ANGLICKO - ÚSTAVNÉ DEJINY

Report
ANGLICKO - ÚSTAVNÉ DEJINY I.
STAROBYLÉ ZÁKLADY
1215 / MAGNA CHARTA podpísaná Jánom Bezzemkom
1265 / zišiel sa PRVÝ PARLAMENT
1534 / zákon o ZVRCHOVANEJ MOCI
(Henrich VIII. „hlavou“ anglikánskej cirkvi
1648 / víťazstvo PARLAMENTU vo VOJNE s kráľom
Karolom I.
1649 / Parlament súdil (za velezradu) KRÁĽA
- výkon trestu SMRTI
VYHLÁSENIE REPUBLIKY
od r. 1653 na čele Lord PROTEKTOR
ANGLICKO - ÚSTAVNÉ DEJINY II.
1660 / REŠTAURÁCIA STUARTOVCOV - monarchia
1679 / zákon HABEAS CORPUS Act
zákonná garancia osobnej slobody
väzba iba na základe rozhodnutia súdu
1688- 1689 / Slávna revolúcia- DEKLARÁCIA PRÁV
1707 / Zákon o ÚNII medzi ANGLICKOM A ŠKÓTSKOM
1800 / Zákon o ÚNII medzi VEĽKOU BRITÁNIOU
A ÍRSKOM
ÚSTAVNÉ DEJINY 19. a 20. storočie I.
1832, 1867, 1884 - 85 / ROZŠIROVANIE VOLEBNÉHO PRÁVA
VOLEBNÉ REFORMY
1869 / Zrušenie anglikánskej cirkvi v ÍRSKU ako „ŠTÁTNEJ“ cirkvi
1911 / PARLIAMENT Act
- zrušenie veta HORNEJ SNEMOVNE v oblasti finančnej
- „lordi“ si zachovali len dvojročné odkladné veto na ostatné
zákony
- päťročné obdobie Dolnej snemovne a
- zákon o poslaneckých diétach.
1918 / VOLEBNÉ PRÁVO ŽIEN (od 30 rokov) a všeobecné
hlasovacie právo mužov (od 21 r.)
ÚSTAVNÉ DEJINY 19. a 20. storočie II.
1921 / zrušenie anglikánskej cirkvi ako „štátnej“ vo Walese.
1928 / rovnosť volebného práva mužov a žien
1948 / zrušenie „viachlasovosti“ odteraz 1 volič = 1 hlas
1949 / Parliament Act
- zákonodarné odkladné veto „lordov“ obmedzené na
jeden rok
- určenie hornej hranice volebných výdavkov a verejnej
podpory kandidátom
KONŠTITUČNÁ MONARCHIA
(v Anglicku)
ÚSTAVA (konštitúcia) zákon nadradený nad panovníkom
LEGITIMITA kráľa (právo panovať)
má prameň v ústave a z nej vyplýva.
LEGALITA (právomoc, podľa platného právneho poriadku)
každého orgánu štátu.
od r. 1689 - od podpisu BILL OF RIGHT
(ako základná norma ÚSTAVY + ďalšie)
„PANOVNÍK PANUJE , ALE NEVLÁDNE“.
„KRÁĽ kraľuje, ale nevládne“ NIE: prijať zákon, (ani dišpenz, ani
pozastaviť)
A/ v zákonodarstve
- má právo ROYAL ASSENT (podpis, právo veta)
- právo rozpustiť parlament; všetky akty so spolu podpisom
prísl. ministra
B/ výkonná moc - poveruje premiéra, menuje vládu, ktorá má dôveru
parlamentu
ANGLICKO
PARLAMENTNÁ MONARCHIA
Od SLÁVNEJ REVOLÚCIE - (Glorious Revolution) 1688 – BILL of RIGHT
ROYAL ASSENT – kráľ právo rozpustiť Dolnú Snemovňu,
1707 – vyhlásenie kráľovnej Anny, že nepoužije toto právo
KONTRASIGNÁCIA (spolupodpis) člena Tajnej rady – na každom akte kráľa
(od r. 1701 – Act of Settlement)
a) inak tento akt neplatný;
b) člen Tajnej rady – zodpovedný parlamentu
VLÁDA (1721) - z jednej politickej strany
VLÁDNE na základe MANDÁTU PARLAMENTU.
VŠEMOCNOSŤ PARLAMENTU - zásada: (parlament môže všetko,..)
VLÁDA (KABINET MINISTROV)
V ANGLICKU
vznikla z TAJNEJ RADY (pred r. 1688)
(poradný orgán kráľa)
za HANNOVERSKEJ dynastie (1714 – 1760)
a) nezáujem kráľov o ňu
b) zasadala samostatne – zvolila si PRIME MINISTER
c) zodpovedná parlamentu
d) ministri – z členov parlamentu (vláda = „kabinet“ parl.)
(v Anglicku neplatí – inkompatibilita – poslanec, môže byť aj ministrom)
Politické strany - WHIG –ovia a TORY-ovia
- TWO PARTY system
I. Stranícka vláda (jednofarebná, nie koaličná) - WHIG-ovia
1721 - premiér Walpole
II. ZODPOVEDNOSŤ vlády – parlamentu
VLÁDNA a OPOZIČNÁ STRANA
VÝVOJ strany, ktorá nie je vo vláde na - OPOZIČNÚ STRANU
– status (lojálna opozícia JEHO Veličenstva, vytvára sa : Tieňová vláda
VLÁDA TORYOVCOV - premiéri W. Pitt st., a W. Pitt ml. ( 1760 - 1804 )
zvýšila sa zodpovednosť vlády parlamentu;
zverejňovanie rokovaní parlamentu
TREND k DEĽBE ŠTÁTNEJ MOCI.
obdobie: INDUSTRIÁLNA REVOLÚCIA
( po r. 1760 - 1830 )
SECESIA - severických kolónií (USA) – vojna s kolonistami a USA (do 1883)
Francúzska revolúcia - a VOJNA S NAPOLEONOM (kontinentálna blokáda)
BRITSKÁ RÍŠA - najväčšia SVETOVÁ VEĽMOC. („Slnko nad ňou nezapadá“)
ANGLICKÁ ÚSTAVA - PRAMENE
NEPÍSANÁ -
nie je spísaná (písomne zaznamenaná)
v jednom dokumente
POLYLEGÁLNA - tvoria ju viaceré zákony,
resp. pramene (nie iba jeden zákon)
Druhy prameňov:
Fundamentálne historické právne dokumenty:
PREROGATÍVY KORUNY a PARLAMENTU
ÚSTAVNÉ ZVYKLOSTI (Conventions of Constitution)
Určité SÚDNE ROZHODNUTIA
„BOOKS of AUTHORITY“
- uznávané diela renomovaných autorov
ÚSTAVA Veľkej Británie – PRAMENE
Tvorí ju niekoľko DRUHOV PRAMEŇOV :
I.
Fundamentálne historické právne dokumenty:
Magna Charta Libertatum (1215)
Petition of Rights (1628)
Habea Corpus Act (1679)
Bill of Rights (1689) - zákony o volebných reformách (1832, 1867, 1884 – 85)
II.
PREROGATÍVY KORUNY a PARLAMENTU
(Real Cusoms, Customs of Parliament).
Koruna mala mimoriadne silné postavenie vrátane
Právomoci voľného výberu a odvolania vlády, rozpustenia parlamentu,
absolútneho veta
Voči zákonom);
III.
ÚSTAVNÉ ZVYKLOSTI (Conventions of Constitution) .
Sú to politické zvyklosti a ústavné uzancie, zaväzujúce nie právne, ale silou
tradície.
Vyhlásenie kráľovnej Anny, že nebude rozpúšťať DS podľa svojej vôle, nebude
uplatňovať absolútne právo veta voči zákonom (z r. 1702 a 1707)
IV.
Určité SÚDNE ROZHODNUTIA
Ktoré majú základný význam vo vzťahu
k politickému, štátnemu zriadeniu ako i právnemu
systému Anglicka. Zásada : „ubi ius ibi remedium“
V.
„BOOKS of AUTHORITY“ - uznávané diela
renomovaných autorov a ich ústavné komentáre“
(napr. Blacstone´s Commentarie). S určitou
výhradou ich možno považovať za súčasť ústavy,
resp. jej prameň.
VOLEBNÉ PRÁVO
V ANGLICKU
VŠEOBECNÉ
OBMEDZENÉ (vývoj – cenzy)
ROVNÉ
NEROVNÉ
(1948 – zrušenie „viachlasovosti“)
odteraz – jeden volič = jeden hlas
PRIAME
NEPRIAME
TAJNÉ
VEREJNÉ
(od r. 1872)
VÝVOJ VOLEBNÉHO PRÁVA
v ANGLICKU
Aktívne volebné právo do DOLNEJ SNEMOVNE:
Vývoj - obdoba vývoja ako
TIMOKRATICKÉHO PRÁVA
CENZUS : aristokratický pôvod
Vlastníctvo NEHNUTEĽNOSTÍ
Začiatok 19. stor.
-
asi 11 % mužov
440 000 voličov
REFORMY
1832
A/
rezídua feudalizmu
Tzv. HNILÉ mestá - zrušené mandáty
zostalo
61 posl. mandátov
„mesto“ – právnická osoba – pasívne volebné právo
aj aktívne, zvoliť „vyslanca“ za seba. („ablegát“)
Nové mestá – PRIEMYSELNÉ -
B/
139 posl. mandátov
aktívne volebné právo – znížil sa DAŇOVÝ CENZUS
zvýšil sa počet osôb – s aktívnym volebným právom
asi 18 % mužov
660 000 voličov
Vývoj volebného práva v Anglicku
pokr.
1867
1872
1884
1918
1928
DISRAELI-ho volebná reforma
zdvojnásobila počet mužov oprávnených voliť
Aktívne volebné právo asi
36 % mužov
2 milióny - (voličov)
volebný zákon – zaviedol inštitút TAJNÉHO HLASOVANIA
(proti korupcii a zastrašovaniu voličov)
GLADSTONE-ova volebná reforma
rozšírila volebné právo aj na vidiecke obyv.
Právo voliť :60 % mužov
zákon: volebné právo - a) všetkým mužom nad 21 rokov
b)ženám nad 30 rokov, ak vlastnili majetok.
všeobecné volebné právo mužov a obmedzené žien
zákon - volebné právo všetky ženy – bez ohľadu na majetok,
jediný cenzus – vek - nad 21 rokov. Všeobecné volebné právo žien.
ROVNOSŤ volebného práva mužov aj žien
VŠEOBECNÉ VOLEBNÉ PRÁVO v ANGLICKU a SYSTÉMOVÉ ZMENY
VŠEOBECNÉ VOLEBNÉ PRÁVO
VŠEOBECNÁ DEMOKRACIA - MASOVÁ DEMOKRACIA
Masový VOLIČ
Masová POLITICKÁ STRANA
HLAS ĽUDU - HLAS BOŽÍ !? (propaganda, agitácia,MANIPULÁCIA)
MOŽNOSŤ nie NÁSILÍM revolúciou – ZMENIŤ SYSTÉM:
ALE VOĽBAMI ! ?
VOLEBNÝ SYSTÉM
1. POMERNÝ
- poslanecké mandáty sa rozdeľujú
podľa počtu získaných hlasov voličov.
voliči hlasujú za kandidátnu listinu politickej strany
2. väčšinový
- na území štátu - je toľko volebných obvodov
koľko sa VOLÍ POSLANCOV
v každom obdobe - sa hlasuje za konkrétnych KANDIDÁTOV Počet hlasov získaných pre politickú stranu - nemusí
Zodpovedať počtu získaných poslaneckých mandátov
REFORMY PARLAMENTU - v ANGLICKU
18. a 19. storočie
BIKAMERALIZMUS : historicky PREVZATÝ (nie občiansky, ale stavovský princíp) :
OBE KOMORY ROVNOPRÁVNE: a) podľa PREDMETU zákonodarstva
b) je nutné, aby každá komora schválila návrh zákona;
( treba – KONSENZ oboch komôr)
19. storočie
1.
2.
-
SÚHLAS
-
HORNEJ SNEMOVNE
(snemovne Lordov)
Súhlas
DOLNEJ SNEMOVNE
(snemovňa obcí)
Možnosť trikrát vetovať a prelomiť VETO (druhej komory)
Návrh schválený komorami - ešte súhlas KORUNY
ROYAL ASSENT (kráľovský súhlas) - a vyhlásiť zákon
KORUNA - má v tomto práve – obsiahnuté
aj práva VETA (relatívne i absolútne) – podľa zákona
ALE PRECEDENS : 1702 - kráľovná Anna – vyhlásila , že toto právo nikdy nepoužije.
Neskorší panovníci - rešpektovali; - vznik práva obyčajou.
PARLIAMENT ACT 1911
(parlamentný zákon)
I.
ZREDUKOVANIE RELEVANCIE HORNEJ SNEMOVNE –
v ZÁKONODARSTVE
a. Obmedzenie zákonodarnej moci SNEMOVNE LORDOV –
(v oblasti – FINANČNEJ)
a. Čiastočne v iných oblastiach
(zredukovanie počtu práv uplatniť veto)
a. Presadzuje sa PRIMÁT, priorita – DOLNEJ KOMORY
ZRUŠENIE VETA Hornej snemovne v oblasti FINANČNEJ
Lordi si zachovali iba dvojročné ODKLADNÉ VETO
Na ostatné zákony si zachovali 5 ročné SUSPENZÍVNE veto
PARLIAMENT
ACT 1911 pokr.
II. DOLNÁ SNEMOVŇA - 5. ročné funkčné obdobie
DIÉTY PRE POSLANCOV - aj poslanci Labour Party
Do parlamentu - noví členovia
- nie iba pozemková aristokracia,
Finančníci, priemyselníci,
ale - aj zamestnanci, slobodné povolania
(ľudia žijúci z práce svojich rúk)
PARLIAMENT Act - 1949
ZÁKONODARNÉ ODKLADNÉ VETO - „LORDOV“
obmedzené na 1 rok
VOLEBNÉ VÝDAVKY - určenie hornej hranice
volebných výdavkov
a úprava VEREJNEJ PODPORY KANDIDÁTOM
Premeny parlamentu, pokračovanie
1958 - vytvorenie „Life Peers“ .
AKT o PEERSTVE (1966) Právo menovať významnú osobu (ne – aristokratický pôvod)
za PEERA - a tým za člena Hornej snemovne.
Demokratizácia zloženia členov HS –
HS bol to ARISTOKRATICKÝ Orgán – (a) NIE ZASTUPITEĽSKÝ
NEDEMOKRATICKÝ orgán - NEVOLENÝ (Neľudový) ;
Stále platila zásada, že za poslanca Dolnej snemovne – nemôže byť zvolený
PEER,
a ďalej – ak by sa PEER (lord, atď.) – stal predsedom vlády – musel sa vzdať
šľachtického titulu.
INKOMPATIBILITA (NEZLUČITEĽNOSŤ) - členstva
ZÁKON HORNEJ KOMORE
- 1999
Transformácia - HORNEJ SNEMOVNE
zo snemovne ARISTOKRATICKEJ ,
DEDIČNEJ, NEVOLENEJ, NEZASTUPITEĽSKEJ
Na orgán :
DEMOKRATICKÝ a ZASTUPITEĽSKÝ
s KOMPATIBILITOU členstva v oboch SNEMOVNIACH
PARLAMENTU.
v priebehu 60 rokov
VOLEBNÁ REFORMA 1832 - vznik
MODERNÝCH STRÁN
1. KONZERVATÍVNA STRANA - (tory)
2. LIBERÁLNA STRANA
- (whig)
ROBOTNÍCKA OTÁZKA
KAPITÁL a PRÁCA
Zmluva o nájme pracovnej sily (obsah určujú zmluvné strany
slobodne - dopyt a ponuka
1819
1833
- PETERLOO - Masakrovanie manifestácie robotníkov
- Prvý TOVÁRENSKÝ ZÁKON
obmedzenie detskej práce na 8 hodín
zavedenie štátnej inšpekcie.
1833
- zákon o zrušení OTROCTVA v zámorských kolóniách
Nové zákony o chudobe (aj nútená práca, dielne pre chudobu)
(o tom Ch. Dickens)
1824
- miestne odborové združenia TUC (trade unions) legalizované.
od r. 1825 - tolerované aj prenasledované ODBORY –
Zrútenie celonárodných odborov (1834)
1836
- CHARTA ĽUDU - celonárodná PETÍCIA
(všeob. volebné právo, poslanecké diéty, sociálne reformy 8 h.d.
1847
- PRECHOD na 10 hodinový pracovný deň
VIKORIÁNSKA ÉRA - 1837 – 1901
Kráľovná VIKTÓRIA - dodržiavala VERNE ÚSTAVU
KAPITALIZMUS - a) KLASICKÝ
b) LIBERÁLNY
c) DIVOKÝ
NEZAMESTNANOSŤ - masová
Pracovná doby - 16 hodín
Práca žien a detí,
Tuhá pracovná disciplína,
HLADOVÉ MZDY
1848
- KOMUNISTICKÝ MANIFEST
1861
- I. INTERNACIONÁLA
(Medzinárodné robotnícke združenie) - Londýn
ODBORY (TUC) a LABOURISTI
1868
ustanovenie TUC ( Trade Union Congress)
1871 - 1875 LEGALIZÁCIA odborového hnutia
(celoštátne)
1881, 1884, 1893 - POKUSY založiť Labour Party
1990 - založenie LABOUR REPRESENTATION COMMITTEE“
Ramsey Mac Donald - umiernená cesta
1918- labourizmu prijal socialistický program
(klauzula IV. O ZNÁRODNENÍ)
dve krátke Labouristické vlády (1924, 1921 – 1931)
WELFARE STATE - 1945 - 1974
1945 – 1951 - C. ATTLEE – premiérom - tichá revolúcia
inšpirovaná bevanizmom
štátna kontrola na kľúčovými sektormi hospodárstva
Ambiciózna politika sociálnej ochrany (Welfare state)
1964- návrat k pragmatickému socializmu (H. Wilson)
1975- hospodárska kríza
NEOLIBERALIZMUS - NEOLIBERÁLNY ŠTÁT
1979
M. Thatcherová - premiérka
1983 a 1987
víťazstvo vo voľbách
Zásady: trhovej ekonomiky
PRIVATIZÁCIA hutníctva, CESTNEJ dopravy
súkromné vlastníctvo bytov
porážka ODBOROV - (1984 – 1985) ŠTRAJK baníkov
November 1990
-
podala DEMISIU

similar documents