STAROVEKÉ STAVITEĽSTVO

Report
1. Zdroje a význam mezopotámskeho staviteľstva
2. Materiál a konštrukcie
3. Irigačné stavby
4. Mestá a ich pozoruhodné staviteľské objekty
 Mezopotámske staviteľstvo patrí do obdobia staroveku.
Starovek je také obdobie ľudských dejín, ktoré sa začína
vznikom prvých civilizácii a štátov a končí vznikom stredoveku.
Chronologicky zahŕňa obdobie od 4. tisícročia p.n.l. a končí
rokom 476 n.l.
 Zo staviteľského hľadiska obsahuje Mezopotámiu, Egypt,
Indiu a Čínu, Grécke staviteľstvo a rímske staviteľstvo.
 V porovnaní s pravekým staviteľstvom staroveké staviteľstvo
predstavovalo vyšší stupeň, úroveň, ktorá sa vyznačovala
mnohotvárnosťou foriem, objavením rozličných typov obydlí,
spoločenských a kultových budov, novými stavebnými
materiálmi a rozvojom stavebnej techniky.
 Prvou krajinou, ktorou začína starovek je Mezopotámia. Vznikla
v 4. tisícročí p.n.l a trvala do 6. - 7. storočia p.n.l. Na jej
staviteľstve sa podielalo viacero kmeňov: Sumeri, Akkádi,
Babylončania, Asýrčania a Iránci
Materiál a konštrukcie
 Absencia kameňa a dreva.
 Základný stavebný materiál: trstina a hlina
surová tehla z hliny
Konštrukcia zo zväzku
rákosia
Rozmery:
20x30x10 cm
31x34x10 cm
Tehla s pravidelnou formou
Domec z tŕstia
Tehlová konštrukcia
Staroveké a súčasné
rákosové stavby
 Krajina Mezopotámie bola veľmi úrodná, s
Zavlažovací kanál
Cisterny
pravidelnými záplavami. Rieky bolo však potrebné
regulovať a budovať sústavu umelého zavlažovania.
K tomu potrebovali: zavodňovacie a odvodňovacie
kanály, akvadukty, nádrže a pod.
 Pri jarných záplavách sa voda z riek odvádzala do
zdrží a pomocou stavidiel a zdvíhadiel do kanálov
dlhých niekoľko 100 km, širokých 50 m a hlbokých
do 10 m. Boli obložené pálenou tehlou a spájané
asfaltom.
Systém zavlažovacích
kanálov a nádrží
Mezopotámsky dom
Mezopotámske mesto
Mestské hradby
 Pochádza asi z roku 2000
p.n.l. Mal základnú plochu
20 metrov a rozmery
pôdorysu 65x43 metrov.
 Bol vymurovaný z
nepálených tehál, ale
ochranný plášť z
vypaľovaných tehál,
murovaných na asfalt.
 Stavba mala tri stupne a na
vrchole svätiňa.
 Ma najvyššiu terasu viedlo
130 schodov.
Zikkurat v Ure
 Postavili v rokoch 772 – 705
Sargonov palác
p.n.l. na 14 metrov vysokej
umelej terase o rozlohe
73000 m2
 Je to rozsiahli komplex budov
slúžiacich na rôzne účely: sály,
vnútorné nádvoria, stupňovité
veže, schodištia, pekárne,
vínne pivnice.
 Vstupovalo sa doň cez trojitú
monumentálnu bránu, lemovanú
pármi kolosálnych okrídlených
býkov v ľudskými hlavami,
ktoré umelci vytesali z
jemného sadrovca.
Ištarina brána
 Stavba bola klenutá a mala jednoduchý tvar z dvomi
predstupujúcimi vežami. Na výšku merala 30 metrov a šírku
8 metrov. Steny boli obložené smaltovanými tehlami. Na
modrom poklade boli radené ploché reléfy symbolizujúce
bohov – kráčajúci levy, býci, rozprávkové zvieratá. Brána
stočí zreštaurovaná v Pergamsokom múzeu v Berlíne
Semiramidine visuté záhrady
 Pochádzajú asi z roku 600 p.n.l. Rozprestierali sa na
ploche 40x30 metrov a boli vysoké 25 metrov.
 Pozostávali zo štyroch podlaží, ktoré tvorili terasy.
Tieto boli pokryté kamennými platňami, vrstvou trstiny
a boli zaasfaltované. Na povrch asfaltu položili dve
vrstvy tehál spevnených sadrovou maltou, na ktorej
bola ešte olovená platňa. Olovo bolo pokryté hrubou
vrstvou úrodnej pôdy vysadenej rozličnými rastlinami.
 Po celej ploche prechádzala rozvetvená sieť
špeciálnych kanálov, ktorými tiekla voda z hornej
terasy na dolnú. V základe stavby boli stĺpy, ktoré
držali stropy a sály.
Babylonská veža
 Mala štvorcový základ s dĺžkou strán 91,5 metra a
výškou 90 metrov. Pozostávalo zo siedmich poschodí.
Jej vnútorná časť bola vymurovaná zo surovej tehly a
vonkajšia z pálenej tehly, spevnene bitumovou maltou.
 Zachovalo aj meno jej staviteľa – ním bol Aradachchešu.
Chrám v Eride
 Pochádza z 5. – 4. tisícročia
p.n.l.
 Mal trojlodový pôdorys,
pozdĺžnu strednú miestnosť,
ktorú obklopovali menšie
priestory. V hlavnej
miestnosti boli pódium a
obetný oltár.
Mesto Babylon
 Bolo to najväčšie mesto v Mezopotámií. Stavalo sa podľa




jednotného plánu a malo veľmi vysokú úroveň vybavenosti.
Z urbanistického hľadiska malo pravidelný pravouholník s
plochou 10 km2´a bolo obohnané hrubými múrmi s ôsmimi
bránami, nazvanými menami hlavných bohov. Najkrajšou a
najveľkolepejšou bránou bola Ištarina brána – bohyne
plodnej zeme a vojny.
Vonkajší obvod opevnenia meral 18 km.
Mesto bolo rozdelené riekou Eufrat na dve časti.
Malo priame ulice, procesínu cestu, administratívne,
kultové a palácové budovy.
Mezopotámske paláce

similar documents