Prednáška č.9

Report
1. Základné pojmy a názvy, metódy zvárania, zváranie
plameňom, rezanie kyslíkom, spájkovanie
Prednáška č.9
Zváranie kovov
 Metalurgický proces, pri ktorom sa vytvára
nerozoberateľné spojenie prostredníctvom
medziatómových väzieb medzi zváraným
materiálom priamo, alebo prostredníctvom
prídavného materiálu pri ich ohreve alebo
plastickou deformáciou
 Pri zváraní môže a nemusí byť použitý
prídavný materiál
Zvarok
 Montážna jednotka zhotovená zváraním
Zvarový spoj
 Nerozoberateľné spojenie zhotovené zváraním
Prídavný materiál
 materiál, ktorý sa pridáva do zvarového kúpeľa
Zvarový kov
 Je odtavený z prídavného materiálu bez
premiešania so základným materiálom
Zvarový kov spoja
 Kov odtavený z prídavného materiálu premiešaný
zo základným materiálom alebo iba roztavený
základný materiál
A – miesto určené na uvedenie charakteristického rozmeru
zvaru
B – miesto na umiestnenie základných a doplnkových
značiek zvaru
C – miesto na zápis dĺžkových rozmerov zvaru
D – čiara zástavky určujúca polohu zvaru
E – vidlica odkazovej čiary na zápis doplňujúcich označení
pre zváranie
Základné značky sa môžu doplniť značkou charakterizujúcou
tvar vonkajšieho povrchu alebo tvarom zvaru, viď. tabuľka
hore.
a)
b)
Tavné zváranie – je zváranie vyžadujúce
miestne tavenie kovu, bez použitia tlaku a
to s prídavným materiálom alebo bez neho
Tlakové zváranie – je zváranie, kedy zvar je
vytvorený použitím dostatočnej sily pre
plastickú deformáciu zvarových plôch.
Obyčajne sa nepoužíva prídavný materiál.
Je proces, ktorý využíva teplo získané
spaľovaním horľavého plynu, zmiešaného s
kyslíkom v zváracom horáku
 Ako horľavý plyn sa používa acetylén, menej
plyny vodík, propán, bután a pod.

1
2
3
4
5
6
–
–
–
–
–
–
zváraný materiál
zvar
prídavný materiál
plameň
horľavý plyn a kyslík
zvárací horák
KYSLÍK
 Bezfarebný plyn, bez zápachu, podporuje
horenie
 Pre zváranie plameňom sa dodáva o čistote
99,2%
 Pre technické účely sa vyrába destiláciou
kvapalného vzduchu
 Je výbušný plyn pri styku s tukmi a preto sa
nesmú používať žiadne mazivá pre zváracie
prístroje a zariadenia
ACETYLÉN
 Je ako všetky horľavé plyny výbušný
 Má výrazný zápach, chemický čistý je bez
zápachu
 Je ľahší ako vzduch
 Využíva sa pre zváranie plameňom spolu s
kyslíkom
VODÍK
 Horľavý plyn, bez zápachu
 Horí neviditeľným plameňom, je 15x ľahší
ako vzduch
 Vyrába sa elektrolýzou vody
 Dopravuje sa kvapalný a podchladený pod
teplotu -253 ºC

Zdrojom tepla je plameň, ktorý vzniká zapálením
zmesi horľavého plynu a kyslíka
Druhy plameňa:
a) neutrálny plameň – používa sa najčastejšie
- spaľovací proces prebieha dokonale
- plameň nemá nepriaznivý vplyv na materiál
-
b) redukčný plameň – má prebytok acetylénu
Používa sa pre zváranie hliníkových a horčíkových
zliatin
-
-
c) oxidačný plameň – prebytok kyslíka
Obsahuje voľný kyslík, ktorý sa zlučuje s
kovmi na oxidy, ktoré zostávajú v zvare a
znižujú ťažnosť
Používa sa pri tvrdom spájkovaní
Oxidačný plameň
Zvárať plameňom je možné dvoma spôsobmi
a to zváraním dopredu a dozadu, líšia sa od
seba v polohe horáku a prídavného drôtu voči
smeru zvárania
 Zváranie prebieha pridávaním zvarového kovu
v určitých časových intervaloch do natavených
zvarových plôch
 Pri zváraní je potrebné brať do úvahy druh
základného materiálu, polohu a hrúbku
zvarového spoja, tepelné ovplyvnenie
materiálu a pod.

Pri zváraní sa postupuje sprava doľava,
pričom v smere postupu zvárania ide najprv
drôt, potom horák a za ním vzniká zvar
 Chvost plameňa chráni taviaci sa prídavný
materiál a čiastočne líce zvaru
 Používa sa pri zváraní plechu hrúbky od 0,8
až do 3 mm
 Horák je sklonený pod uhlom 30° až 60° drôt,
pod uhlom 45°
 Používa sa na bežné zváranie oceľových
plechov

Obrátený postup zvárania dopredu
 Zvárací horák postupuje zľava doprava
 Drôt postupuje za horákom, plameň smeruje do
tavného kúpeľa a na chladnúci zvar
 Pri tomto spôsobe zvárania nastáva ochrana
zvarového kúpeľa ako i tuhnúceho zvaru pred
nepriaznivými účinkami okolitej atmosféry
 Sklon drôtu sa pri tomto spôsobe zvárania
pohybuje od 30° do 75°
 Používa sa pre zváranie plechov hrubších ako 4
mm
 Kvalitnejšie zvary, zaručené prevarenie koreňa,
menšie pnutia deformácie

Ako prídavný materiál sa používa zvárací drôt
 Zváracie drôty sa vyrábajú ako ťahané a
tepelne spracované drôty
 Pre zváranie ocelí tr. 10 a 11 sa vyrábajú
drôty v pevnostných triedach 380 až 420 Mpa
 Priemer zváracieho drôtu sa volí vzhľadom k
hrúbke zváraného materiálu

Používajú sa pre zabránenie oxidácie kovov a
rozpustenie oxidov na povrchu kovov
 Používané sú vo forme práškov, pást alebo
roztokov
 Môžu byť nanesené na prídavný materiál ako
obal, alebo sú výplňou zváracej trubičky
 Merná hmotnosť taviva musí byť menšia než
merná hmotnosť roztaveného kovu
 Tavivo nemá tvoriť pri zváraní plyny

1- prívod prúdu
2- podávacie
zariadenie
3- elektróda-drôt
4- kúpeľ tekutej
trosky
5- tavivo
6- stuhnutá troska
7- zvar 8- základný zváraný materiál
9- tekutý kovový kúpeľ 10- el. oblúk
Vyskytujúce sa chyby pri zváraní plameňom:
- bubliny
- póry
- studený spoj
- neprevarený koreň
- trhliny
- vruby
- vysoký zvar a pod.

Chyby zvarových spojov majú rôzne modifikácie
a popis je v STN ISO 6520
Používa sa na tepelné delenie ocele
 Na rezanie sa používajú rezacie horáky
 Proces rezania spočíva v predhriatí rezaného
materiálu na zápalnú teplotu 1150 ºC
 Zápalná teplota je teplota, pri ktorej kov
reaguje s kyslíkom
 Rezanie prebieha dovtedy, pokiaľ je kyslík
privádzaný do miesta rezu

Proces rezania:
a) ohrev kovu na zápalnú teplotu
b) oxidácia kovu
c) vyfukovanie roztaveného kovu z reznej
medzery
 Pre predhrev na zápalnú teplotu sa najčastejšie
používa acetylén
Na rezanie sa používajú dva typy rezacích horákov:
a) so zmiešaním plynov pre predhrievací plameň v
špici horáka
b) injektorová konštrukcia horáka
Je vyrábaný v základnej zostave pre rezanie
hrúbok od 3 až do hrúbky 80 mm
 Špeciálne horáky dokážu rezať až do hrúbky
300 mm
 Spotreba kyslíka pri technológií rezania je
dvojnásobná oproti zváraniu plameňom
 Akosť rezaného povrchu ovplyvňuje
nastavenie horáka, čistota povrchu a nečistoty
v materiály

Je to spôsob pevného spájania materiálov
roztaveným kovom – spájkou
 na rozdiel od zvárania má spájka, ako
prídavný materiál vždy nižšiu teplotu tavenia
než spájkované materiáli
 Spoj sa vytvorí tak, že spájané materiály sa
zohrejú na pracovnú teplotu a na ne sa
nanesie roztavená spájka

Prídavne materiály sa používajú dva druhy:
a) spájka
b) tavivo
Podľa pracovnej teploty sa rozdeľujú:
a) spájky a tavivá pre mäkké spájkovanie
b) spájky a tavivá pre tvrdé spájkovanie
Mäkké spájky s nízkou pracovnou teplotou
majú nízke hodnoty mechanických
vlastností
 Najčastejšie sa používajú zliatiny cínu a
olova

Tvrdé spájky majú pracovnú teplotu vyššiu
než 450°C
 Ich mechanické vlastnosti sú trochu nižšie
než mechanické vlastnosti základného
materiálu
 Vyrábajú sa na báze mosadze, hliníka,
striebra, medi, zlata a platiny

1.) Spájkované miesto sa čistí od oxidov,
nečistôt a mastnôt
2.) Na predhriaty základný materiál sa nanesie
tavivo
3.) U tvrdého spájkovania sa nahreje spájkovaný
materiál a súčasne spájka, ktorá sa obalí
tavivom a súčasne sa nanesie tavivo na povrch
spájkovaných plôch
4.) Na predhriate a tavivom očistené plochy sa
odtaví spájka s tavivom a vytvorí spájkovaný
spoj
[1] Kráľ J., Zdravecká E. – Základy strojárskej výroby , elfa s.r.o. ,Košice
2004, ISBN 80-89066-72-0 , 142s.
[2] Blaščík a kol. – Technológia tvárnenia, zlievárenstva a zvárania , Alfa.
,Bratislava 1988, 063-563-87 TTZ , 832s.
[3] Altego, Dostupný z WWW:
<http://www.altega.sk/products.php?p=251> [online] [10.1.2013]
[4] Vasilková D., Sedláková J., –Technická dokumentácia podľa európskych
a medzinárodných foriem 2 .časť, Rokus s.r.o.,
[5] Strojárska technológia, Dostupný z WWW:
<http://www.strojarskatechnologia.info/8-zvaranie-pod-tavivom/>
[online] [10.1.2013]
[6] ESAB, Dostupný z WWW:
<http://sk.esab.net/sk/sk/education/processes-oxy-fuel.cfm> [online]
[10.1.2013]
[7] Redukční ventily, svařovací hořáky, Dostupný z WWW:
<http://web.quick.cz/rekva/autogen/redvent.htm> [online] [10.1.2013]
[8] Wikipedia, Dostupný z WWW:
<http://sk.wikipedia.org/wiki/Sp%C3%A1jkovanie> [online] [10.1.2013]

similar documents