po niekoľko
mesiacov...či rokov
- je ovplyvňovaná žiakmi (napr. vekom, pohlavím,
štruktúrou, hodnotami..), učiteľmi (napr. ich výchovným
štýlom, vyučovacími metódami...), geografickými a
materiálnymi podmienkami...
Diagnostika sociálnej klímy v triede
A) Pozorovanie triedy v priebehu vyučovania
(metóda priama )
B) Dotazníky (nepriama metóda)
Dotazníky:
1) MCI (My Class Inventory) – Naša trieda (pre 3. – 6.
ročník ZŠ) (B.J.Fraser, D.L. Fischer)
 zisťuje 5 parametrov sociálnej klímy v triede:
• spokojnosť v triede
• trenice, konflikty v triede
• súťaživosť žiakov v triede
• náročnosť učenia
• súdržnosť triedy
2) CES (Classroom Enviroment scale)
(pre 7. – 9. roč. ZŠ a 1. – 4. roč. SŠ)
 zisťuje 6 parametrov soc. klímy v triede
• zaujatie žiaka školskou prácou
• vzťahy medzi žiakmi v triede
• učiteľova pomoc žiakom
• orientácia žiakov na úlohy
• poriadok a organizovanosť
• jasnosť pravidiel
Spôsoby vyhodnotenia:
a) pomocou mediánu
b) pomocou aritmetického priemeru  porovnanie
s normami
Interpretácia výsledkov umožňuje:
• popis reálneho stavu v triede
• porovnanie názorov učiteľov a žiakov o triede
• porovnanie aktuálnej a preferovanej klímy
v triede
• meranie účinnosti premysleného pedagogického
zásahu
• porovnanie tried, typov škôl...
Škála na meranie sociálnej atmosféry v triede
ŠSAT (T. Kollárik) (pre 2. stupeň ZŠ a SŠ)
- zisťuje 10 parametrov
• psychologická atmosféra
• vzťahy medzi žiakmi
• zrelosť – rozvoj triedy
• sociálna začlenenosť
• spokojnosť
• kooperáciu
• komunikácia
• štýl triedneho vedenia
• vzťah k štúdiu
• zameranosť na úspech
Literatúra:
• GAJDOŠOVÁ, E. 2000. Poznávanie sociálnych vzťahov
v triede. Práca so sociometricko-ratingovým dotazníkom.
Bratislava: Metodické centrum mesta Bratislavy, 2000, 49 s.
• HRABAL, V. 1979. SO-RA-D, Sociometricko-ratingový
dotazník. Bratislava: Psychodiagnostické a didaktické
testy,1979, 92 s.
• HRABAL, V. 1992. Sociální psychologie pro učitele (Vybraná
témata) II, Praha: Univerzita Karlova, Karolinum, 1992, 79 s.
• HRABAL, V. st., HRABAL, V., ml. 2002. Diagnostika.
Pedagogickopsychologická diagnostika žáka s úvodem do
diagnostické aplikace statistiky. Praha: Univerzita Karlova,
Karolinum, 2002, 199 s.
• ORAVCOVÁ, J. 2005. Sociálna psychológia. Banská
Bystrica: Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, 2005,
312 s.

similar documents