Sociálna skupina - transparentnost.sk

Report
Sociálna inštitúcia - štandardizoavné riešenia problémov
spoločnosti
Organizácia – skupiny ludí robiaci činnost rovnakým spůsobem
Korporácie – združenia ludí na základe rovnakého odboru, stavu,
zamestnania
Sociálna skupina
 Predstavuje základnú výskumnú jednotku v oblasti
mikrosociológického skúmania, alebo v sociálnej
psychológií a v medicíne.
 Môžeme ju definovať ako na sociálnych interakciách
založené spojenie dvoch a viacerých ľudí, ktorí zdieľajú
rovnaké alebo podobné ciele (identifikujú sa s cieľmi
ostatných ľudí), hodnoty, akceptujú v sociálnej skupine
platné normy a svoju identitu so skupinou potvrdzujú
prostredníctvom členstva.
 Predstavuje na členstve založený súbor participujúcich,
ktorí sa spoločné snažia dosiahnuť jeden cieľ. (Podobnosť s
neformálnou organizáciou)
Čo nie je sociálna skupina
 Súbor ľudí s rovnakými charakteristikami (modré oči,
vzdelanie, povolanie a iné) – v sociologickom zmysle
hovoríme o sociálnych kategóriách
 Náhodné zhromaždenie ľudí pri určitej situácií
(čakanie na autobus, pozeranie filmu v kine, účasť na
koncerte) – v sociologickom zmysle hovoríme o
sociálnom agregáte
 Účelovo vytvorená vzorka ľudí pre potreby výskumu
Prečo existujú sociálne skupiny?
 Sú základným predpokladom sociálneho života
človeka. Človek sa plnohodnotným členom
spoločnosti stáva prostredníctvom svojho členstva v
sociálnych skupinách.
 Sú neformálnou alebo formálnou bázou vzniku a
udržiavania sociálnych vzťahov.
 Sú identifikačným znakom každého človeka. Ľudí
posudzujeme a nadväzujeme s nimi sociálne interakcie
na základe ich členstva v sociálnych skupinách.
 Sú predpokladom na eliminovanie javu „sociálna
smrť“.
Sociálna interakcia
 Predstavuje najelementárnejšiu jednotku sociálneho života
človeka. Je to základný sociálny proces, ktorý prebieha
medzi ľuďmi
 Vzájomné ovplyvňovanie sa ľudí na základe podnetov,
reakcií na podnety, ktoré sa stávajú znova podnetmi, na
ktoré reagujú.
 Vyžaduje prítomnosť minimálne dvoch osôb, ktoré medzi
sebou môžu nadviazať verbálnu alebo neverbálnu
komunikáciu.
 Sociálna interakcia je procesom odovzdávania významov
prostredníctvom symbolov, ktoré sú druhým
interpretované a sú bázou výmeny a udržiavania tohto
procesu
Sociálna interakcia

Obsah interakcie: závisí na činnostiach, aké aktéri spolu
vykonávajú. Interakcia sa vyvíja do sociálneho vzťahu
Sociálna interakcia
Cudzinec

formálna komunikácia
Sociálny vzťah
neformálna komunikácia
priateľstvo
dôvera
láska
Rozmanitosť interakcie: niektoré interakcie sa týkajú len
konkrétneho výseku činností (spolupráca na pracovisku),
alebo zaberajú širšiu oblasť (pracovní kolegovia sa
rozprávajú o svojich rodinách)
Sociálna interakcia

Kvalitatívne charakteristiky sociálnej interakcie:
forma komunikácie medzi cudzími ľuďmi a dôverne
známymi ľuďmi (v styku s nám neznámymi ľuďmi,
venujeme maximálnu pozornosť spôsobu
rozprávania, držania tela, používania gest, ovládania
svalov na tvári). Naopak v styku s nám známou
osobou sa snažíme vyjadrovať bezprostredne,
prejavovať svoje emócie, nekontrolujeme gestá,
mimiku, pohyby sú nekoordinované). Používanie
formálneho a neformálneho štýlu vyjadrovania v
komunikácií
Sociálna interakcia
 Relatívna frekvencia a vzorcovanie interakcie: interakcia
prebieha jednorazovo (náhodne stretnutie na vlakovej
stanici, priebeh komunikácie a vzájomné rozlúčenie), alebo
naopak môže byť pravidelná (kamaráti každý piatok idú na
pivo, rodina). Interakcia prebieha na základe nejakých
vzorov (pravidelná interakcia)), alebo sa vzory vytvárajú
priebežne (náhodné stretnutie)
 Čím sa frekvencia sociálnych interakcií zvyšuje a vzory sú
stabilné – pravidlá, platiace v priebehu interakcie – tým je
vyššia pravdepodobnosť, že sa sociálna interakcia zmení na
sociálny vzťah
Sociálna interakcia
 Princíp reciprocity a komplementarity v sociálnych
interakciách: v prostredí s cudzincami sa snažíme svoje
záväzky čo najrýchlejšie splniť. Vzájomne
vyrovnávanie si dlhov. Naopak v prostredí s dôverne
známymi osobami ide o bezprostrednú pomoc:
nechápeme ju ako záväzok, ktorý je nevyhnutné
neodkladne splatiť (zabudol som si peniaze, zaplať za
mňa, nabudúce ťa pozvem)
Sociálna interakcia
 Dôvernosť a intimita: v prostredí s cudzími ľuďmi
oblasť súkromia zostáva zachovaná. Nezasahujeme do
privátnej oblasti iných ľudí. Naopak v prostredí s
dôverne známymi ľuďmi sa snažíme čo najviac otvoriť.
Naše privátne informácie sú zdieľane, rovnako ako my
zdieľame privátne informácie o iných.
Sociálna interakcia
 Interpersonálna percepcia: Ľudia majú určitú
predstavu o sebe samých, ako aj o iných ľuďoch (naša
predstava sa nemusí vždy zhodovať so skutočnosťou).
Dobrá interakcia, ako báza vzniku sociálnych vzťahov
vzniká vtedy, keď iní majú o nás takú predstavu, ktorá
sa zhoduje s našou predstavou o sebe samom (príklad
fabulácie a klamania, predstava o nás samých sa
nezhoduje s obrazom, aký o nás majú druhí)
Sociálna interakcia
 Sociálna väzba a oddanosť: hovoríme aj o sile
interakcie. Ide o vôľu, rozhodnutie, že vzťah pokračuje
aj napriek nedorozumeniam a ťažkostiam. Kompromis
záujmov.
 Výklad: sociológia vychádza z poznatkov, že ľudské
záujmy a potreby sa saturujú len prostredníctvom
interakcií a vzťahov s inými ľuďmi. Preto sú ľudia
nevedome tlačení do vzájomných vzťahov, vzájomných
interakcií a snažia sa vzájomne ovplyvňovať.
 Interakcia je možná len za predpokladu komunikácie a
používania symbolov.
Delenie sociálnych skupín
 Na základe počtu členov:
 Malé sociálne skupiny
 Stredné veľké sociálne skupiny
 Veľké sociálne skupiny
 Na základe charakteru sociálnych vzťahov
 Neformálne sociálne skupiny
 Formálne sociálne skupiny
Druhy sociálnych skupín
 Na základe dominujúcej komunikácie (autorom
rozdelenia je Ch. Horton Cooley)
 Primárne sociálne skupiny
 Sekundárne sociálne skupiny
 Referenčné sociálne skupiny
 Na základe ohraničenia členstva
 In – group
 Out - group
Sociálne skupiny a členstvo v nich
 Ľudia sa stávajú plnohodnotnými členmi spoločnosti,
prostredníctvom svojho členstva v sociálnych skupinách.
 Keď niekoho popisujeme, popisujeme ho prostredníctvom
jeho členstva v určitej sociálnej skupine
 ROZSAH A KVALITA PARTICIPÁCIE V SOCIÁLNYCH
SKUPINÁCH
 Na získanie členstva v sociálnej skupine treba vyvinúť veľa
energie (prijímacie konania, skúšky oprávnenosti, previerky a
iné) – napr. členstvo v prestížnom klube
 Získanie členstva v sociálnej skupine nie je podmienené
súborom prijímacích praktík – napr. členstvo v náboženskej
skupine
Členstvo a participácia v sociálnej
skupine
 Participácia na živote sociálnej skupiny je segmentovaná na
konkrétne úlohy a tým obmedzuje spoluúčasť jednotlivca:
Jednotlivec nemá tendenciu preberať zodpovednosť a
iniciatívu v sociálnej skupine, ani nevníma význam svojho
členstva. Naopak sociálna skupina nemá vplyv na
jednotlivca, jeho názory a presvedčenia.
 Participácia na živote sociálnej skupiny nie je
segmentovaná na konkrétne úlohy a spoluúčasť jednotlivca
nie je ničím obmedzená. Intenzívna participácia sa dotýka
viacerých aspektov života jednotlivca. Život indivídua je
ovplyvnený členstvom a sám jednotlivec sa bude snažiť
ustáť vplyv v skupine.
Členstvo a participácia v sociálnej
skupine
 Kvalita participácie: Vyjadruje psychologický význam
členstva v sociálnej skupine pre človeka.
 Totálna participácia:
 izolácia indivídua od predchádzajúcich sociálnych vzťahov,
alebo členstiev v iných sociálnych skupinách.
 Vytrhávanie jednotlivca z jeho bežného života a
podriaďovanie jeho činnosti výlučne len pre ciele sociálnej
skupiny
 Absorpcia indivídua sociálnou skupinou a indoktrinácia
(vštepovanie presvedčení, hodnôt a noriem sociálnej skupiny)
 Spustenie efektívnej kontroly nad jednotlivcom
Pospolitosti – vznikajú spontánne
 Pár
 Spoločenský okruh
 Verejnosť
 Komunita
 Publikum
 Dav
Skupina – regulovaná inštitúciami
 Horda
 Rod
 Kmeň
 Národnosť
 Národ
 Ľudstvo

similar documents