5_Podniky_a_formy_podnikania

Report
Podniky a formy podnikania
Podnik, podnikanie, predpoklady a subjekt podnikania,
typy podnikov, právne formy podnikania, živnosti,
majetok podniku.
Podnikanie
Podnikanie je sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo
vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.
Oblasť podnikania u nás upravuje Obchodný zákonník (zákon č.513/1991
Z. z. v znení neskorších predpisov) a Zákon o živnostenskom podnikaní
(zákon č.455/1991 Z. z. v znení neskorších predpisov).
Ďalšie dôležité právne normy: Občiansky zákonník, zákon o dani z príjmov a
iné daňové zákony, zákon o účtovníctve, zákonník práce.....
Podnikateľom môže byť fyzická i právnická osoba.
chrakteristické znaky pre podnikanie:
•sústavnosť – nejde o náhodnú, jednorazovú činnosť, ale o činnosť, ktorá sa
opakuje
•samostatnosť- ekonomická aj právna
•vlastné meno – fyz. osoba koná pod svojím menom a priezviskom, právnická
osoba pod svojím obchodným menom
•ziskovosť – hlavným motívom a cieľom podnikania je zisk
Podnikanie
Podnikateľom podľa Obchodného zákonníka je:
a) osoba zapísaná v obchodnom registri
b) osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia
c) osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia
podľa osobitných predpisov
d) fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do
evidencie podľa osobitného predpisu
Podnik
Základné znaky podniku
Ekonomická samostatnosť – fungovanie podniku si vyžaduje jeho ekonomickú
samostatnosť. Podnik rozhoduje a zabezpečuje svoju hospodársku činnosť samostatne
(napríklad nákup surovín a materiálov, výrobu či odbyt) a na konci účtovného obdobia
vykazuje výsledok hospodárenia (zisk alebo stratu). Štát nezasahuje priamo do
činnosti podniku. Úlohou štátu je určiť len všeobecné pravidlá, v rámci ktorých sa
môže uskutočňovať podnikanie (napríklad podmienky pre vznik podnikov, výšku daní a
podobne). Podnik sám rozhoduje o tom, akú formu podnikania si zvolí, kde bude jeho
sídlo, čo bude vyrábať, s kým bude obchodovať, ako rozdelí hospodársky výsledok a
podobne).
Právna subjektivita – podniky sú právnymi subjektami, majú právnu subjektivitu. To
znamená, že majú právo vo vlastnom mene uzatvárať zmluvy s inými subjektami a to
podnikmi, zamestnancami, štátom a podobne. Súčasne sú však zodpovedné aj za záväzky
vyplývajúce z uzatvorených zmlúv a ostatných právnych noriem – zákonov. Podniky
nadobúdajú právnu subjektivitu zápisom do obchodného registra alebo získaním
živnostenského oprávnenia. Zmluvy v mene podniku uzatvárajú a podpisujú vybraní
pracovníci.
Druhy podnikov a ich členenie
Členenie podnikov
1. podľa veľkosti podnikov
Malé a stredné podniky sa vyznačujú menším počtom pracovníkov a menším rozsahom
výroby. Ich majiteľom je väčšinou jedna osoba, ktorá sama rozhoduje o otázkach
týkajúcich sa činnosti podniku. Uplatňujú sa predovšetkým vo sfére poskytovania služieb,
obchodu a v ľahkom priemysle. Ich hlavnou výhodou je, že sú schopné pružne reagovať
na požiadavky trhu.
-
prichádzajú s inovatívnymi podnikat. nápadmi – napr.
http://www.podnikajte.sk/podnikatelsky-zivot/category/napady.xhtml
Veľké podniky zamestnávajú väčší počet zamestnancov a ich výroba sa označuje ako
veľkosériová. Vyznačujú sa veľkou kapitálovou silou. Často majú významnú pozíciu na
trhu, ktorá im umožňuje diktovať podmienky ostatným trhovým subjektom. Uplatňuje sa
pri veľkých strategických výrobných programoch s vysokou hromadnosťou. Ide
nevýhodou oproti malým podnikom je, že sú menej prispôsobivé požiadavkám trhu.
2. Podľa charakteru výstupov ich činnosti
výrobné podniky – tu patria priemyselné podniky, stavebné podniky, poľnohospodárske a
lesnícke podniky,
Výrobné podniky vyrábajú výrobky.
Podľa druhu výrobkov ich môžeme členiť na:
•
podniky prvovýroby – poľnohospodárske, lesné, ťažobné a energetické podniky, lov a
rybolov – ich spoločným znakom je získavanie statkov z prírody. Prvovýroba je náročná na
prácu a kapitál.
•
podniky druhovýroby – výroba investičných a spotrebných tovarov
podniky služieb – tu patria dopravné podniky, podniky cestovného ruchu, obchodné podniky,
kultúrno-vzdelávacie podniky, finančné podniky a ostatné podniky služieb.
Sú náročné na ľudskú prácu.
3. podľa formy vlastníctva
a)
súkromné podniky – sú založené s cieľom dosahovať zisk. Patria konkrétnemu individuálnemu
vlastníkovi alebo vlastníkom. Sú základom ekonomík s dominantným postavením trhu. Rozhodovanie
súkromných podnikov je výlučne rozhodovanie sa na základe signálov trhu. Štát len určuje právny rámec, na
základe ktorého sa súkromné podniky riadia.
b)verejné podniky – sú vo vlastníctve štátu,VÚC alebo obcí. Môžu to byť podniky MHD, poštových služieb,
vodární a kanalizácií, kultúrne podniky ....
c) zmiešané podniky – ide zvyčajne o kombináciu súkromného a štátneho vlastníctva.
4. Podľa právnej formy podnikania
podniky jednotlivcov - vlastníkom podniku je jednotlivec (fyzická osoba), ktorý sám
rozhoduje o činnosti a záležitostiach podniku a zodpovedá za porušenie záväzkov a
prípadné straty,
spoločnosti – ide o združenie dvoch a viacerých spoločníkov s cieľom vykonávať
podnikateľskú činnosť a dosahovať zisk. Tieto spoločnosti sa členia na osobné a
kapitálové.
Iné právne formy podnikania
• združenia fyzických alebo právnických osôb na spoločné podnikanie
• tiché spoločenstvo
• rozpočtové organizácie – majú len nepatrné vlastné príjmy a v plnej miere závisia od
prostriedkov, ktoré dostávajú z príslušného rozpočtu,
•
príspevkové organizácie – majú vlastné príjmy, ktoré im nestačia na plnenie ich úloh a
sú odkázané na príspevok z príslušného rozpočtu
Právne formy
podnikania v SR
Obchodné
spoločnosti
Podnik jednotlivca
Podľa spôsobu
získania živnosten.
oprávnenia
Podľa
požiadaviek
na
odbornú spôsobilosť
Osobné spoločnosti
Družstvá
Kapitálové
spoločnosti
spotrebné
ohlasovacie živnosti
remeselné
v. o. s.
a. s.
výrobné
koncesované
živnosti
viazané
k. s.
s. r. o.
bytové
voľné
poskytujúce služby
Formy podniku
úlohy:
Charakterizujte jednotlivé druhy živností podľa živnostenského zákona.
Vysvetlite, aké predpoklady musíte splniť na dosiahnutie živnostenského listu.
Aké doklady sú potrebné pre získanie živ. listu?
Vyhľadávanie v Obchodnom zákonníku.
Fyzické osoby individuálne podnikajú najčastejšie na základe
živnostenského oprávnenia.
Živnosť = sústavná činnosť, prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom
mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku a za
podmienok ustanovených živnostenským zákonom
Podmienky prevádzkovania živnosti
1. všeobecné podmienky – týkajú sa všetkých živností:
a) dosiahnutie veku 18 rokov
b) spôsobilosť na právne úkony
c) bezúhonnosť
2. osobitné podmienky – odborná alebo iná spôsobilosť
požadovaná právnymi predpismi, a to:
–
–
pri remeselných živnostiach – vyučenie v odbore
pri viazaných živnostiach – odborná spôsobilosť získaná inak ako
vyučením v odbore
Obchodné spoločnosti a
družstvo
•
predstavujú základné právne formy podnikania právnických osôb v
SR (upravuje ich Obchodný zákonník)
Základný motív na ich založenie = potreba spojiť sily viacerých
osôb pri podnikaní, príp. inej hospodárskej činnosti
Hlavný rozdiel medzi obchodnými spoločnosťami a družstvom:
a) obchodné spoločnosti – zriaďujú sa výlučne na spoločné
podnikanie vlastníkov (spoločníkov)
b) družstvo – môže byť založené za účelom podnikania alebo
zabezpečovania hospodárskych, sociálnych alebo iných potrieb jeho
vlastníkov (členov)
Obchodné spoločnosti možno rozdeliť do troch skupín:
a) osobné spoločnosti – vyžaduje sa v nich osobná účasť
spoločníkov na vykonávaní podnikateľskej činnosti, ale nie
kapitálové vklady (takýto charakter má u nás verejná obchodná
spoločnosť)
b) kapitálové spoločnosti – ich spoločníci musia vložiť určitý
kapitálový vklad do podnikania, ale na obchodné vedenie
spoločnosti môžu splnomocniť úplne iné osoby (k týmto
spoločnostiam patria spoločnosť s ručením obmedzeným a
akciová spoločnosť)
c) zmiešané spoločnosti – u nás komanditná spoločnosť (má dva
typy spoločníkov – jedni majú postavenie ako vo verejnej
obchodnej spoločnosti, druhí ako v spoločnosti s ručením
obmedzeným)
Verejná obchodná spoločnosť
(v. o. s.)
•
spoločnosť, v ktorej aspoň dve osoby (právnické alebo
fyzické) podnikajú pod spoločným obchodným menom
a ručia za záväzky spoločnosti spoločne a nerozdielne
všetkým svojím majetkom
-
na obchodné vedenie v. o. s. je oprávnený každý spoločník
podľa vzájomne dohodnutých pravidiel, t. j. štatutárnym
orgánom je vo všeobecnosti každý zo spoločníkov
-
zisk v. o. s. sa podľa zákona delí medzi spoločníkov
rovným dielom (vzhľadom na ich spoločné a nerozdielne
ručenie), ak sa v spoločenskej zmluve nedohodnú inak
Spoločnosť s ručením
obmedzeným (s. r. o.)
•
spoločnosť, ktorej základné imanie (min. 5 000 €) tvoria
vopred určené vklady spoločníkov (minimálna hodnota vkladu
každého spoločníka je 750 €)
- spoločníci ručia za záväzky s. r. o. len do výšky svojich
nesplatených vkladov, jej obchodným vedením môžu poveriť
úplne iné osoby – konateľov
-
dosiahnutý zisk sa medzi spoločníkov delí podľa pomeru ich
splatených vkladov, ak sa nedohodnú inak
-
orgány s. r. o.:
a) valné zhromaždenie spoločníkov – najvyšší orgán
b) konatelia – štatutárny orgán
c) dozorná rada – kontrolný orgán
Komanditná spoločnosť (k.
s.)
• spoločnosť, v ktorej jeden alebo viac spoločníkov ručí za
záväzky spoločnosti do výšky svojho nesplateného vkladu
zapísaného v obchodnom registri (komanditisti – min. vklad
každého z nich je 250 €) a jeden alebo viac spoločníkov
celým svojím majetkom (komplementári)
- komplementári (nemajú vkladovú povinnosť) sú štatutárnym
orgánom, t. j. sú oprávnení na obchodné vedenie spoločnosti –
majú podobné postavenie ako spoločníci v. o. s.
- komanditisti majú iba právo kontroly – ich postavenie je
podobné ako u spoločníkov s. r. o.
Akciová spoločnosť (a. s.)
•
spoločnosť, ktorej základné imanie (min. 25 000 €)
pozostáva z určitého počtu akcií s určitou menovitou
hodnotou
-
akcionári (= vlastníci a. s.) neručia za záväzky a. s. ani
nemajú povinnosť priamo sa podieľať na jej obchodnom
vedení – musia len splatiť akcie, ktoré upísali
-
orgány a. s.:
a) valné zhromaždenie akcionárov – najvyšší orgán
b) predstavenstvo – štatutárny orgán
c) dozorná rada – kontrolný orgán
Akcia = cenný papier, ktorý predstavuje práva akcionára
podieľať sa na riadení a. s. (hlasovaním na valnom
zhromaždení), na jej zisku a likvidačnom zostatku
Družstvo
•
spoločenstvo neuzavretého počtu osôb (fyzických alebo
právnických) založené za účelom podnikania alebo
zabezpečovania hospodárskych, sociálnych alebo iných
potrieb svojich členov
-
členovia družstva (= vlastníci) neručia za jeho záväzky
(majú podobné postavenie ako spoločníci v kapitálových
spoločnostiach)
-
základné imanie družstva = súhrn členských vkladov (spolu
min. 1 250 €)
-
orgány družstva:
a) členská schôdza (schôdza členov družstva) – najvyšší
orgán
b) predstavenstvo – štatutárny orgán
c) kontrolná komisia – kontrolný orgán
Hospodárenie podnikov
Každý podnik vstupuje na trhy výrobných faktorov, aby si zabezpečil zdroje pre
svoju činnosť, a na trhy spotrebných tovarov a služieb, kde predáva svoje produkty.
Svojou hosp. činnosťou sa snažia dosiahnuť čo najvyšší zisk.
Činnosti výrobného podniku možno rozdeliť do 3 základných skupín:
1.
2.
3.
4.
.
Činnosti zamerané na získavanie výrobných faktorov
Činnosti zamerané na produkciu výrobkov alebo služieb
Činnosti zamerané na predaj produktov (tovarov)
Osobitné postavenie majú činnosti spojené s riadením podniku.
Činnosti podniku zamerané na získavanie
výrobných faktorov

Výrobné zdroje získava podnik na trhu VF

Osobitné postavenie medzi nimi má peňažný kapitál (finančný majetok), ktorý podniky
používajú na obstaranie všetkých ostatných výrobných činiteľov

Finančné hospodárenie podniku predstavuje pohyb peňazí, majetku a kapitálu
podniku.

Riadením finančných procesov sa v podniku zaoberajú finanční manažéri.

Finanční manažéri sa zameriavajú vo svojej práci na tieto oblasti:
financovanie –obstarávanie kapitálu z rôznych zdrojov,
finančné plánovanie –tvorba finančných cieľov podniku, opatrenia a činnosť na ich
dosiahnutie,
investovanie –umiestňovanie – alokácia a využívanie kapitálu (hrubé, čisté, obnovovacie),
finančnú analýzu –rozbor finančnej situácie podniku.

Členenie finančných zdrojov
Podľa vlastníctva:
Vlastné zdroje - vklady vlastníkov, zdroje z podnikateľskej činnosti – zisk,
odpisy, fondy tvorené zo zisku..
Cudzie zdroje – úvery, pôžičky....
Zásobovanie – výber dodávateľa, nákup, preprava, skladovanie zásob
Personálne činnosti podniku

z právneho hľadiska sú vzťahy medzi podnikom a jeho pracovníkmi upravené
najmä zákonom č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov

–
hovoríme o pracovnoprávnych vzťahoch medzi zamestnávateľom a
zamestnancami

Zamestnávateľ = osoba (právnická alebo fyzická), ktorá zamestnáva aspoň jednu
fyzickú osobu

Zamestnanec = fyzická osoba, ktorá vykonáva závislú prácu pre zamestnávateľa

Pri riadení ľudských zdrojov podniky realizujú rôzne personálne činnosti. Analyzujú
vykonávané pracovné činnosti a vypracúvajú plán rozvoja ľudských zdrojov.
Na základe toho sa snažia vybrať a získať čo najvhodnejších zamestnancov na
jednotlivé pracovné miesta. Na základe hodnotenia ich pracovných výkonov ich
odmeňujú, starajú sa o ich vzdelávanie, kariérny rozvoj, pracovné podmienky a
vzťahy ....
Činnosti podniku zamerané na
produkciu výrobkov alebo služieb

Podstatou ekonomickej činnosti každého podniku je produkcia výrobkov
alebo služieb. Ide o cieľavedomý proces premeny VF na produkty s
pridanou hodnotou.
Predmet činnosti:

Výrobné podniky – výroba výrobkov

Podniky služieb – poskytovanie služieb – majú nehmotné výstupy svojej činnosti.
Patria k nim napr. maloobchodné predajne či podniky zaoberajúce sa
veľkoobchodom, ktoré prostredníctvom rôznych VF (pozemkov a budov so
skladmi či predajnými priestormi, nákladných áut, vodičov, predavačov a pod.)
pomáhajú iným firmám s predajom produktov zákazníkom. Môžu zabezpečovať
ich distribúciu, skladovanie, propagáciu, samotný predaja ďalšie služby.
Činnosti podniku zamerané na
predaj (odbyt) produktov (tovarov)

Činnosť každého podniku musí byť v súlade s požiadavkami trhu. Preto
východiskom celej hosp. činnosti podniku musí byť marketingová analýza jeho
príležitostí a hrozieb na trhu a jeho silných a slabých stránok.

Odbyt predstavuje činnosti, ktoré sú potrebné pre realizáciu (predaj) výrobkov alebo
služieb. Patrí medzi ne napr. prieskum trhu, reklama, cenová tvorba, tiež činnosti
podporujúce správne používanie výrobkov v podobe inštruktáží, inštalácií, opráv a údržby
zakúpených výstupov podniku.

Marketingový mix je kombinácia marketingových nástrojov, ktorými podnik môže
ovplyvniť svoje odbytové trhy resp. dosiahnuť svoje marketingové ciele.

produktová politika (výrobková politika, produktová/výrobková stratégia, podoba výrobku
a sortimentu, výrobok a výrobková politika) - "product"

cenová politika (cenová stratégia, cenová politika a politika podmienok predaja, cena a
cenová politika) - "price"

podpora (propagácia, promotion, komunikačná politika, reklamná politika, reklama,
marketingová komunikácia, propagácia a komunikačná politika) - "promotion"

distribučná politika (odbytová a distribučná metóda, stratégia marketingového kanálu a
fyzickej distribúcie, miesto a distribučná politika) - "place"
Riadenie – manažment podniku
Zložkami riadenia sú plánovanie, organizácia, rozhodovanie, kontrola a
informačný manažment
Plánovanie považujeme za východiskovú zložku riadenia. Určuje ciele
podniku a cesty, prostriedky, ako ich dosiahnuť. Je to zároveň proces
získavania potrebných informácií pre riešenie budúcich problémov na
rôznych stupňoch riadenia podniku, kde môže mať rôzny rozsah i časový
horizont. O plánovaní môžeme zároveň hovoriť ako o komplexnom,
viacstupňovom informačnom tvorivom procese, ktorý rieši otázky technické,
ekonomické i organizačné.
Organizáciu považujeme za predĺženú ruku riadenia. Po vytýčení cieľov
podniku, v etape ich realizácie zoskupuje elementárne výrobné faktory
podniku. Mobilizuje všetky tvorivé sily podniku, potrebné k naplneniu cieľov
podniku.
Rozhodovanie sa začína tam, kde končí plánovanie. Už v plánovaní prebehol určitý
predrozhodovací proces. Pokračuje v štádiu jeho realizácie pri hodnotení určitých alternatív
riešenia. Výsledkom rozhodovania je prijatie konkrétneho cieľa činnosti a spôsobu jeho
dosiahnutia.
Rozhodovanie môžeme charakterizovať ako vedomú a cieľavedomú činnosť, ktorá
analyzuje problém, stanovuje varianty riešenia a podľa určitého kritéria určuje najvhodnejší
spôsob riešenia problému vzhľadom na vytýčený cieľ.
Zmysel a úloha kontroly spočíva v porovnávaní skutočného vývoja podnikových procesov
a veličín s ich želateľným vývojom. Hľadajú sa príčiny negatívnych odchýlok a vyvodzujú sa
z nich závery s cieľom odstrániť ich.
Z úloh, ktoré plní kontrola vyplýva, že je najviac spätá s plánovaním. Súvisí však aj so všetkými
predchádzajúcimi fázami riadenia, keďže medzi príčinami negatívnych odchýlok môže byť
nielen nereálnosť stanovených cieľov, ale i chyby v organizácii a procese rozhodovania.
PODNIKOVÝ VÝROBNÝ
PROCES
Náplň výrobnej činnosti podniku vyjadruje jeho výrobný program.
Je odpoveďou na otázku „čo vyrábať“.
Obsahom výrobného procesu môžu byť finálne výrobky,
polovýrobky (sú hotové len na určitom stupni výrobného procesu a nie sú ešte
schopné uspokojovať konečné potreby.) Od polovýrobkov odlišujeme
nedokončené výrobky, na ktorých sa ešte nevykonali v danom podniku všetky
výrobné operácie.
Konkrétnu realizáciu výrobného programu v čase predstavuje výrobný plán
podniku.
PODNIKOVÝ VÝROBNÝ
PROCES
Maximálne možný objem výroby požadovaného sortimentu a kvality za jednotku času
v danom podniku predstavuje výrobnú kapacitu podniku.
Pre jej výpočet potrebujeme znalosti o kalendárnom, nominálnom a efektívnom časovom
fonde podniku.
Kalendárny časový fond je daný počtom dní v roku a počtom možných odpracovaných
hodín za jeden deň pri trojsmennej prevádzke.
Po odpočítaní dní pracovného pokoja dostaneme údaj o nominálnom časovom fonde
podniku.
Efektívny fond , skutočne využiteĺný, je nominálny časový fond znížený o dovolenky, školenia,
chorobnosť, opravy zariadení a pod.
Výrobnú kapacitu potom vypočítame ako súčin efektívneho časového fondu a normy
výrobnosti, t.j. množstva výrobkov, ktoré je určité výrobné zariadenie schopné vyrobiť za
jednotku času.
Druhý možný spôsob určenia výrobnej kapacity podniku je daný podielom efektívneho
časového fondu podniku a normy pracnosti, t.j. potrebným časom na výrobu daného
výrobku.

similar documents