BIOSFÉRA

Report
BIOSFÉRA
1. Základné poznatky o biosfére
2. Bioklimatické pásma a zóny
A. horizontálne členenie biosféry
B. vertikálne členenie biosféry
3. Rastlinstvo a živočíšstvo svetového
oceánu
4. Vplyv človeka na biosféru
1. Základné poznatky o biosfére




Biosféra – je živý obal Zeme, tvoria ho rastliny,
živočíchy a mikroorganizmy
Zaberá časť atmosféry, hydrosféry a zemskej kôry. S
rastúcou vzdialenosťou od povrchu súše a hladiny
oceánov organizmov ubúda.
Biogeografia – vedný odbor, kt. skúma R a Ž ako
súčasť krajiny. Delí sa na fytogeografiu a zoogeografiu.
Organizmy sa počas dlhodobého vývoja prispôsobili
svojmu prostrediu stavbou tela, spôsobom života,
nárokmi na prostredie,...podmienkou života na našej
planéte je slnečné žiarenie – teplo, svetlo, ďalej je to
voda, vzduch a pôda. Tieto zložky krajiny, ktoré
vplývajú na organizmy sa nazývajú ekologické činitele
1. Podľa nárokov na teplo rozlišujeme teplomilné a
chladnomilné R a Ž
Tučniak cisársky
Jašterica múrová
Orchidee
Lišajníky
2. Podľa nárokov na svetlo rozlišujeme svetlomilné a
tôňomilné druhy
Slnečnica
Papraď
3. Podľa nárokov na vodu rozlišujeme rastliny: hydrofyty –
rastúce vo vode, vlhkomilné – hygrofyty, suchomilné –
xerofyty a na mezofyty - prechodné
Záružlie močiarne
Lekno
Violka vonná
Kavyľ
4. Podľa nárokov na pôdu rozlišujeme: nitrofilné druhy –
pŕhľava, baza, kalcifilné druhy – plesnivec, hlaváčik jarný,
acidofilné – brusnica, čučoriedka, bazofilné - črievičník,
halofyty - slanobyľ
Slanobyľ
Plesnivec alpínsky
Baza čierna
Črievičník papučkový




Úzku závislosť pozorujeme medzi R a Ž, rastliny
poskytujú živočíchom potravu a úkryt, živočíšstvo
napomáha pri rozmnožovaní rastlinstva, pri priestorovom
rozširovaní jednotlivých druhov rastlín, poskytuje
hnojivo,...
Organizmy spätne ovplyvňujú ostatné krajinné zložky.
Zúčastňujú sa na tvorbe pôdy, rastlinstvo vplýva na
povrchový odtok vody, výpar, tlmí vietor, produkuje
kyslík, zmenšuje teplotné výkyvy.
R a Ž sa spravidla združujú podľa určitých prírodných
podmienok daného miesta a vzájomných vzťahov
(schopnosti spolužitia)
V konkurenčnom boji sa rastliny usilujú ovládnuť
priestor, niektoré sa vyradia, iné nastúpia a po čase sa
zloženie súboru ustáli - vzniká rastlinné spoločenstvo –
fytocenóza (zákonitý súbor rastlín, v kt. platia vlastné
pravidlá vzájomného spolužitia). Napr. lúka, bukový les,...



Obdobný súbor živočíchov sa nazýva zoocenóza. Vyvíjal
sa spolu s fytocenózou daného miesta a spolu s ňou
tvorí biocenózu. Spolu s neživými zložkami krajiny –
pôdou, vodou, horninami, reliéfom, podnebím – tvorí
geobicenózu = ekosystém. Medzi jednotlivými zložkami
ekosystému sú zložité vzájomné vzťahy.
Endemit – organizmus, kt. sa vyskytuje iba na malom
území a nikde inde (rumenica turnianska, poniklec
slovenský, hatéria bodkovaná – N. Zéland,...)
Relikt – organizmus, kt. sa v určitom území zachoval
z minulých období (kamzík vrchovský, svišť vrchovský,
dryádka osemlupienková,...)
Hatéria bodkovaná
Lykovec muránsky
Dryádka osemlupienková
Svišť vrchovský
Bioklimatické pásma Zeme
2. Bioklimatické pásma a zóny
A. Horizontálne členenie biosféry




Vzhľadom k rozdielnym klimatickým podmienkam od
rovníka k pólom vzniklo pásmovité usporiadanie R a Ž,
hovoríme o horizontálnej pásmovitosti
1. pásmo dažďových rovníkových pralesov
Dostatok vlahy a tepla (2000 – 30000 mm) počas celého
roka => nepretržitý rast R, vzhľad lesa sa počas roka
nemení, stále zelený
Vysoká druhová pestrosť drevín, väčšina bylín a
živočíchov sa sústreďuje v korunách stromov, kde je viac
svetla (asi 4000 druhov stromov a krovín)
Porast pralesov tvorí niekoľko poschodí – stromy
(najvyššie dosahujú výšku až 50-60 m, stromy rastúce do
menších výšok rastú blízko seba a spolu s lianami a
epifytmi vytvárajú hustý porast, neprepúšťajú veľa
svetla, je tam pološero, dusno, hnilobný zápach








z rozkladu biomasy
Nižšie poschodia tvoria kroviny (do 5 m) a pod nimi sú
byliny(do 1 m), kt. vytvárajú najnižšie poschodie
Výrazné zastúpenie majú epifyty – rastliny žijúce na
iných rastlinách, využívajú inú rastlinu (strom) ako
opora, nezískavajú z nej živiny (bromélie, orchidey,...)
V pralese žije veľké množstvo druhov zvierat (väčšina v
korunách stromov), mnohé sa zachovali z dávnych dôb,
typické sú opice, vtáky, hmyz, plazy,...málo cicavcov
Amazonský prales – kolibríky, papagáje ara, jaguár,
leňochody, opice, kapybara, anakonda, aligátori,...
Konžský prales – šimpanzy, gorily, antilopy kudu,
chameleóny,...
Pralesy JV Ázie – orangutany, gibony, tapíry,...
Pod pralesom sa nachádzajú červenožlté pôdy
Zásahy človeka do pralesných spoločenstiev –
nekontrolovamá ťažba vzácneho dreva – mahagon,
palisandrové a teakové stromy,...





Nadmerná ťažba nerastných surovín – ropa, zemný plyn,
rudy železa, medi, zlato, diamanty, urán,...
Vypaľovanie pralesa spojené s výstavbou ciest a
rozvojom plantáží – monokultúry – banánovník, kávovník,
kakaovník, kaučukovník, palma olejná,...
Odstránením vegetácie pôda rýchlo podlieha degradácii a
erózii, dochádza k ničeniu rozsiahlych plôch pôvodných
pralesov, ich rozloha sa neustále zmenšuje a mizne aj ich
pôvodné obyvateľstvo => nutná ochrana
Mizne obrovské množstvo druhov organizmov
Využívaním pralesov dochádza k likvidácii veľkého
producenta kyslíka na Zemi a prispieva ku klimatickým
zmenám
gorila
dažďový prales
papagáj Ara
anakonda
lenochod
tapír





2. tropické opadavé lesy
Od rovníka ku obratníkom ubúda množstvo zrážok (1000 –
1500 mm), sú nerovnomerne rozdelené => obdobie sucha
(stromy zhadzujú listy) a obdobie dažďov
Les stráca na bujnosti a výške – stromy bývajú nízke,
rozložité s dáždnikovitou korunou
3. savany
Na sever a juh od pásma tropických lesov sa množstvo
zrážok ďalej znižuje, predlžuje sa obdobie sucha, lesy
prechádzajú do pásma saván
Typický je trávnatý porast s roztrúsenými stromami a kríkmi
(stromy sa pred suchom chránia vytváraním zásob vody v
koreňoch – baobab, alebo vytvárajú korunu v tvare dáždnika
– akácia, chrániacu pôdu pred vysychaním, dlhé korene,
stromy a kry sa proti nadmernému okusovaniu zvieratmi
chránia tŕním, eukalypty)
Vzhľad savany sa mení v závislosti od zrážok – od zelenej (v
čase dažďov) po vysušenú – s častým výskytom požiarov







Trávnaté porasty poskytujú dostatok potravy pre
bylinožravcov na kt. sa viažu šelmy
Rozsiahla je migrácia živočíchov za potravou, ale najmä
vodou (vďaka nerovnomernému rozdeleniu zrážok
počas roka)
Africké savany – antilopy, zebry, žirafy, byvoly, slon
africký, gepard, levy, hyeny, hrochy, krokodíly, volavky,
plameniak,...na ich záchranu sa zriaďujú národné parky
Juhoamerické savany – jaguár, mravenčiar, hlodavci,
pštros, na náhorných plošinách – lama, alpaka,...
Austrálske savany – klokan, koala, ježura, vtákopysk,
papagáje, pštros, pes dingo,...
Ázijská savana – človekom zmenená, hospodársky
využívaná, časté erózie
Galériové lesy – sú osobitným spoločenstvom v pásme
saván, rastú v riečnych údoliach, kde je po celý rok
dostatok vody, stále zelené



Typická je červená pôda
Využitie saván:
pastviny pre dobytok
rozsiahle plochy boli rozorané a premenené na plantáže,
kukurica, podzemnica olejná, proso, batáty, zemiaky,
maniok, kávovník, cukrová trstina, bavlník,...
hyena
akácia
savana
eukalyptus
baobaby





4. púšte a polopúšte tropického pásma
Vyskytujú sa v okolí obratníkov, zrážky pod 250 mm, veľké
rozdiely teploty medzi dňom (50-55˚C) a nocou (až pod bod
mrazu) => mechanické zvetrávanie hornín, organizmy sa
museli prispôsobiť stavbou tela, zmenou životného
režimu,... (kaktusy, agáva, aloe, ťavy, hady, škorpióny...)
Typy púští: hamada – povrch je pokrytý kamením, skalami
(70%), reg - štrkovitý povrch, erg – piesočnatá púšť (20%),
soľné púšte
Časté prachové a piesočné búrky, na rastlinstvom
nechránených územiach činnosťou vetra – vznik
piesočnatých presypov = duny
V blízkosti zdrojov podzemnej vody (artézska voda) alebo
riečnych tokov vznikajú oázy (arabsky – miesto odpočinku),
obyvateľstvo tu žijúce sa zaoberá poľnohospodárstvom,
obchodom, remeslami – datlové palmy, obilie, zelenina,
rohože, koše, víno ťavy, ...
Spásaním rastlinstva v polopúštnych oblastiach dochádza k
dezertifikácii = rozširovaniu púští
agáva
soľná púšť, Bolívia
ťava
aloe
oáza
duny







5. subtropické rastlinstvo a živočíšstvo
Ubúda teplota a dochádza k rozdeleniu roka na štyri
ročné obdobia, letné obdobie je teplé a suché , zimy sú
mierne a daždivé => tomu prispôsobené R a Ž
Väčšina stromov a krovín má tvrdé kožovité listy, z kt.
sa vyparuje voda iba nepatrne, nízky vzrast, nezhadzujú
listy, aj ich plody sa chránia pred vysychaním hrubou
kôrou
Typické druhy – oliva, oleander, dub korkový, citrusy,
magnólie, vavrín, levanduľa, rozmarín,...jašterice,
škorpión, dikobraz, daniel,...
Pôvodné lesy (dubové, píniové) sa takmer nevyskytujú,
boli vyrúbané
Najrozšírenejším spoločenstvom sú veľmi husté
krovinaté porasty tvrdolistých drevín, v Sredomorí sa
nazývajú macchie
V letnom období hrozba požiarov








Typická je škoricová pôda
Oblasti – Stredomorie, stredná Kalifornia, j. a jz. Austrálie,
časť Chile, j. Afriky, jz. Ázie...
Využitie:
chov oviec, kôz – pastviny chudobné
pestovanie : olivy, citrusy, figovník, vinič, tabak, bavlník,
obilie – pšenica, jačmeň, kukurica, zelenina,...
V miestach s prevahou letných zrážok (ovplyvnené
monzúnmi) – hlavne na východných okrajoch kontinentov
sa vyskytujú vždy zelené subtropické lesy, druhovo bohaté,
bujné
Charakteristické druhy – borovice, céder, bambus,
rododendron, vavrín, eukalyptus, magnólie, kaučukovník,
duby, buky,...
Typická pôda – žltozem, červenozem
Oblasti – v. Ázia, v. Austrália, jv. Afrika, jv. USA, j. Brazílie,
sv. Argentíny,...


Využitie :
pestovanie ryže, čajovník, citrusy, bavlník, tabak,
podzemnica olejná, sója, cukrová trstina, banány,
ananás, kukurica,...
chov dobytka
vavrín (bobkový list)
oleander
macchie
daniel
Makak magot
magnolia
Dub korkový







6. lesy mierneho pásma
Vyskytujú sa v miernom podnebnom pásme, kde je aspoň
500 mm zrážok, striedanie ročných období
Na j. pologuli sa takmer nevyskytujú – chýba pevnina (N.
Zéland, J. Amerika)
Zaberajú široký pruh, kt. sa tiahne od západu na východ S.
Ameriky, Európy a Ázie
Južnú časť tohto pruhu tvoria listnaté lesy (v zimnom
období zhadzujú listy) – buk, dub, javor, hrab, lipa, vŕba,
topoľ,... (v závislosti od miestnych podmienok), líšky, srny,
diviaky, veverička, kuna, jazvec, tiger sibírsky, ďateľ, sova,
...
Prevládajúce pôdy – hnedé lesné pôdy, ilimerizované pôdy
a hnedozem
Veľká časť pôvodných listnatých a zmiešaných lesov je
dnes zmenená na kultúrnu krajinu – tvorená súborom polí,
lúk, sídiel a umelo vysadených kultúrnych lesov
Smerom na sever prechádzajú listnaté lesy postupne v lesy
bukový les
dubový les
jazvec
kuna
lipa







zmiešané a potom ihličnaté = tajgy
Tajgy tvoria najrozsiahlejšiu lesnú plochu na Zemi –
Aljaška, Kanada, Škandinávia, sever Ruska
Pre podnebie je charakteristické krátke a pomerne teplé
leto, výrazne chladná zima – sneh aj 6(8) mesiacov,
typickým pôdnym typom sú podzolové pôdy a v
najsevernejších častiach tohto pásma aj výskyt dlhodobo
zamrznutej pôdy
Charakteristické druhy – smreky, jedle, borovice, ale aj
brezy, osiky, borievky, brusnice, machy,...losy, medveď,
vlk, rys, tetrov hlucháň, bobor, ...
Riedko osídlené pásmo, zásahy do krajiny menšie
Využitie:
ťažba dreva
lov a chov kožušinovej zveri
ťažba nerastných surovín – ropa, zemný plyn,...
borievka
tajga
brusnica
rys
tetrov
los
bobor








7. stepi a púšte mierneho pásma
Kontinentálne podnebie - teplé leto, studená zima, zrážky
iba okolo 300 – 400 mm, nestačia pre rast stromov,
vyhovujú trávnatým porastom = stepiam ( napr. kavyľ)
Na jar je v pôde najviac vlahy => vegetačné obdobie
Zaberajú časti Európy – hl. východnú, s. Kazachstanu, j.
Sibíre, Mongolska, sv. Čínu, j. Argentíny, vnútrozemie S.
Ameriky
Žije v nich veľa hlodavcov – zajac, syseľ, hraboš, ďalej
bizóny, kojoty, vtáky – jarabica, prepelica, morka,...
V stepiach prevládajú černozeme a gaštanové pôdy
Majú rôzne názvy: prérie – S.Amerika, pampy – J.Amerika,
pusta – Maďarsko, celiny – Ukrajina, Rusko, Kazachstan
Pôvodné stepi boli prirodzenými pastvinami pre stáda koní,
oviec a hovädzieho dobytka, v súčasnosti zmenené na
kultúrnu step – pestovanie obila ( pšenica, kukurica,...)
Husto osídlené, ohrozované veternou eróziou,
priemyselnou činnosťou človeka, degradácia pôd,...




V kontinentálnom podnebí mierneho pásma, kde je
množstvo zrážok pod 250 mm, veľké rozdiely teplôt medzi
letom a zimou aj medzi dňom a nocou – púšte a polopúšte
( napr. str. Ázia)
Výskyt sivých a zasolených pôd
Využitie iba za pomoci zavlažovacích systémov – bavlník
Prechodné pásmo medzi stepami a listnatými lesmi
predstavuje lesostep
bizón
prepelica
step
step
hraboš
syseľ






8. tundry
Vysoká zemepisná šírka, priemerná teplota najteplejšieho
mesiaca pod 10˚C, zimy dlhé, studené -50˚C, leto asi 60 dní,
dlhodobo zamrznutá pôda => nevhodné pre rast stromov
Charakteristické druhy – drobné rastliny (trpasličia breza,
krovinaté vŕby), trávy, machy, lišajníky,...sob, polárna líška,
lumíky, komáre,...
Využitie – ťažba ropy, zemného plynu, ...menej narušená
činnosťou človeka, riedko osídlená
9. polárne pustiny
Smerom k pólom tundru vystriedajú polárne pustiny
Pôda je do veľkej hĺbky dlhodobo zamrznutá, večný sneh a
ľad, snehové víchrice => chudobné na R a Ž, výskyt iba v
pobrežných oblastiach
Riasy, machy, lišajníky,...ľadový medveď, tulene, mrože a v
Antarktíde – tučniaky,... viazané na more – potrava
Polárna líška
tundra
Polárny medveď
lumík
breza trpasličia
sob
vŕba laponská



B. Vertikálne členenie biosféry
Podobne ako sa mení podnebie smerom od rovníka k
pólom, menia sa prírodné podmienky aj so vzrastajúcou
nadmorskou výškou (znižuje sa teplota, zvyšuje
množstvo zrážok) – vytvorili sa vegetačné stupne vertikálne usporiadanie R a Ž
Všeobecná schéma vertikálneho usporiadania rastlinstva
môže byť vyjadrená schémou:
1. nelesná zóna (savany, púšte, stepi)
2. zóna lesa
3. zóna krovitých porastov
4. zóna vysokohorských bylinných formácií
5. zóna večného snehu a ľadu








Na území Slovenska rozlišujeme tieto vegetačné stupne:
1. st. duba (do 550 mnm) – dub, hrab,...väčšina týchto
lesov vyrúbaná a premenená na poľnohospodársku pôdu, v
tomto stupni sa nachádzajú aj lužné lesy – v blízkosti
vodných tokov ( vŕba, jelša, topoľ, javor, brest,...)
2. st. buka (do 1250 mnm) – buk, jedľa
3. st. smreka (do asi 1600 mnm, horná hranica lesa) –
smrek, smrekovec, čučoriedky, brusnice, vres,...lúky,
pasienky
4. st. kosodreviny (do 1800 mnm) – borovica horská,
jarabina vtáčia, čučoriedky, brusnice,...chudobné pasienky
5. st. alpínskych lúk ( do 2200 mnm) – vŕba laponská,
breza nízka, chladnomilné trávy a byliny
6. podsnežné pásmo (nad 2300 mnm) – iba v Tatrách, skaly
pokryté lišajníkmi
Vegetačná inverzia – zvrat vegetačných st., sled je
opačný, napr. v Zádielskej tiesňave, Prosieckej doline,...




Asi 41% územia Slovenska pokrývajú lesy, z nich je 59 %
listnatých – buk, dub, hrab, z ihličnatých má prevahu
smrek, potom borovica lesná
Najvyššiu lesnatosť má v Európe: Fínsko - 70 %,
Švédsko - 57 %
Na území Slovenska rozsiahle plochy v nížinách,
kotlinách aj pohoriach zaberajú spoločenstvá poľných
burín, vlhkých aj suchých lúk a pasienkov ako aj
monokultúry vysadených drevín
V blízkosti ľudských sídiel, komunikácií,...sa rozširujú
ruderálne = burinné spoločenstvá
3. Rastlinstvo a živočíšstvo
svetového oceánu





Na rozšírenie R a Ž vplývajú vlastnosti vody – menia sa s
hĺbkou a geografickou šírkou
Pri hladine, kde je dostatok tepla, svetla žijú drobné
organizmy - planktón, kt. sa živia väčšie morské živočíchy
Druhovo najbohatšie sú plytké šelfové moria, v morských
hlbinách sú živočíchy prispôsobené vysokému tlaku a
nedostatku svetla – hlbokomorské ryby a mikroskopické
organizmy (druhovo chudobnejšie)
Teplé moria sú všeobecne bohaté na druhy, ale neoplývajú
množstvom jedincov
Studené moria obsahujú viac rozpusteného kyslíka => viac
planktónu => viac potravy pre živočíšstvo, kt. je druhovo
chudobnejšie, ale bohatšie na počet jedincov => svetové
loviská rýb sú v studených vodách, v miestach studených
morských prúdov


V tropických moriach žijú napr. koraly – budujú svojimi
schránkami koralové útesy, kraby, sasanky, delfíny,
tuniaky, žraloky,...
V studených moriach sú to napr. slede, tresky, sardinky,
makrely, veľryby,...
planktón
koraly
sasanky
makrely
sardinka
tuniak
delfín
vráskavec
4. Vplyv človeka na biosféru




1. odlesňovanie – rovníkové pralesy, ale aj tajgy
- nutná ochrana (lesné zákony)
- výsadba monokultúr – málo odolné voči škodcom
- zalesňovanie – stabilizácia a obnova krajiny
2. znečisťovanie ovzdušia – zníženie odolnosti organizmov
- skleníkové plyny
- kyslé dažde
3. znečisťovanie vody – narušenie ekologickej rovnováhy
- ropa a ropné produkty
- odpady ( priemysel, poľnohospodárstvo, rádioaktívny
odpad,...)
4. rozširovanie púští – nadmerným využívaním prírodných
zdrojov – str. Ázia, Sahel, J. Amerika


5. vymieranie druhov – znižovanie druhovej biodiverzity
- vplyvom človeka je ohrozených asi 10% druhov
6. šírenie nepôvodných organizmov – narušením
pôvodných spoločenstiev
- nemajú prirodzených nepriateľov – šíria sa
nekontrolovateľne – invázne organizmy ( agát biely,...)
- spôsobujú hospodárske škody (pásavka zemiaková,...)
- môžu ohroziť zdravie človeka – alergie, popáleniny
(boľševník veľkolepý,...)
- enviromentálne škody – poškodzujú pôvodné
ekosystémy (zlatobyľ kanadská,...)
Agát biely, invázny druh
Pásavka zemiaková
Boľševník veľkolepý, popáleniny
Zlatobyľ kanadská
Ambrózia palinolistá, alergie

similar documents