Priná*anie obetných darov

Report
Prinášanie
obetných
darov
Pred Druhým vatikánskym koncilom- obrad
prinášania obetných darov sa nepoužíval.
V prvotnej Cirkvi bol však známy.
Tertulián (155-230) spomína, že veriaci
„obetujú dary“.
U Cypriána (210-258) -veriaci obetujú dary
na slávenie Eucharistie.
Sv. Ambróz z Milána (340-397) dosvedčuje,
že pri každej slávnosti priniesli obetné dary
vo forme chleba a vína, ktoré kládli priamo
na oltár.
Ordo Romanus I., ktoré
popisuje pápežskú štáciovú
bohoslužbu z konca 7. st.,
dosvedčuje sprievod
s chlebom a vínom. Chlieb
prijal od veriacich samotný
pápež. Od 11. storočia sa
konali sprievody len na veľké
sviatky. Zároveň sa namiesto
obetných darov začínajú
prinášať peniaze.
Druhý vatikánsky koncil
si želal, aby sa v omšovom
poriadku obnovili, podľa
prvotného vzoru svätých
otcov, niektoré prvky,
ktoré časom neprávom zanikli.
Takto bola v rámci liturgickej reformy
obnovená v omšovom poriadku aj
procesia veriacich s obetnými darmi.
V našich krajoch sa pod
obetnými darmi rozumelo iba
chlieb a víno a tie boli vždy
pripravené v blízkosti oltára.
Miništrant ich v patričnom
čase priniesol na obetný stôl
a ďalej už s nimi pracoval
kňaz. Dnes sa prinášanie
obetných darov stáva čím
ďalej tým viac používaným
zvykom.
Obetné dary sa prinášajú
z obetného stolíka, ktorý býva
umiestnený v strede kostola alebo
až v zadnej časti pod chórom.
Spolu s chlebom a vínom sa
niekedy prinášajú omšové sviece
alebo kvety, prípadne plody
z úrody a iné veci. Pri
slávnostných svätých omšiach,
ktoré slávi biskup alebo Svätý
Otec, môže tých darov byť
aj viac.
Čo môže byť použité ako obetný dar?
Rozhodnúť o tom má kňaz,
pán farár alebo pán kaplán.
Nikdy však ako obetný dar
nemá byť prinášané niečo,
čo si dotyční obetujúci chcú
opäť vziať pre seba späť,
ako napr. futbalová lopta či
horolezecké lano a iné.
Teda obetný dar nie je len
nejaký symbol obety, ale
skutočné darovanie niečoho,
čoho sa zriekam.
Kto dary
môže
prinášať
dary
Obetné
môže
prakticky obetné
prinášať ktokoľvek.
Majú to však byť také osoby, ktoré na príslušných
sláveniach majú nejakú výraznejšiu účasť, napr. je
za nich obetovaná sv. omša alebo za niekoho
z rodiny a pod.
Pre prinášanie obetných
darov sa nutne nevyžaduje
posväcujúca milosť, ale iste by
– vzhľadom na ostatných
prítomných veriacich
v kostole – nebolo dobré,
keby obetné dary prinášal
nejaký človek, ktorý nežije
príkladným kresťanským
životom alebo je to verejný
hriešnik a pod.
Tu zrejme nie je dobré
také stanovisko, že keď
niekto nepristupuje
k sviatostiam, nech aspoň
prináša obetné dary...
Obetné dary môžu
prinášať aj deti, najmä
keď je to vo svätej omši
pre deti.
Ako sa majú prinášať obetné dary
Obetné dary sa prinášajú
zo stolíka na to určeného.
Na prinášanie obetných darov
majú byť vopred určení ľudia.
Ich počet závisí od toho, koľko
darov je pripravených.
Obetujúci to majú vždy
prerokovať s kňazom
zodpovedným za liturgiu.
V sakristii kňaz určí
miništranta zodpovedného
za prinášanie darov. Tento
miništrant sa po skončení
spoločných modlitieb
veriacich odoberie k stolíku,
pri ktorom sú už
zhromaždení tí, ktorí
ponesú dary. Osoby
prinášajúce dary sa stavajú
do dvojíc, posledná dvojica
prináša obetnú misku
s hostiami a víno s vodou.
Keď je všetko pripravené, zodpovedný miništrant dá
pokyn, aby sa sprievod pohol. Pri pápežských alebo
biskupských bohoslužbách sa sprievod bez pokľaknutia
a bez úklonu presúva až k sédesu. Tam po dvojiciach
predstúpia pred biskupa, pred ním kľaknú na obe
kolená a odovzdajú mu dary. Prijmú pritom jeho
požehnanie alebo prípadne nejakú jeho pozornosť (napr.
sv. ruženec, svätý obrázok), potom sa postavia, uklonia
sa pred ním a odchádzajú sami na svoje miesta.
Ak je hlavným
celebrantom kňaz, ten
zostúpi po stupňoch pred
oltár a tam prijíma
obetné dary, ktoré mu
prinášajúci odovzdávajú.
Pritom nekľakajú,
ani sa neukláňajú.
Po odovzdaní darov
môžu ukloniť smerom
k oltáru a tak odísť na
svoje miesta.
Obetné dary sa majú – bez ohľadu na to, či
ich prinášame my alebo iní – prinášať vždy
s povedomím, že procesia s ich prinášaním
je v duchovnom zmysle slova procesom ich
zbierania a sústreďovania v tých daroch,
ktoré sú prinášané.
Počas prinášania a odovzdávania
darov má mať každý prítomný veriaci
na mysli, že pri odovzdávaní darov sa
odovzdáva každý človek Ježišovi
Kristovi so všetkými radosťami
a trápeniami ako Bohu milá obeta.
 Prinášanie obetných darov je dôležitá chvíľa svätej omše.
Budem ju prežívať sústredene. Pomyslím si vtedy aj na
všetkých trpiacich a chorých, ktorí sa nemôžu priamo
zúčastniť na sv. omši. Ich utrpenie si Pán Ježiš cení najviac.
 Pri odovzdávaní obetných darov si pomyslím, že aj ja sa
chcem obetovať Ježišovi Kristovi ako jemu milá obeta.

similar documents