Štúrovci

Report
Mgr. Jarmila Matelová
ZS Sadová 620, Senica
 generácia mládeže, ktorú nazývame podľa vodcu
slovenského národného hnutia Ľudovíta Štúra,
hlavný prúd slovenského národného hnutia v 1.
polovici 19.storočia, v období romantizmu,
formoval sa v 30. a 40. rokoch najmä na
Evanjelickom lýceu v Bratislave.
Zaslúžili sa o vznik slovenskej hymny,
vlajky a znaku.
Hlavní predstavitelia - Samo Chalupka,
Janko Kráľ, Ján Botto, Andrej Sládkovič, Ján
Francisci, Janko Matúška
- rovnoprávne postavenie slovenského národa
v bývalom Uhorsku,
- zlepšenie životných podmienok prostého ľudu,
- duchovný rast a vzdelanosť Slovákov,
- uzákonenie spisovného jazyka,
- zrušenie poddanstva,
- rozširovanie národného školstva,
- zachovanie národného umenia.
Ľudovít Štúr - muž skutkov
Samo Chalupka – posol mravnosti
Janko Kráľ – burič a revolucionár
Ján Botto – putovanie za slnkom
Andrej Sládkovič – hymnus na lásku
Janko Matúška – tvorca hymny
S.Chalupka: „Pravde žil som, krivdu bil som, verne
národ svoj ľúbil som.“
J.Kráľ: „Slobody hlas mocný budí zase všetky
zeme :/a my chlapci podtatranskí či sedieť
budeme?“
A.Sládkovič: „Vlasť drahú ľúbiť v peknej Maríne,/
Marínu drahú v peknej otčine,/ obe v jednom
objímať.“
J.Botto: „ No príde i prísť musí ten veľký deň súdu
- / a za stôl si zasadne pravda môjho ľudu!“
Štúdium - 1827 v Rabe, 1829 na Evanjelickom lýceu v
Bratislave, 1838 – 1840 na univerzite v Halle.
24. apríl 1836 – stretnutie na Devíne,
1843 - uzákonenie spisovnej slovenčiny spolu s
Hurbanom a Hodžom v Hlbokom,
1. augusta 1845 - Slovenskje národňje novini
s literárnou prílohou Orol tatránski,
21. december 1847 – reč na uhorskom sneme za
mesto Zvolen, 12.jún 1848 - vystúpenie na
Slovanskom zjazde v Prahe, 19.september 1848
- člen Slovenskej národnej rady, január 1851 –
život pod policajným dozorom v Modre.
Tvorba: Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja
v tomto nárečí, Nauka reči slovenskej /gramatická
osnova nového slovenského spisovného jazyka/,
Spevy a piesne, Slovanstvo a svet budúcnosti,
Svätoboj, O národných písních a pověstech
plemen slovanských, Matúš z Trenčína .......
Štúdium - 1822 - na lýceu
v Kežmarku
1824 - 1827 v Rožňave,
1827 - Evanjelické lýceum v Bratislave,
1833 - vo Viedni – teológiu.
V roku 1831 bojoval v poľskom povstaní. Od roku
1840 pôsobil v Hornej Lehote ako evanjelický farár.
Bol členom výboru Tatrína a roku 1861 spolutvorca
Memoranda slovenského národa v Martine. Svoju
knižnicu daroval Národnému domu v Martine
(okolo tisíc zväzkov).
Tvorba: Boj pri Jelšave, Turčín Poničan, Branko,
Mor ho!, Likavský Väzeň, Spevy, Kráľohoľská.....
Štúdium - 1834 - 1837 gymnázium v Gemeri,
1837 - 1841 Evanjelické lýceum v Levoči,
1841 - 1842 v Kežmarku,
1842 - 1844 v Bratislave.
1844 - protest proti zosadeniu Ľ. Štúra - odchod
do Liptovského Mikuláša.
Pôsobenie – pisár v Budapešti, vládny komisár,
stoličný pisár, námestník hlavného slúžneho,
súdny adjunkt v Martine a i..
1848 – väznený v Šahách,
1862 – pôsobenie v Zlatých Moravciach, kde
zomrel na týfovú choleru.
Tvorba – Duma bratislavská, Šahy, Jarná pieseň,
Zakliata panna vo Váhu a divný Janko,
Zverbovaný, Zabitý, Krajinská pieseň, Kríž a
čiapka.....
Štúdium – 1831 – 1832 na
gymnázium v Krupine,
1839 – 1840 Evanjelickom
lýceu
v Banskej Štiavnici,
1840 – 1842 v Bratislave,
1843 – 1844 teológiu na univerzite v Halle.
Pôsobenie – pomocný učiteľ v Ladzanoch,
vychovávateľ v Hodruši, v r.1847 vysvätený za
kňaza a do roku 1856 farár v Hrochoti, od r.1856
až do konca života v Radvani ako evanjelický
farár.
1849 – za podporu Slovenského povstania
básnika odsúdili na trest smrti, ktorý nestihli
maďarskí gardisti vykonať.
Tvorba - Zaspievam pieseň o slobodnej vlasti,
Nehaňte ľud môj, Marína,
Detvan – časti: Martin, Družina, Slatinský
jarmok, Vohľady, Lapačka,
Svätomartiniáda, Milica.
Štúdium – 1843 – 1847 na
Evanjelickom lýceu v Levoči,
spoluautor študentského časopisu
Holub s prílohou Sokol,
1847 – 1851 na polytechnike v Budapešti.
1861 – účasť na memorandovom zhromaždení,
1863 - zakladajúci člen Matice slovenskej.
Pôsobenie – 1851 – 1860 zememerač v Martine a okolí,
1860 – 1870 v Banskej Štiavnici, 1870 – 1881 v Banskej
Bystrici.
Tvorba – Báj na Dunaji, K mladosti,
Smrť Jánošíkova, Povesti slovenské,
Žltá ľalia, Margita a Besná, Ctibor,
Krížne cesty.
Štúdium - 1839 -1844 teológiu
v Bratislave
1844 - na lýceu v Levoči
Pôsobenie - v Oravskom Podzámku ako
vychovávateľ
v Dolnom Kubíne ako
úradník na súde
V roku 1844 napísal báseň Nad Tatrou sa blýska...,ktorou
vyjadril svoj protest proti zosadeniu Ľudovíta Štúra z
profesúri na Bratislavskom lýceu.
Táto báseň zohrala významnú úlohu v slovenskom
národnom živote, stala sa bojovou piesňou štúrovskej
družiny a aj súčasťou .
Tvorba:
Piesne a balady na motívy ľud. povestí: Kozia skala,
Púchovská skala, Hrdoš (Nitra II, 1844), Sokolíček
plavý, Preletel sokolík nad tichým Dunajom, Slepý
starec, Po dolinách, Vzdychy spod Lysice.

similar documents