Hlasivky - sú hlavným fona*ným orgánom cicavcov

Report
Hlasivky
sú hlavným fonačným orgánom cicavcov a
najprirodzenejší zdroj zvuku
Stavba


tvorí ich pozdĺžna hlasivková štrbina a dva hlasivkové väzy, ktoré
ju ohraničujú a pripájajú sa na hlasivkové chrupky
striedavým napínaním a uvoľňovaním hlasivkových väzov sa
hlasivková štrbina zužuje alebo rozširuje, čím sa zúčastňujú na
tvorbe hlasu
1 hlasivkové väzy
2 hlasivkové chrupavky
3 chrupavka štítna
4 hlasivková štrbina
Umiestnenie


v hrtanovej dutine, ktorá spája hltan s priedušnicou, sú umiestnené
hlasivky
pri pohľade z ústnej dutiny sú hlasivky vidieť hneď za hrtanovou
príklopkou, ktorá pri prehĺtaní chráni vstup do hrtanu
Chyť si jemne hrdlo a skús niečo povedať alebo
zaspievať. Cítiš niečo?
áno, môžeš cítiť slabé chvenie tvojich hlasiviek
 vysvetlenie: Zvuk vzniká kmitaním hlasiviek, ktoré kmitajú vtedy, keď nimi
prúdi vzduch z pľúc. Keďže nemá každý človek hlasivky rovnako dlhé,
hrubé a s rovnakým napätím, preto máme aj hlas rôznej výšky.
 ako teda fungujú hlasivky?
 pri normálnom dýchaní sú otvorené. Pri reči sú pritiahnuté k sebe, pozri sa
na obrázok

Tvorba hlasu



najdôležitejšiu úlohu pri tvorbe zvuku v ľudskom tele majú : hrtan,
hlasivky, jazyk, pery a mäkké podnebie
kmitanie hlasiviek počas reči vzniká vtedy, keď sa hlasivková
štrbina zúži a vzduch z pľúc je vytlačený cez hlasivky a hrtan a tak
vzniká kmitaním hlasiviek zvuk
ten vyvolá kmitanie okolitého vzduchu, ktoré sa odovzdáva ďalším
časticiam vzduchu a šíri sa priestorom ako zvuková vlnka, až kým
nedorazí k uchu
Vlnenie




každú hlásku predstavuje iná vlnka
ale aj tie isté hlásky budú mať trochu iné vlnky, keď ich
povedia rozdielní ľudia; niekedy budú kopčeky vlnky
bližšie pri sebe, inokedy ďalej od seba
čím viac kopčekov má vlnka za sekundu (kopčeky sú k
sebe bližšie), tým je tón vyšší a čím menej, tým je tón
nižší
to, koľko kopčekov urobí vlnka za jednu sekundu,
budeme nazývať "kmitočet" alebo "frekvencia" a určuje
nám to, či je počutý tón vysoký alebo nízky (vysoké
alebo nízke frekvencie)
Výška hlasu a kmitočet
počet kmitov za sekundu u človeka sa pohybuje od 100
do 300
 ženské hlasivky sú kratšie, preto kmitajú rýchlejšie, takže
ženský hlas je vyšší ako mužský
 ženské hlasivky majú v priemere okolo 250 kmitov za
sekundu, mužské okolo 125. Vyšší tón má vyššiu
frekvenciu
 sila zvuku sa meria decibelmi. Hlasový orgán človeka je
schopný vytvoriť zvuk o sile 60 dB (decibelov)

Reč






vytvárané zvuky sa modifikujú hrdlom,
nosom a ústami
hlasitosť zvuku reguluje sila akou je
vzduch vypudený z pľúc
prirodzená hĺbka a farba hlasu závisí
od tvaru hrdla, nosa a úst
jazyk a pery majú dôležitú úlohu pri
tvorbe hlások
napríklad ak vyslovíme zvuk ”B”, pery
sú najskôr zovreté, takže vzduch
prúdiaci von sa zadrží a pri náhlom
otvorení pier vznikne zvuk
rozdiel medzi prenikavým, zreteľne
vysloveným ”S” a nejasným šušlavým
tónom, je výsledkom práce jazyka
Prax?



človek hovorí celú hodinu
(prednes), a hovorí hlasom asi vo
výške noty c, vykonajú jeho
hlasivky okolo 470 000 kmitov
keď sa z toho počtu odráta asi
tretina na prestávky a neznelé
spoluhlásky, dostaneme výsledok
asi 300 000 kmitov za hodinu /u
žien je to 1x viac
to predstavuje asi 300 000 hlások,
čo je asi 5 000 slov za hodinu. A to
je obrovská práca, ak si
predstavíme, že pri vyslovení
každej hlásky zaujímajú hlasivky
inú polohu
Poruchy hlasu

porucha hlasu, takzvaná dysfónia sa prejavuje zmenou jednej
alebo viacerých charakteristík hlasu (čistota, zvučnosť, poloha pri
reči, rozsah, dynamika, schopnosť vydržať hlasovú záťaž ).
 dysfónia môže byť trvalá alebo prechodná, jej základným
príznakom je chripot
 chripot je spôsobený nepravidelným kmitaním hlasiviek (ak jedna
hlasivka kmitá s inou frekvenciou ako druhá), pri nerovnosti
okrajov hlasiviek, pri zahlienení, pri zmene pružnosti hlasiviek
alebo pri neúplnom uzávere hlasivkovej štrbiny pri fonácii.
Výsledkom je hlas, ktorý je slabý, málo znelý, prípadne s prímesou
sipotu, s drsným šelestom, tlačený atď...
Hlasové poruchy organické - pri akomkoľvek patologickom
náleze na hlasivkách s následne narušenou fonáciou
Hlasové poruchy funkčné-nález na hlasivkách je normálny, je
však narušená fonácia
• pri nadmernej hlasovej námahe
• pri nesprávnom používaní hlasu
• psychogénne poruchy hlasu (pri duševných chorobách, strese
atď.)
• hlasové neurózy
Ďakujem za pozornosť!
Mária Bezegová, 2Bgb

similar documents