ZSR 47/2005

Report
Obchodné právo I.
Prednáška 2. 10. 2012
Prof.JUDr. Mária Patakyová, PhD.
Pojmy obchodného práva

Triáda pojmov
podnikateľ – podnik – obchodné meno
Subjekty OP
Podnikatelia – protokolovaní (zapísané
osoby v OR)
 Podnikatelia – neprotokolovaní
 Súťažitelia
 Spotrebitelia
 Štát – štátne orgány, VPI
 Zahraniční podnikatelia (§21, §23)
 Entity

Entita ???
§22 OBZ: Právnu spôsobilosť, ktorú má iná
než zahraničná FO podľa právneho poriadku,
podľa ktorého bola založená má takisto v
oblasti slovenského PP.
 Vyjadrenie inkorporačnej zásady
 Iný nositeľ práv a povinností ako fyzická osoba
 Status podnikateľa - §23 OBZ: „ZO, ktoré
majú právo podnikať v zahraničí sa pokladajú
za podnikateľa podľa tohto zákona.“

Spoločnosť podľa ZoFEu
Vymedzenie v čl. 54 ods. 2 ZFEU je veľmi
obsiahle: „Spoločnosťami sa rozumejú
spoločnosti založené podľa občianskeho
alebo obchodného práva, vrátane spoločností
družstevných, rovnako ako aj iné právnické
osoby verejného alebo súkromného práva
s výnimkou neziskových spoločností“.[1]
[1] Vo vymedzení rozhodnutia SD ES Factortame
II
Spoločnosť = právnická osoba ?
Zo záverov CARTESIO (C-210/2006)
vyplýva, že NIE
 Vplyv na interpretáciu § 26 ods. 1 pri
akceptovaní mobility spoločnosti podľa
čl. 54 ZFEU

Podnik
Predmet právnych vzťahov
 V európskom práve vymedzenie
judikatúrou v oblasti súťažného práva
---) rozhodujúci znak autonómia tvorby
vôle
 V slovenskom práve – právny pojem
(hromadná vec - záložné právo, § 151d
ods. 1 Obč.Z)


Právo k podniku ako majetku sui generis
je v zmysle čl. 20 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky chránené ako právo
vlastnícke – „každý má právo vlastniť
majetok“.
Predmet právnych vzťahov

Podnik je v zmysle § 118 ods. 1 OZ
spôsobilým predmetom právnych vzťahov,
nakoľko môže byť predmetom
súkromnoprávnej dispozície, ale aj výkonu
rozhodnutia (§ 179 EP), ako aj formou
speňaženia majetku úpadcu (§ 92 KR). Podnik
je spôsobilým predmetom dedenia (§ 175e
ods. 4 OSP), resp. predmetom odúmrte (§ 462
OZ). Podnik môže byť predmetom záložného
práva (§ 151d, 151f OZ a § 71 KR).
Dispozícia s podnikom

Súkromnoprávnu dispozíciu s podnikom
v kontexte úpravy Obchodného
zákonníka predstavuje predaj podniku
alebo jeho časti (§ 476), vklad podniku
alebo jeho časti do spoločnosti (§ 59
ods. 4), v rámci ktorej sú súčasťou
prevodu aj záväzky súvisiace
s podnikom.
verejnoprávne oprávnenia

K prevoditeľným právam v rámci zmluvného prevodu
podniku nie je možné priradiť verejnoprávne
oprávnenia na podnikateľskú činnosť a súvisiace
verejnoprávne oprávnenia (napr. živnostenský list,
koncesia podľa § 10 ods. 6 ŽZ, licencia podľa § 50
zákona č. 308/2000 Z. z., o vysielaní a retransmisii,
licencie dovozné a vývozné podľa § 6 vyhlášky
č. 15/1998 Z. z.), rovnako povinnosti verejnoprávneho
charakteru nie je možné subsumovať pod
súkromnoprávne záväzky prevodu schopné pri predaji
podniku (na rozdiel od univerzálnej sukcesie).
ZSR 53/2005:

Platenie dane nie je možné v súvislosti s výkladom
a aplikáciou ustanovenia § 477 ods. 1 zákona
č. 513/1991 Zb., obchodného zákonníka podradiť pod
záväzky v zmysle súkromného práva. Ide o platbu
v prospech štátu na základe zákona bez toho, aby štát
poskytoval daňovému subjektu na túto platbu
akýkoľvek ekvivalent. Daňová povinnosť je
verejnoprávnou povinnosťou, preto dohoda
uzatvorená s treťou osobu o prevode daňovej
povinnosti je voči daňovému orgánu právne neúčinná.
(Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. 2. 2005, sp. zn.
2 Sž – o - KS 56/04).
Znaky podnikateľov – sídlo,
miesto podnikania

ZSR 11/2000: Na prerokovanie sporu
v obchodných veciach je miestne
príslušný súd, v obvode ktorého má
žalovaný ako samostatne hospodáriaci
roľník miesto podnikania, a ktoré je
zapísané v evidencii obecného úradu.
(Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.
4. 1999, sp. zn. Ndob 206/99).
ZSR 36/2002:

Stanovisko trestného kolégia Najvyššieho
súdu SR z 5. 4. 2002 na zjednotenie výkladu
znakov trestného činu podvodu podľa § 250
TrZ u páchateľa, ktorý podpíše vyhlásenie, že
nevykonáva žiadnu podnikateľskú ani inú
relevantnú činnosť, v dôsledku čoho poberá
zvýšenie tarifného platu za nepodnikanie,
vykonáva však napr. činnosť vyplývajúcu –
z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5
Tz 16/99 alebo 5 Tz 2/2001.
Držanie podnikateľského
oprávnenia

I. Z hľadiska naplnenia znakov skutkovej podstaty trestného činu
podvodu podľa § 250 ods. 1 TrZ „uvedie niekoho do omylu“ nie je
rozhodujúce, že obvinený poberá zvýšenie tarifného platu napriek
tomu, že je držiteľom živnostenského oprávnenia, lebo samotné
oprávnenie na výkon podnikateľskej, resp. živnostenskej činnosti
nemožno ešte považovať za podnikanie, t. j. za činnosť
predpokladanú v § 2 ods. 1 OBZ, resp. § 2 ŽZ. Rozhodujúce
z uvedeného hľadiska je, či obvinený na podklade
živnostenského oprávnenia podnikateľskú činnosť skutočne
vykonával a túto okolnosť zatajil pred kompetentným orgánom
v úmysle, aby dosiahol priznanie a vyplácanie percentuálneho
zvýšenia tarifného platu.
Majetková účasť v spoločnosti

II. Majetková účasť v obchodnej spoločnosti
sama osebe nie je podnikaním, ale formou
dispozície s vlastným majetkom, ktorá
neodporuje zákonu. Podnikaním spoločnosti,
v ktorej má obvinený majetkový podiel, je až
činnosť subjektu obchodnoprávnych vzťahov
prostredníctvom štatutárneho orgánu, pokiaľ
spĺňa znaky uvedené v § 2 ods. 1 OBZ.
ZSR 47/2005

Samotná účasť žalobcu, ako spoločníka v obchodných
spoločnostiach s ručením obmedzeným, nie je
vykonávaním jeho vlastnej podnikateľskej činnosti, ale
je len určitou formou dispozície s vlastným majetkom,
oprávňujúcou ho podieľať sa na výkone práv
a povinností vyplývajúcich z jeho kapitálovej účasti
v spoločnosti. Vykonávaním, resp. prevádzkovaním
podnikateľskej činnosti právnickou osobou treba
rozumieť aktívnu činnosť smerujúcu k dosiahnutiu
zisku. (Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. 11.
2003, sp. zn. 5 Cdo 109/03).
ZSR 71/2005:

Ak je za účastníka konania označená právnická
osoba, ktorej sídlo uvedené v žalobe už nezodpovedá
údajom uvedeným v obchodnom registri, ale ktorá
k tomuto dňu bola zapísaná v obchodnom registri ako
obchodná spoločnosť s nezmeneným názvom
a identifikačným číslom, nebráni táto skutočnosť jej
identifikácii a nemôže viesť k záveru o jej právnej
neexistencii. Takýto záver by prichádzal do úvahy, len
ak by ku dňu podania žaloby právnická osoba už
zanikla výmazom z obchodného registra. (Rozsudok
Najvyššieho súdu SR z 23. 7. 2003, sp. zn. 5 Cdo
61/03).
ZSR 5/2008, č. 51:

IČO je presným a jednoznačným
identifikátorom osoby, ktorej bolo
pridelené. Pri odstraňovaní vady žaloby,
spočívajúcej v neúplnom, nepresnom
alebo nejednoznačnom označení
obchodného mena účastníka, musí súd
prihliadať aj na v žalobe uvedené
identifikačné číslo.
Obchodné meno
Nemecká právna rodina – firma
 Francúzska úprava – nom commerciale
 Anglická úprava – business name
 Parížsky dohovor na ochranu PV (1883)
(uvedený vyhláškou č. 64/1975 Zb.)


čl. 8: „Obchodné meno je chránené vo všetkých
únijných krajinách bez toho, že by ho bolo treba
prihlasovať alebo zapisovať; nerozhoduje, či je, alebo
nie je časťou továrenskej alebo obchodnej známky.“
Priorita

ZSP 22/2003: Domáhať sa ochrany
obchodného mena proti jeho
neoprávnenému užívateľovi môže iba
ten, kto používa obchodné meno
právom. Takáto ochrana preto nepatrí
tomu, kto sám nepoužíva svoje
obchodné meno oprávnene, vzhľadom
na časovú prioritu iného podnikateľa.
Absolútne právo

Obchodné meno je základným
identifikačným znakom podnikateľa. Ako
absolútne právo k ideálnemu objektu
subsumujeme toto právo pod práva
k duševnému vlastníctvu z oblasti
hospodárstva, v zmysle tradičného
poňatia medzi práva z priemyselného
vlastníctva do skupiny práv na
označenie.

V slovenskej právnej úprave obchodného
mena prevažujú historické prvky úpravy „firmy“
ako mena, pod ktorým obchodník
prevádzkoval svoj podnik a ktorým
„potvrdzoval“ svoje úkony pri podnikaní:
„Firma je meno, pod ktorým obchodník svoju
živnosť prevodzuje a ktorej používa za svoj
podpis“ ustanovenie § 10 Slovenského
obchodného zákona (zákonný článok XXXVII
z roku 1875).

Odlišnosť tkvie predovšetkým v tom, že
obligatórna protokolácia obchodníka
v obchodnom registri, ktorý mal právo
vykonávať svoje úkony, potvrdzovať
svoje obchodovanie pod svojou firmou,
platnou právnou úpravou vyžadovaná
nie je.

Základná línia firemného práva však
zostáva aktuálnou aj v platnom práve
a prejavuje sa väzbou obchodného
mena na podnik (len pri prevode
podniku, resp. časti, je obchodné meno
disponibilné – „prevoduschopné“ v rámci
zmluvy uno actu, § 481),
Pravidlá tvorby

základnými právnymi požiadavkami na
tvorbu obchodného mena sú
individualizačná funkcia
a nezameniteľnosť obchodného mena
Kto preveruje?

preskúmanie splnenia náležitostí tvorby
obchodného mena sa registrovým súdom od
1. 2. 2004 už nevykonáva. Podľa zákona
o obchodnom registri (§ 7 ods. 6 ZOR)
registrový súd preverí, či sa nenavrhuje
zapísať obchodné meno totožné s obchodným
menom už zapísaným v obchodnom registri
(bez ohľadu na dodatok označujúci právnu
formu), ale nevykonáva dozor nad „riadnou“
tvorbou obchodného mena,
ZSR 58/1997:

Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je
vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa
titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne
nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.
Fyzická osoba (súkromný podnikateľ – jednotlivec) musí byť
v súlade s ustanovením § 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 O. s. p. označená
menom, t. j. menom a priezviskom a jej bydliskom, lebo sám o sebe
podnik, ktorého majiteľ je fyzická osoba, nie je podnikateľom
v zmysle § 2 ods. 1 obchodného zákonníka, týmto podnikateľom je
a môže byť len fyzická osoba, spôsobilá na práva a povinnosti
podľa § 7 ods.1 občianskeho zákonníka. Ak je takáto osoba v súdnom
konaní označená len dodatkom k jej obchodnému menu (obchodným
menom) bez mena a priezviska, ide o nedostatok spôsobilosti takto
označeného subjektu byť účastníkom konania (§ 19 O. s. p.), ktorý je
neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, majúci za následok
zastavenie konania podľa § 104 ods. 1 O. s. p. (Rozsudok Najvyššieho
súdu SR z 27. 1. 1997, sp. zn. 3 Cdo 164/96).
Dodatok právnej formy

Súčasťou obchodného mena právnických osôb je
dodatok označujúci právnu formu. Ak Obchodný
zákonník uvádza niekoľko skratiek označujúcich
právnu formu, ponecháva na voľbe podnikateľa, ktorý
dodatok označujúci právnu formu zavedie ako súčasť
svojho obchodného mena. Argumentáciou per
eliminationem zároveň dospejeme k záveru, že iné
skratky právnej formy zákon neumožňuje vytvárať,
vrátane cudzojazyčných skratiek. V niektorých
prípadoch zákon ponecháva na úvahu podnikateľa aj
to, akým spôsobom uvedie formu právnickej osoby
(§ 13 ŠtP) ako súčasť obchodného mena.

ZSR 106/1994: Štátny podnik po vstupe do
likvidácie až do výmazu z obchodného registra
je právnickou osobou totožnou s podnikom
pred zápisom likvidácie i keď používa názov
s dodatkom „v likvidácii“. Záväzky, ktoré mu
vznikli pre alebo po zápise likvidácie do
obchodného registra, sú záväzkami
likvidovaného štátneho podniku. (Rozsudok
Najvyššieho súdu SR z 10. 2. 1994, sp. zn. 4
Obdo 25/94).

ZSR 11/1999: Ak ide o príspevkovú
organizáciu, ktorá sa nezapisuje do
obchodného registra (§ 9 ods. 3 OBZ),
neoznačenie jej právnej formy za názvom
žalobcu nemožno považovať za neúplné
označenie. Obchodným menom príspevkovej
organizácie je názov, pod ktorým je zriadená.
(Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. 12.
1997, sp. zn. 6 Obdo 9/97).
Primárna funkcia obchodného
mena

individualizovať podnikateľov a ochraňovať
záujmy tretích osôb (predovšetkým
spotrebiteľov), ako aj uľahčovať orientáciu na
trhu. Imanentným znakom obchodného mena,
ako práva na označenie, je jeho odlíšiteľnosť.
Obchodné meno nemôže byť hanlivé, nemôže
narušovať všeobecnú mravnosť, nakoľko jeho
použitie v právnych vzťahoch by bolo
v rozpore s § 3, 39 OZ.

Obchodný register nepreveruje splnenie týchto
požiadaviek, preto by zápis aj takéhoto
obchodného mena bol vykonaný.
 Mohol by v konaniach podľa § 12 každý
požadovať, aby sa odstránil tento závadný
stav??? Rozpor s dobrými mravmi,
všeobecnou mravnosťou, by aktívne
legitimoval široký okruh ľudí, ktorých „práva
boli dotknuté“ neoprávneným používaním
obchodného mena.
Prevod a prechod OM

Právna úprava obchodného mena v dôsledku
rešpektovania základných atribútov firemného
práva umožňuje len „viazaný“ prevod
a prechod obchodného mena.
 § 11 reguluje prevod a prechod „starého
obchodného mena“ (tzv. starej firmy) a nového
obchodného mena vo väzbe na podnik,
ktorého súčasťou je obchodné meno ako
reprezentant nehmotnej zložky.
Vytváranie tzv. osobného
obchodného mena

nie je Obchodným zákonníkom limitované.
Osobitný prejav vôle spoločníka, ktorého
meno sa má uviesť v obchodnom mene
právnickej osoby sa nevyžaduje, súhlas sa
prejavuje podpisom príslušného
zakladateľského dokumentu.
 Na rozdiel od štádia založenia spoločnosti
a tvorby obchodného mena je právna úprava
striktnejšia pri ukončení účasti spoločníka
alebo člena v právnickej osobe
Ochrana obchodného mena

Obchodné meno je právom chránený
ideálny objekt po celú dobu užívania
oprávneným podnikateľským subjektom,
teda doba ochrany nie je zákonom
limitovaná. Obsahom absolútneho práva
k tomuto nehmotnému statku je právo
užívať a právo disponovať s ním, pričom
dispozičné právo je Obchodným
zákonníkom obmedzené.
OS s agendou PP ochrany




(1) Na konanie vo veciach ochrany práv k predmetom
priemyselného vlastníctva podľa osobitných predpisov
a ochrany práv z nekalej súťaže je príslušný
a) Okresný súd Bratislava I pre obvody Krajského
súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave, Krajského
súdu v Nitre,
b) Okresný súd Banská Bystrica pre obvody Krajského
súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Žiline,
Krajského súdu v Trenčíne,
c) Okresný súd Košice I pre obvody Krajského súdu
v Košiciach, Krajského súdu v Prešove.
Odvolanie a súdny poplatok

Na konanie o opravných prostriedkoch proti
rozhodnutiam vydaným v konaní o ochrane práv
k predmetom priemyselného vlastníctva podľa
osobitných predpisov, o ochrane práv z nekalej súťaže
je príslušný Krajský súd v Bratislave, Krajský súd
v Banskej Bystrici a Krajský súd v Košiciach).

Súdny poplatok je určený vo výške 331,50 eur,
položka 3 zákona č. 71/1992 Zb., o súdnych
poplatkoch, v znení neskorších predpisov.
Žalobné návrhy
Zdržovacie
 Reštitučné
 Satisfakčné
 Reparačné
 Zverejnenie rozsudku

KONIEC !!!
Ďakujem za pozornosť 

similar documents