Polypové štádium

Report
Táto prezentácia bola použitá v rámci projektu
http://provek.fns.uniba.sk
Projekt je spolufinancovaný Európskou úniou.
Portál Európske únie http://www.europa.eu.int/
European Social Fund http://europa.eu.int/comm/employment_social/esf2000
ESF na Slovensku http://www.esf.gov.sk/
ITMS 11230310158
Výskum života pod vodnou hladinou
Miroslava Farkašová
Katedra zoológie, Prírodovedecká fakulta Univerzity
Komenského v Bratislave
Polycytozoa (Mnohobunkovce)
Cnidaria (Pŕhlivce)
•
•
•
Pŕhlivé bunky – knidoblasty
Polypové a medúzové štádium
Rozmnožovanie: nepohlavne – pučaním, oddeľovaním medúz;
pohlavne – medúzové štádia – gonády
Hydrozoa (Polypovce)
•
Hydra vulgaris (Nezmar hnedý), Hydra viridissima
•
Sladkovodné polypy nemajú medúzové štádium
•
Aj na Zlatých pieskoch!
(Nezmar zelený)
Naše nezmary
Craspedacusta sowerbyi
(Medúzka sladkovodná)
Medúzové štádium
• chápadlá (200 - 400)
Polypové štádium
Frustula
• veľké 0,3 - 2 mm
• pŕhlivé bunky
• neobrvená planulovitá larva
• žije prisadnuto a skryto
•manubrium
• vzniká frustuláciou z polypov
• hlávka bez chápadiel
• velum (plachtička)
• slúži na transport
• pŕhlivé bunky
• 4 gonády
• pri pohybe - sliz
• typ Calposoma
•
10.6.1880, pán Sowerby, Londýn (Regent's Park)
•
Chaos pri opise druhu, meno podľa Lankestra
•
Pôvod zrejme z Číny (Yang-c-tiang), pozorovaná už v
roku 1250 – opisovaná ako „Tao-Hwa-Yu“ (broskyňakvet-ryba) či „Tao-Hwa-Shan“ (broskyňa-kvet-vejár)
•
Z Číny do Ameriky, potom do Európy?
•
Česká republika, Brno, 1931
•
Slovensko, Dunaj, 1961
Ciele môjho výskumu
•
•
•
•
Zistiť aktuálne rozšírenie medúzky sladkovodnej na
Podunajskej nížine
Zaznamenať vývinový cyklus (s cieľom nájsť polypové
štádium druhu na vybraných lokalitách
Zistiť faktory podmieňujúce výskyt medúzových štádií na
vodných plochách
Zmerať odchytené jedince ako aj určiť ich pohlavie (máme na
Podunajskej nížine samičky alebo samčekov?
Ako na to alebo čo potrebujeme?
•
•
•
•
Plán cesty, dopravný prostriedok (najlepšie auto)
Príjemne teplá voda vo vodnej nádrži  (nezabudnite
si plavky!)
Čln (a niekoho, kto bude veslovať ), sieť, fľašu na
odber vzoriek v určitej hĺbke, nádobky na zozbierané
medúzky
A potom nás čaká preberanie vzoriek v laboratóriu 
Pohlavie medúziek a životný cyklus
Pohlavie medúziek
•
spolu 177 jedincov
•
163 samičiek
•
3 juvenilné štádiá
•
3 nezrelé samičky
•
8 jedincov s
poškodenými gonádami
(pohlavie neurčiteľné)
Polyp
Medúzka
(samček
alebo
samička)
Spermie
Vajíčka
Frustula
alebo polyp
Maličký
polyp
Planula
Oplodnenie
Rozšírenie C. sowerbyi na Podunajskej
nížine
•
•
•
•
•
•
•
•
Číčov – 1979
Zlaté piesky – 1981
Nové Košariská – 1982
Veľký Draždiak, Zelená
Voda I - 1998
Vajnorské jazerá –
2001
Jurský Šúr, Rusovce –
2002
Senec (Slnečné jazerá
sever) – 2003
Gabčíkovo – Ňárad,
Rovinka – Za hrádzou 2004
Veľkosť tela a gonád odchytených jedincov
Veľkosť tela a gonád všetkých odchytených medúziek sladkovodných
Lokalita
Priemerná dĺžka tela
(mm)
Priemerná dĺžka gonád
(mm)
Priemerná šírka gonád
(mm)
Veľký Draždiak, 1998
15,67
4,84
4,92
Zlaté piesky, 2003
15,79
4,35
3,62
Vajnorské jazerá, 2004
11,40
2,01
1,41
Rovinka - Za hrádzou, 2004
19,48
4,69
2,78
Gabčíkovo - Ňárad, 2004
12,42
1,36
0,67
Nové Košariská, 2004
15,82
4,47
3,79
Veľký Draždiak, 2004
19,51
5,45
4,35
Priemer (mm)
15,73
3,88
3,08
Vysvetlivky
údaje sú zaokrúhlené
Faktory podmieňujúce
strobiláciu medúziek:
•
•
teplota vody v nádrži
(aj menej ako 20 °C!)
Hľadanie polypového štádia:
•
dostatok potravy (najmä
drobné kôrovce)
•
•
čistota vody (množstvo
kyslíka)
•
•
pH vody (vystupuje ako
vedľajší faktor)
•
odber rôzneho materiálu
(konáriky, korene stromov,
rastliny, kamene, umelá
hmota, štrk, hlina, drevná
hmota, bahno, listy a pod.)
2 lokality (Vajnorské jazerá,
Zlaté piesky)
vyhodnotenie (lupa)
polypové štádium nebolo
nájdené
Chov medúziek v akváriu
•
Podmienky:
Stála teplota vody (26 °C)
•
Prevzdušňovanie
•
•
Umelé dodávanie potravy
(dafnie, kúsky tubifexov)
Častá výmena vody
(z miesta nálezu)
Medúzky prežili v akváriu
maximálne 19 dní!
Čo sme zistili?
•
zo 48 vodných plôch bola medúzka sladkovodná nájdená na 10
•
na Podunajskej nížine sa pravdepodobne vyskytujú len samičky
•
teplota vody, potrebná na strobiláciu, je nižšia ako 20 °C
•
•
priemerná veľkosť všetkých odchytených medúziek je
15,73 mm (dĺžka gonád - 3,88 mm, šírka gonád - 3,08 mm)
strobiláciu podmieňuje teplota vody, množstvo potravy, čistota
vody a pH
•
polypové štádium nebolo nájdené
•
medúzky prežijú v akváriu 19 dní
Čo ďalej?
•
•
•
hľadanie polypového štádia (nová metodika)
presnejšie stanovenie faktorov podmieňujúcich uvoľňovanie
medúziek (potrebná chemická analýza vody)
hľadanie nových lokalít ako na Podunajskej nížine, tak na celom
Slovensku, medúzka sa šíri ďalej!
Plán na leto 2008 – pri kúpaní sa venujeme aj vede
a sledujeme kto (alebo čo) popri nás pláva!
Siphonophorida (Rúrkovníky)
•
•
•
Morské koloniálne
voľne plávajúce
polypovce
Na vrchole živočícha je
pneumatofór (plynový
vak) – umožňuje
stúpanie / klesanie
kolónie vo vodnom
stĺpci
Môžu spôsobiť smrť!
Scyphozoa (Medúzovce)
Aurelia aurita (Tanierovka ušatá)
• Letné mesiace v Severnom mori
Cyanea arctica (Tanierovka
arktická)
• Doteraz najväčší známy druh
medúz
• Studené moria
• Priemer zvona 2 m až 5 m,
ramená dlhé 30 m
Chironex fleckeri (Štvorhranovka)
• Najjedovatejší morský živočích –
smrť!
• Austrália
Arthropoda (Článkonožce)
Crustacea = Branchiata (Kôrovce)
Aké raky máme na Slovensku?
Astacus astacus
(Rak riečny)
•
•
Obýva potoky, podhorské rieky, rybníky – korene
stromov
Dĺžka až nad 15 cm, široké klepetá na povrchu drsné,
spodná strana klepiet červená, 2 páry post orbitálnych
líšt, dlhé špicaté rostrum
Austropotamobius torrentium
(Rak skalný)
•
•
Obýva podhorské potoky s čistou a chladnou vodou,
kamenisté až balvanisté dno
Dĺžka do 11 cm, klepetá na povrchu drsné, spodná
strana klepiet svetložltá, 1 pár post orbitálnych líšt,
krátke rostrum tvaru rovnostranného trojuholníka
Astacus leptodactylus
(Rak bahenný)
•
•
Obýva stojaté a pomaly tečúce vody – bahnité dno
Dĺžka až nad 15 cm, silne tŕnitý povrch tela, úzke
pretiahle klepetá na povrchu drsné, spodná strana
klepiet je žlto sfarbená, 2 páry post orbitálnych líšt,
veľmi dlhé a úzke rostrum
Metódy výskumu:
•
•
Prehľadávanie potokov v Malých Karpatoch a na
Záhorí
Odchytený rak – zaradiť do druhu, zistiť pohlavie,
zmerať telesné parametre, sledovať vitalitu a
zdravotný stav (račí mor), označkovať
Nepôvodné druhy rakov, ktoré k nám môžu
preniknúť (alebo už prenikli)
Pacifastacus leniusculus
Orconectes limosus
Procambarus clarkii
Cherax destructor
Introdukované druhy rakov (prečo sú
nebezpečné?)
•
•
•
•
Pochádzajú zo Severnej Ameriky a Austrálie
Výskyt v Rakúsku a Českej republike potvrdený, na
Slovensku už tiež!
Prenášače račieho moru (Aphanomyces astaci), samy
majú voči ochoreniu imunitu!
Predstavujú konkurenciu (úkryty, potrava) – sú však
zdatnejšie a silnejšie
Epibiontné nálevníky podtriedy Peritrichia:
Lagenophrys sp.
Vorticella sp.
Epistylis sp.
Epibiontné nálevníky podtriedy Suctoria:
Podophrya sp.
Acineta sp.
Branchiobdella astaci (Potočnica račia)
• Dnes samostatná skupina, nie pijavice!
• Na povrchu sladkovodných kôrovcov
Predstavujú epibionty hrozbu pre raky?
•
•
•
Absolútne nie (takmer žiaden vplyv) – malé množstvo
epibiontov
„Otravujú život“ (kto by chcel mať na tele zbytočné
prívesky?)
Môžu zabiť – masové osídlenie najmä žiabrovej oblasti
Všetky údaje (epibionty) len z literatúry,
ako je to naozaj treba preskúmať!
Ďakujem za Vašu
pozornosť!
RNDr. Miroslava Farkašová
[email protected]

similar documents