Dejiny pedagogiky

Report
Dejiny pedagogiky
Prvotnopospolná spoločnosť
Starovek – mimoeurópske despócie
Staré Grécko
Starý Rím
Prvotnopospolná spoločnosť
•
Výchova v období čriedového života
- deti napodobňujú prácu dospelých
- zámerné prvky kolektívnej výchovy detí vedenej ženami a starými
mužmi
- jednoduché didaktické hračky
- výchova spätá s prácou
- výchova – vec celej spoločnosti
- všetci dospelí mali k deťom rovnaké práva a povinnosti
- výchova spontánna, neorganizovaná a nediferencovaná
•
Výchova v období roľníckej civilizácie a rodového
zriadenia
- prenikavejšia deľba práce
- vznik rodiny, rodové a kmeňové zriadenie
- nové kategórie výchovy: vzájomná úcta, úcta k starším a rodičom,
vzájomná
pomoc,
pohostinnosť,
úprimnosť,
usilovnosť,
spravodlivosť
- matriarchát – žena má vedúce postavenie v rodine, hlavný nositeľ
výchovy, pri výchove synov pomáha najstarší brat
- patriarchát – muž preberá moc, stáva sa hlavou rodiny a kmeňa, na
výchove dievčat sa matka podieľa ďalej, otec preberá výchovu
synov, používajú sa telesné tresty
- výchova – praktické pracovné návyky pri obstarávaní životných
potrieb, upevňovanie fyzických a psychických síl. Mladšie deti
vychovávala rodina a najbližšie okolie, staršie deti boli združené v
skupinách, kde sa pripravovali na iniciácie – skúšku dospelosti.
Iniciační učitelia učili: dejiny kmeňa, vzťahy medzi mužmi a
ženami, mravnú výchovu, zmysel pre spravodlivosť, pracovitosť,
statočnosť, vytrvalosť, mužnosť.
•
Výchova na sklonku rodového zriadenia a v
priebehu rozvoja vojenských demokracií
- dôsledná deľba práce, špecializácia remeselných
činností (tkáči, garbiari...)
- bohatnutie rodín na úkor iných
- objavenie železa, pluhu, písma
- dištancovanie sa pastierskych rodín od roľníckych
- rozvoj obchodu – najskôr výmenný, neskôr peňažný
- stupňovanie sa sociálnej diskriminácie
- vznik veľkých národných celkov a štátov
- vojny, vojenskí vodcovia, králi
- výchova – diskriminačná, poplatky za iniciačné skúšky,
- izolovaná výchova budúcich náčelníkov a kráľov
- agresívne kmene – vznik vojenskej šľachty
- mládež bez vzdelania - neplnoprávna
Starovek – mimoeurópske despócie
•
Sumersko – akkadská oblasť (Mezopotámia)
–
–
–
–
–
–
–
Násilná politická asimilácia kmeňov
Sumersko-akkadská kultúra
Klinové
písmo,
bohatá
literatúra,
zo
spoločenských aprírodných vied – medicína,
fyzika, geometria, matematika, astrológia
Školy – v kráľovských palácoch i vo svojich
príbytkoch učili mágovia: čítať, písať, starú
históriu, báje, piesne, žalmy, zaklínadlá i vedné
odbory: filológia, teológia, etika, základy vedy
známych prírodných a matematických vied, učili
kultivovať pôdu.
Babylonské školstvo - 3 stupne – elementárne,
stredné a vyššie školy, vysoké školy
Študovať mohli aj ženy na samostatných
dievčenských školách
Veľké knižnice
•
Egypt
- objavovanie zákonitostí prírodných javov
- rozvoj filozofického myslenia
- blahobyt – panovníci paláce, kňazi kláštory a chrámy
- objavenie písma
- Školstvo: 2 etapy:
1. etapa: 3. -2. tisícročie bc. faraóni zakladali školy pre pisárov a úradníkov, pisárske
školy boli aj vo väčších mestách, najlepšia škola bola pri
faraónskom dvore .
2. etapa: 2. tisícročie bc. – kňazi
získali politický vplyv aj v správe štátu –
- vytvárali si svoje konkurenčné školy,
- racionálno-empirický svetonázor podriadili teológii
- architekti – mechanika, matika, prírodné vedy
- lekári – anatómia, fyziológia, farmakológia
- kňazi – teológia, obradoslovie, história, astrológia,
filozofia
- vojaci – pisárska škola, po nej dvojstupňová špeciálna
príprava, prvý stupeň – poddôstojníci, druhý stupeň –
dôstojníci, vojenská aristokracia
Najvyššie štádium egyptskej vzdelanosti bolo v helenistickom
období v 4. st.bc. za vlády Ptolemajovcov (Alexander
Veľký – Macedónsky)
Starovek – mimoeurópske despócie
•
Staroveká Čína
–
–
–
–
–
–
a)
a)
b)
c)
Trvalo dlho, kým sa vytvorilo despócium s jednotným
politickým a spoločenským zriadením – 2. – 1.
tisícročie bc. – dynastia Hia
Obsah výchovy a vzdelania: vyplýva z činností a
potreby čínskej otrokárskej spoločnosti pri násilnom
vojenskom zjednocovaní krajiny.
múdrosť,
usilovnosť,
statočnosť,
oddanosť,
spravodlivosť, vernosť
Obsah výchovy a vzdelania pre deti z vyšších
spoločenských vrstiev:
Znalosť dvorného ceremoniálu, hudba, lukostreľba,
vedenie bojových vozov, písanie a počítanie
Školský systém: 1. – domáca výchova v rodine,
2. – verejné školy štátne a
súkromné:
elementárne, b) stredné, c) vyššie
Príprava ťažká, posvätný staročínsky jazyk a literatúra,
memorácia textov, v starom štýle písomné práce,
základy čínskej etiky
Stredné štátne školy – navštevovali ich iba synovia
šľachtického pôvodu, príprava kandidátov na ťažké
štátne skúšky budúcich úradníkov
Zakladali kniežatá a panovník - právo, znalosť
dvorského ceremoniálu, fyzická a bojová príprava s
hudbou a tancom.
•
6. storočie bc.:
- zmeny v obsahu a organizácii výchovy a vzdelávania,
nastolenie novej ideológie v dielach Lao – Tse a Konfúcia –
odvrátenie pozornosti od konkrétneho života.
- mandarínske skúšky – 3 stupne : 1. stupeň – okresné mestá –
1a1/2 roka: Konfúciove diela, všeobecné morálne predpisy,
správanie sa v rôznych situáciách... 2. stupeň – 3 roky –
spravovanie väčšieho územného celku: dejiny Číny, právo,
ekonómia, vojenské, roľnícke a rôzne písomné úlohy...
3. stupeň – vykonával sa len v Pekingu - absolvent získal titul
„zrelý na službu“ – zúčastňoval sa na riadení štátu. 4. skúšku
mohli vykonať iba v cisárskej rezidencii – po získaní – člen
Cisárskej akadémie s privilégiom sedieť pri jednom stole s
cisárom.
- Pedagogika – kruté telesné tresty, vysoké nároky na pamäť
žiaka.
•
India
–
–
–
Základ vzdelávania – posvätné knihy - Védy
Triedny charakter výchovy – vyššie školy mohli
navštevovať len: brahmani, sudcovia, lekári, ktorými sa
mohli stať deti vladárov a vysokých úradníkov. Deti
páriov – najnižšia triedna vrstva – a dievčatá (okrem
speváčok a tanečníc) – nemali prístup.
Elementárne školstvo – demokratickejší charakter, deti
zväčša v prírode, - čítať, písať, rátať. Vyučovanie
kolektívne – učiteľ – veľká autorita, telesné tresty sa
nepoužívali – najväčší nespratník mohol byť obliaty
studenou vodou.
Starovek – mimoeurópske despócie
•
Perzská výchova
–
–
–
–
–
–
–
–
Nebola v moci kňazov, ale štátu – vojenský štát –
vojenská výchova. Intelektuálnu výchovu
zanedbávali.
Školský systém – chlapci:
Do 7. roka – matky v domácnosti
Do 15. roka – vyslúžilí bojovníci v štátnych
ústavoch: tvrdý život bojovníka, disciplína, jazda
na koni, narábanie so zbraňou, osvojovanie si
morálnych
vlastností:
spravodlivosť,
pravdovravnosť, ovládanie sa, náboženská
výchova. Čítanie a písanie – málo.
V 15. roku – odchod k vojsku
V 25. roku – plnoprávny občan
V 50. roku – vychovávateľ
Dievčatá – len domáca výchova
•
Hebrejská výchova a školstvo:
- ponechanie si patriarchálneho charakteru. Otec rodiny
na zemi zastupuje Boha, riadi sa starým zákonom a
Písmom. V rodine je vládcom, kňazom, učiteľom i
bojovníkom. Mohol aj smrťou potrestať svoje deti.
- Obsah výchovy a vyučovania: memorovanie božích
zákonov, dejiny predkov, hieratické tance a spev, čítanie,
písanie, počty. Telesnú výchovu zavrhovali. Matky učili
dievčatá domáce práce. Otcovia synov. Orať, chovať
dobytok, poľovať, remeslo...
- Školy: - vyššie rabínske školy pri synagógach:
židovské tradície, vysvetľovanie Písma
- elementárne školy: vznikli až v dobe zániku
židovskej samostatnosti ako prostriedok zachovania
židovskej národnej osobitosti: Písmo, čítať, písať,
počítať.
- Delenie hebrejských škôl: elementárne – migera – dom
knihy, stredné – mišenah – dom štúdií, vyššie – gemera –
dom slobodného bádania
- existovali aj súkromné školy pre zámožných
Staroveké Grécko
•
•
•
Zlúčenie gréckych kmeňov – 1900 bc.
Vznik mikénskej kultúry a civilizácie
Vtedajšia grécka výchova – zdravý a vyvážený
naturalizmus, láska k slobode, filozofické náhľady na
pozemský a posmrtný život
•
Obdobie heroickej výchovy
- obdobie vojenskej demokracie pred vznikom
otrokárskych štátov
- výchova v rodinách a na zhromaždeniach
- osvojenie si mytológie, historických bájí, filozofie,
praktické napodobňovanie životných situácií
- vznešené rodiny – chlapci – telesná a vojenská
príprava, medicína, právo, rečníctvo, spev a hra na
gitaru, Homérova poézia – ovplyvňovala grécku
výchovu.
•
•
Vznik mestských štátov – 1100 bc. Sparta a Atény
– rozličné ekonomicko-politické a výchovné systémy
Sparťanská výchova:
- podoba s perzskou výchovou, cieľ – vychovať tvrdého
vojaka v rodinách i osobitných ústavoch.
- výber pri narodení chlapca
- do 7. roka – rodina
- od 7. do 18. – štátni dozorcovia v táboroch: tvrdý
vojenský život, slabo oblečení, museli znášať zimu i
horúčavu, spali neprikrytí, bosí, hladní, smädní, museli
znášať veľkú námahu, učili sa páchať krutosti na
otrokoch, mohli kradnúť, ale nikto ich pri tom nesmel
chytiť, učili sa stručne odpovedať, spievať bojové
piesne, prednášať Homérove hrdinské eposy, čítaniu a
písaniu sa venovala malá pozornosť.
- od 18. do 20. roku – výcvik v efébiách – školy pre
výcvik vedenia vojska
- od 20. – 30. – riadna vojenská služba
- 30. roční – plnoprávni občania k dispozícii potrebám
vo vojenských táboroch.
- úloha učiteľa v Sparte: sprostredkoval vedomosti
technického charakteru pri vojenských činnostiach.
Význam pedagogického vplyvu učiteľa na žiaka sa v
Sparte podceňoval.
Staroveké Grécko
•
Aténska výchova:
- rozvoj poľnohospodárstva, remeselnej výroby a obchodu,
vznik pozemkovej a finančnej aristokracie – prevaha nad
agrárnou šľachtou
- slobodní občania: drobní remeselníci, obchodníci, roľnícky
ľud, ktorý sa vedel postarať o svoju rodinu a svojich otrokov.
Mali volebné právo.
- cieľ výchovy – kalokagatia – harmonická výchova
smerujúca k telesnej a duševnej kráse, k tomu mravná,
estetická a rozumová výchova s vylúčením fyzickej práce – tú
vykonávali len otroci. Výchova bola určená len pre
slobodných občanov.
- zriadenie prvých súkromných škôl, kde sa mohli vzdelávať aj
nižšie postavení slobodní občania – štát zainteresovaný na
týchto školách. Štát platil za vyučovanie chlapcom, ktorých
otcovia padli vo vojne.
- učili sa: čítať, písať, plávať, každý chlapec mal svojho
učiteľa, rodičia mali povinnosť posielať deti do školy.
- školský systém: - do 7. roka – rodina
- od 7. do 14. – v sprievode paidagóga
navštevovali gramatickú školu: čítať, písať, rátať, kresliť,
základy gramatiky gréckeho jazyka, súčasne navštevovali
školu gitaristov: hra na gitare alebo lýre, spievanie,
tancovanie, Homérove básne, dejepis, zemepis.
•
- od 13. roku – palestra – zápasnícka škola: vzpieranie, beh,
skoky, hádzanie diskom, plávanie
- od 14. do 18. roku – gymnaziony – len deti z bohatších
rodín: telesná výchova, rétorika, filozofia, politika, literatúra
- od18. do 20. roku – efébie – literatúra, politika, rétorika,
vojenské vzdelanie
- od 20-teho roku – plnoprávni občania
- dievčatá – vychovávali matky: domáce práce, ručné práce,
hudba, spev, zriedkavo čítať, písať. Žena mala podradnejšie
postavenie ako v Sparte.
Platón
- v roku 387 bc. založil v Aténach Akadémiu – filozofickú školu
- vytvoril cenné myšlienky o výchove a návrh na nový systém výchovy:
obyvateľstvo rozdeľuje do 3 skupín:
1. filozofi – majú vládnuť
2. bojovníci a remeselníci
3. poľnohospodári a otroci
Každej skupine pripisuje špecifickú výchovu
Školský systém:
0 až 3 – rodičia
3 až 7 – chlapci aj dievčatá spoločne v chrámoch –rozprávky, hry, tanec,
spev – koncepcia budúcich materských škôl
od 7 – elementárna škola – chlapci a dievčatá oddelene, : čítať, písať, rátať,
spev, hudba – v palestrách telesná výchova, gymnastika
stredná škola: matika, geometria, astronómia
efébie : 3 roky: telesná a vojenská príprava – aj dievčatá
ďalšie štúdium: filozofia, matematika, teória hudby, astronómia – vysoké
spoločenské funkcie vo verejnom živote.
Štúdium by malo trvať do 30. až 35. roku života
deti roľníkov – len základné vzdelanie, deti otrokov – rodičia pri práci
Staroveké Grécko
•
Aristoteles
- domáci lekár Alexandra Veľkého (384 – 322)
- Macedónia – iný typ štátu – ani otroci, ani poddaní v súkromnom
vlastníctve jednotlivcov, ale v rukách mohutného štátu s rýchlym rozvojom
výrobných síl
- Aristoteles ako učiteľ Platónovej Akadémie študuje biológiu, botaniku,
medicínu, neskôr sa v Malej Ázii venuje filozofii, logike, dialektike,
metafyzike, etike, histórii, literatúre, rétorike, pedagogike, náuke o štíte,
ekonomike
- po návrate do Atén otvára v r. 355 Lýceum – prírodovedná škola
- rozpoznáva 3 časti duše: 1. vegetatívna – má všetky funkcie, ktoré sú
spoločné pre každú živú hmotu. 2. animálna – majú ju aj ľudia aj zvieratá vyznačuje sa cítením, predstavovaním, slobodným pohybom – u človeka
vôľa. 3. rozum – vlastnia ho len ľudia – schopnosť myslenia ako najvyššia
forma poznania.
- systém trojakej výchovy: telesná, mravná, rozumová v zhode s troma
stupňami vývoja dieťaťa:
1. stupeň – dieťa sa vyvíja len telesne
2. stupeň - rozvoj zvieracej a rozumovej duše
3. stupeň – začína vládnuť rozum
-Aristotelov školský systém:
0 – 7 rokov – rodina, od 6. roku hospitácie na vyučovaní
7 – 14 rokov – gymnastická a mravná výchova
od 21 rokov – vyššie rozumové vzdelanie, telesné cvičenia, hudba, rétorika,
čítanie básnikov, kreslenie, dialektika, filozofia, dôraz na etiku
- Aristoteles bol prvým teoretikom pedagogiky v Grécku
•
Grécka výchova v helénskom období:
- zjednotenie Grécka Filipom Macedónskym
- pripojenie ďalších východných krajín Alexandrom Veľkým
- 4. – 3. st. bc. prenikla grécka kultúra do okolitých teritórií,
vznik helenistickej a kozmopolitnej kultúry – centrom
Alexandria
- vznik filozofických škôl a kultúrnych inštitúcií
- Alexandrijské múzeum – vedecké pracoviská, obrovská
knižnica, botanická a zoologická záhrada a nemocnice
- Reforma školskej sústavy:
- v 4. st. bc. sa značne líšila od pôvodného aténskeho vzoru –
vytratil sa ideál kalokagátie
- elementárne školy: naučiť žiaka čítať, písať počítať, boli
verejné v každom meste a dedine, vydržiaval ich i učiteľov
štát, prístup do nich mali všetky deti slobodných občanov,
vrátane dievčat
- gymnaziony a efébie: odpadla gymnastika, hudba, vojenská
príprava, gymnaziony sa zmenili na filozofické školy – jemná
romantická hudba reprodukovaná flautou
- Učiteľov zvolávali na ľudové zhromaždenia a na konci roku
ich podrobovali verejným skúškam. Namiesto individuálneho
sa zaviedlo skupinové vyučovanie. Zrodili sa pevné učebné
osnovy, vznikla idea stredného encyklopedického vzdelania:
Staroveké Grécko a Rím
•
Septem artes liberales: (Sedem slobodných umení –
SSU)
1. rétorika
2. gramatika
3. literatúra
4. aritmetika
5. geometria a elementy geografie
6. astronómia
7. muzika
- školská reforma postihla najviac efébie – odbúrala z
nich vojenskú prípravu, neskôr sa stali vyššími
všeobecnovzdelávacími školami pre mládež z bohatých
rodín.
Helénske obdobie znamená vrchol starovekej kultúry a
osvety a začiatok rozpadu otrokárskej spoločnosti.
Úpadok mravov, vedeckého a filozofického myslenia,
postupná strata provincií na sklonku starého a začiatku
nového veku smerovala k definitívnemu zániku
helénskej ríše a k jej zaujatiu Rimanmi.
•
Staroveký Rím
- vznik štátu – 8. st. bc.
- životné podmienky upriamili Rimanov aj vo výchove
rozvíjať fyzickú zdatnosť, pevnú vôľu, rešpektovať
zákony a právne zvyklosti
1. Starorímska výchova:
- veľa spoločného s výchovou posledného štádia
rodového zriadenia
- preniknutá vážnosťou, prísnosťou, vojenským duchom
a disciplinovanosťou
- výchova od 7. roku prislúchala matke, potom otcovi,
ktorý mal neobmedzenú moc nad deťmi, matka bola
veľmi vážená, poskytla deťom základy gramotnosti,
učila ich spievať nábožné a vojenské piesne.
- okrem rodiny nositeľom výchovy bolo aj Fórum, kde
synovia sprevádzali otca na zhromaždenia Rimanov a tu
sa zoznamovali so zákonmi napísanými na 12 tabuliach,
od 17. roku si mládenci obliekali tógu a zúčastňovali sa
verejného života.
Staroveký Rím
2. Výchova a školstvo v republikánskom Ríme:
- 6. – 1. st. bc. – po púnskych vojnách sa stal Rím
centrom obrovskej ríše
- zmenila sa spoločenská štruktúra a morálka pôvodného
rímskeho obyvateľstva
- vznik súkromných elementárnych škôl, zakladali sa v
súkromných domoch alebo pri chrámoch
- dievčatá a chlapci sa učili čítať, písať, rátať a zákony
- po opanovaní Grécka a jeho domínií sa situácia
skomplikovala – nastala invázia gréckych vedcov
- podľa gréckeho vzoru vznikali gramatické elementárne
a rétorické školy, v ktorých vyučovali grécki učitelia:
gramatiku, rétoriku, dialektiku, matematiku, filozofiu
- elementárne školy:
od 7. do 12. roku – základné vzdelanie, zámožnejší
pokračovali na strednej škole, elementárne školy boli
dvojjazyčné – grécke alatinské
- stredná škola:
prijala úpadkový model gréckej školy s gramatickoliterárnym obsahom.
3. Výchova v cisárskom Ríme
- 30 rokov bc. – 476
- zachoval sa predošlý systém, ale zmenili sa ciele a
obsah vzdelávania
- elementárne školy:
školy chudoby, charakter nie výchovný, ale vyslovene
vzdelávacej inštitúcie,
mnohí rímski patrioti začali zakladať latinské školy v
každom meste – toto a potreba veľkého počtu úradníctva
s jednotným vzdelaním viedli k poštátneniu školstva a
učiteľov – štátne učiteľstvo zohrávalo dôležitú politickú
úlohu najmä v období, keď impérium v odľahlých
provinciách začalo byť otvorené náporom barbarov a
nespokojných otrokov, ale aj šírením nových
náboženských ideí, najmä kresťanských.
- stredné školy:
zakladali sa nové rečnícke školy, za vlády Marka Aurélia
sa vyvinuli vyššie odborné školy: právnické, medicínske,
staviteľské
vznikali ústavy pre výchovu dievčat
Cisár Valentinianus – prvý školský poriadok, zákaz
súkromných škôl
Staroveký Rím
•
- roku 313 – uznané kresťanské náboženstvo za štátne, na
štátnych školách vyučovali aj kresťanskí učitelia
- vznik nových štátnych univerzít a iných vysokých škôl
Rozvoj pedagogickej teórie v starom Ríme:
- výchova mladého Rimana bola už v rodine veľmi účelná,
praktická
- rozmach elementárnych škôl spojený s prívalom gréckych
plebejských učiteľov si vynútil opatrenia na efektívnejšie
vyučovanie rozpracovaním a vydávaním metodických
pokynov a vzniku inštitúcie na prípravu pedagógov – vznik
pedagógií – zoznamovali sa tu s metodikou vyučovania
- pedagogické problémy riešili:
Marcus Terentius Varro – „Disciplinae“ – 9 kníh – prvá
encyklopédia SSU + 8. medicína a 9. architektúra
M. T. Cicero – patril k najvýznamnejším pedagógom v
republikánskom Ríme, negoval demokratické zriadenie, má
triedne ohraničené pedagogické náhľady, pri výchove rečníka
sledoval aj celospoločenský záujem, žiadal, aby rečník ovládal
SSU, pre vyššie úrady aj znalosti zo psychológie, právo,
geografiu, filozofiu .
M. F. Quintilianus – v Ríme prvý profesor rétoriky na
vysokej škole, zhrnul a zovšeobecnil dovtedajšiu výchovnú
prax v Ríme, okrem výchovy rečníka sa zaoberá výchovou
všeobecnerodinnou
výchovou,
jej
prostriedkami,
nedostatkami i ako by mala vyzerať, pred domácou výchovou
uprednostňuje školskú výchovu, učiteľom radí dbať na
individualitu žiaka, učenie má byť hravé, nie násilné, telesné
tresty považuje za ponižujúce a zvrhuje ich, odporúča
súťaženie detí v škole, zachovávať pedagogický takt
- školský systém:
elementárne školy: čítať, písať a rátať – písať a čítať súčasne.
stredná škola: najprv grécka, potom latinská, naučiť žiaka
myslieť a umožniť mu vyššie vzdelanie na rétorickej škole –
charakter odbornej školy
učiteľ: potreba univerzálnosti vo všestrannom teoretickom
vzdelaní a v dôkladnom poznaní života
Cieľ výchovy: dokonale vzdelaný rečník, venovať pozornosť
detskej reči už v útlom veku.
Začiatky kresťanskej výchovy: útočište otrokov, neskôr i
slobodných občanov, neskôr prenasledovaní Nerom, zahnaní
do katakomb, kde sa začalo s organizovanou výchovou a
školstvom
školy: katechumenické – príprava dospelých a detí ku krstu
katechetické – príprava kňazov a učiteľov

similar documents