Obnoviteľné zdroje energie a súčasná situácia ich využitia na

Report
A MEGÚJULÓ ENERGIA
FELHASZNÁLÁS SZLOVÁKIÁBAN
VYUŽÍVANIE
OBNOVITEĽNÝCH ZDROJOV
ENERGIE NA SLOVENSKU
Ing.Marta Holczheiová
16.07.2013
OBNOVITEĽNÉ ZDROJE ENERGIE
Čo je to obnoviteľný zdroj energie ?
 Zdroj energie, ktorý sa využívaním nevyčerpáva a
obnovuje sa, takže jeho zásoba zostáva prakticky
nemenná.
 Patrí sem:
- slnečná energia
- vodná energia
- veterná energia
- geotermálna energia
- energia z biomasy
OBNOVITEĽNÉ ZDROJE ENERGIE

Súčasná situácia v SR je neudržateľná
- Vysoká energetická náročnosť
- Veľmi vysoká závislosť od dovozu primárnych zdrojov
energie
- Závislosť od dominantného dodávateľa (viac ako 90 %)
- Nízky podiel OZE na energetickom mixe (asi 6 %)
Súčasný energetický mix
3%
(2011)
6%
22%
Jadro 22%
Uhlie 22%
21%
Plyn 26%
Ropa 21%
OZE 6%
22%
26%
Voda 3%
ENERGETICKÁ INTENZITA
ENERGETICKÁ INTENZITA
Energetická náročnosť, definovaná ako podiel hrubej domácej spotreby a hrubého
domáceho produktu, má v SR za ostatných 10 rokov klesajúci trend
v parite kúpnej sily, kde hodnota HDP je upravená do podoby zohľadňujúcej
rozdielne cenové úrovne, priemer SR je len o 23 % vyššia, ako je priemer EÚ 15
Energetická náročnosť vyjadrená v parite kúpnej sily
2,5
PJ/mld.Eur
14
2
12
10
1,5
8
1
6
4
0,5
2
0
0
2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010
Energetická náročnosť SR (PJ/mld. Eur pks)
EU 15 (PJ/mld. Eur)
Pomer SR/EÚ 15
pomer SR a EÚ 15
16
PRIMÁRNE ENERGETICKÉ ZDROJE
Ropa2% domáca ťažba
OZEpredpoklad
postupného
zvyšovania
podielu
Zemný plyn –
3% domáca ťažba
Predpoklad: mierny
nárast spotreby
Uhlie79% spotreby hnedého uhlia tvorí domáce uhlie
Predpoklad: postupný pokles ťažby
JEviac ako 50%
podiel na výrobe
elektrickej
energie
STRATEGICKÉ A PROGRAMOVÉ DOKUMENTY
V OBLASTI VYUŽÍVANIA OZE



2006 Energetická politika SR
2007 Stratégia vyššieho využívania OZE
2008 Stratégia energetickej bezpečnosti
Priorita
zvyšovanie podielu OZE v energetickom mixe
STRATEGICKÉ CIELE EÚ
DO ROKU 2020
20-20-20
A
SR
Európska únia -Smernica 2009/28/ES
•20% zníženie emisií skleníkových plynov v
porovnaní s rokom 1990
•20% zvýšenie energetickej efektívnosti (zníženie
spotreby)
•20% podiel obnoviteľných zdrojov na spotrebe
•10% podiel obnoviteľných zdrojov v doprave
 Slovensko -Národný akčný plán zo 6.10.2010
•14% podiel OZE na hrubej konečnej spotrebe
energie v roku 2020
•10% podiel OZE v doprave v roku 2020

PODIEL OZE V ROKU 2020
Cieľ podielu energie z OZE na hrubej konečnej energetickej
spotrebe Spoločenstva v roku 2020
(a skutkový stav v roku 2005)
NÁRODNÝ AKČNÝ PLÁN SR 2010
Podiel OZE na hrubej konečnej energetickej
spotrebe
2005
OZE – Výroba tepla a chladu
OZE – Výroba elektriny
6,1%
2010
7,6%
2011 2012 2015 2018
8,0%
2020
8,5% 10,9% 13,3% 14,6%
16,7% 19,1% 19,3% 20,2% 23,0% 23,7% 24,0%
OZE – Doprava*
0,6%
4,1%
4,2%
4,3%
Celkový podiel OZE
6,7%
9,5%
8,2%
8,2% 10,0% 11,4% 14,0%
Skutočnosť: rok 2010
6,0%
8,3% 10,0%
18,4 % výroba energie z OZE
(5 280 GWh)
DLHODOBÉ CIELE OZE
 14 % v roku 2020
 21 % v roku 2030
ZÁKON O PODPORE OZE A KVET
Zákon č. 309/2009 o podpore obnoviteľných zdrojov energie
a vysoko účinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla
(KVET) (účinnosť od 1.01.2010)
Spôsob podpory výroby elektriny z OZE a KVET:
Podpora:
 a)prednostným - pripojením do DS,
- prístupom do sústavy (na základe zmluvy o prístupe)
- prenosom elektriny, distribúciou elektriny a dodávkou
elektriny
 b)odberom elektriny RDS ...... za cenu elektriny na straty
 c)doplatkom
 d)prevzatím zodpovednosti za odchýlku prevádzkovateľom RDS
 stanovenie pevných cien elektriny podľa druhu a výšky inštalovaného
výkonu zariadenia (Úrad pre reguláciu sieťových odvetví)
garancia tejto ceny minimálne na tejto úrovni po dobu 15 rokov
zvyšovanie o koeficient zohľadňujúci jadrovú infláciu
a) Neobmedzene
b) c) do 125 MW c) do 10 (15) MW d) do 4 MW b) c) d) min.15 rokov
NOVELA ZÁKONA O PODPORE OZE

Zákon č. 558/2010 – obmedzenia podpory pre FV
účinnosť od 1.2.2011

Dôvody: zastavenie „solárneho boom“ – u
(výrazné zníženie nákladov na technológie, výhodné výkupné ceny –
podpora zákonom - nadmerný záujem investorov o výstavbu FV zariadení
Stratégia energetickej bezpečnosti SR 2008 – predpoklad 8 MW na rok
2010 – skutočnosť žiadosti - viac ako 100 MW)




Výroba zo slnečnej energie – fluktuácie
Nestabilné zdroje
riziká v zabezpečení spoľahlivosti a
bezpečnosti elektrizačnej sústavy
Spoľahlivé dodávky energie = akumulácia
energia – energetické úložiská, záložné zdroje
Vysoké výkupné ceny – negatívny vplyv na konečnú cenu
energie (2011 zvýšenie o 4,8 %).
VÝKUPNÉ CENY ELEKTRINY Z FV
Výnos ÚRSO z 23.6.2010, z 29.3.2011, Vyhláška ÚRSO 225/2011, 194/2012
Inštalovaný výkon zariadenia pre
Zariadenie uvedené do prevádzky výrobu elektriny zo slnečnej energie EUR/MWh
zariadenia modernizované alebo
430,72
do 100 kW
rekonštruované pred 1.1.2010 alebo
uvedené do prevádzky pred 1.1.2010
alebo v roku 2010
zariadenia uvedené do prevádzky od
1.1.2011 do 30.6.2011
zariadenia uvedené do prevádzky od
1.7.2011 do 31.12.2011
zariadenia uvedené do prevádzky od
1.1.2012 do 30.6.2012
zariadenia uvedené do prevádzky od
1.7.2012 do 31.7.2012
zariadenia uvedené do prevádzky od
1.1.2013 do 31.12.2013
zariadenia uvedené do prevádzky od
1.1.2014
nad 100 kW
425,12
do 100 kW umiestnené aj neumiestnené na budove
nad 100 kW
do 100 kW vrátane - umiestneného na strešnej
konštrukcii, alebo obvodovom plášti jednej budovy
spojenej so zemou pevným základom
do 100 kW vrátane - umiestneného na strešnej
konštrukcii, alebo obvodovom plášti jednej budovy
spojenej so zemou pevným základom
do 100 kW vrátane - umiestneného na strešnej
konštrukcii, alebo obvodovom plášti jednej budovy
spojenej so zemou pevným základom
do 100 kW vrátane - umiestneného na strešnej
konštrukcii, alebo obvodovom plášti jednej budovy
spojenej so zemou pevným základom
387,65
382,61
259,17
194,54
119,11
119,11
do 30 kW vrátane - umiestneného na strešnej
konštrukcii, alebo obvodovom plášti jednej budovy
spojenej so zemou pevným základom
98,94
TECHNICKÝ POTENCIÁL OZE
Stratégia energetickej bezpečnosti, 2008
• Technický potenciál OZE–cca 240 PJ = 30-31% spotreby primárnych
zdrojov
Zdroj: MH SR
BIOMASA
spaľovanie biomasy
- v zariadení pri spaľovaní biomasy podpora len pre elektrinu vyrobenú KVET
biometán – podpora zákonom
BIOMASA
BIOPLYNOVÉ STANICE
Bioplynová stanica Hlavná surovina Inštalovaný el.
výkon kWe
AGROBAN s.r.o.
hnojovica
6x138
Bátka
ošípaných, do r.
2000 aj hydinový
trus
PPD Brezov
hnojovica
65
hovädzieho
dobytka
VPP SPU, s.r.o.
rôzne substráty,
22
Kolíňany
najmä hnojovica
hospodárskych
zvierat
PD Kapušany
BPS STIFI
Hurbanovo
BIOCHYN s.r.o.
Piešťany
BPS CSATLÓS
Oborín
Prevádzka od roku
1995
1998
2001
hnojovica
hospodárskych
zvierat,
kukuričná siláž
kukuričná siláž
180
2005
300
2005
hnojovica,
kukuričná siláž
rastlinná zmes,
kukuričná siláž,
hnoj HD
995
2009
800
2011
BIOPLYNOVÉ STANICE
BPS Csatlós Oborín
800 kWe - vlastná spotreba +
dodávanie do elektrickej siete
722 kWt –udržanie teploty vo
fermentoroch (37,5 oC) +vykurovanie
skleníka
GEOTERMÁLNA ENERGIA
26 hydrogeotermálnych území - 27 % plošnej rozlohy SR
Pásmo vnútorných Západných Karpát
GEOTERMÁLNA ENERGIA
Využitie na SR: 116
geotermálnych vrtov
Využitie v 36 lokalitách
v poľnohospodárstve,
vykurovanie budov
a rekreačné účely (Bešeňová,
Komárno, Patince)
Celkový výkon 131 MW, čo
predstavuje 2,3 % z celkového
potenciálu geotermálnej
energie SR.
Thermal park v Bešeňovej.
Využiteľný potenciál GE na výrobu elektrickej energie - 60 GWh/rok.
Súčasné využívanie - 44 kW inšt. výkon - 2 malé KJ - 0,32 GWh/rok
Budúcnosť:
S využitím GE sa uvažuje v rámci projektu geotermálneho zdroja v
Košickej kotline s elektrickým výkonom 5 MW a s očakávanou
ročnou výrobou elektriny 40 GWh.
VETERNÁ ENERGIA
Veterný park Cerová (4 x 660 kW)
Prvý veterný park na Slovensku , v
prevádzke od októbra 2003
4 veterné turbíny s jednotkovým
inštalovaným výkonom 660 kW
Typy veterných turbín:
VESTAS v47-660 kW
Veterný park Myjava,
lokalita Ostrý vrch (1 x 500 kW)
Jedna z najveternejších lokalít na Slovensku, v prevádzke od júla 2004
1 veterná turbína s inštalovaným výkonom 500 kW
Typ veternej turbíny: VESTAS V39 – 500 kW
Veterný park Skalité, lokalita Poľana (4 x 500 kW)
1.etapa uvedená do prevádzky v septembri 2005
4 veterné turbíny s jednotkovým inštalovaným výkonom 4 x 500 kW
Typy veterných turbín: VESTAS V39 – 500 kW
Plán inštalovať ďalších 6 turbín, celkový inštalovaný výkon po realizácii oboch etáp: 5 MW
VETERNÉ PARKY
Veterná
elektráreň
na Ostrom
vrchu,
Myjava
Veterný park Skalité , lokalita Poľana
Veterný park Cerová
SOLÁRNA ENERGIA
Tok energie zo
slnka na Zem 1,7 x
1017W.
Ročné množstvo
energie
1,5 x 1018 kWh –
Potreba ľudstva
1x 1014 kWh /rok
Ročná hodnota globálneho žiarenia na Slovensku v kWh/m²
Na Slovensku sa intenzita slnečného žiarenia dopadajúceho na
horizontálny povrch pohybuje v rozpätí 1 000 – 1 205 kWh/m2/rok.
Rozdiel v intenzite slnečného žiarenia medzi najteplejšími a
najchladnejšími regiónmi Slovenska je približne 15 %
SOLÁRNA ENERGIA
Technicky využiteľný potenciál: 1 540 GWh elektrickej energie
Prevádzkovateľ distribučnej
sústavy
Inštalovaný výkon
(MW)
ZSE Distribúcia, a.s.
104,284
SSE Distribúcia, a.s.
242,161
Východoslovenská
distribučná, a.s.
133,904
Celkom
480,349
Zdroj: MH SR
Solárny boom na Slovensku ukončila novela zákona o podpore obnoviteľných zdrojov
energie. Tá od 1. júla 2011 radikálne obmedzila podporu pre slnečné elektrárne.
Podľa novely podporu vo forme vyššej výkupnej ceny elektriny dostanú už len
slnečné zdroje umiestnené na budovách a s výkonom do 100 kilowattov. (od
1.1.2014 do 30 kW).
SOLÁRNE PARKY
Fotovoltaická
elektráreň
v obci Buzitka
okres Lučenec
1 MW
Fotovoltaická elektráreň
V Kolárove – okres Komárno
207 kW
VODNÁ ENERGIA
Vybudované VVE a MVE na vodných tokoch SR - sumarizácia
Vybudované
MVE a VVE na
vodných
tokoch SR
Počet (ks)
Inštalovaný
výkon
(MW)
Výroba
(GWh/rok)
VVE (nad 10
MW) spolu
MVE (do 10
MW) spolu
24
1713,2
4447,6
203
70,16
284,31
MVE od 1 MW
do 10 MW
MVE od 0,1 MW
do 1 MW
MVE do 0,1 MW
19
40,09
149,28
64
25,64
116,48
120
4,43
18,55
Nefunkčné
vodné
elektrárne
26
3,47
11,88
Využívané:
Nevyužívané:
(Koncepcia využitia hydroenergetického potenciálu vodných
tokov SR do roku 2030)
VODNÁ ENERGIA - MVE
Technicky využiteľný hydroenergetický potenciál - využitý na 57,5 %
VE a vodné diela – nie sú považované za obnoviteľné zdroje energie pre ich negatívne
dopady na životné prostredie a lokálne ekosystémy
Najväčšie VE: Čierny Váh – 735 MW, Gabčíkovo – 720 MW
MVE (do 10 MW) - 203 ks na riekach Hron, Horný Váh, Poprad, atď. 17 % z HEP
Najperspektívnejšia je rieka Hron.
Návratnosť hydroenergetických investícií - cca 20 rokov, nie je veľký záujem o výstavbu pri
súčasných výkupných cenách elektriny
Strategické ciele pre výrobu elektrickej energie v MVE:
Rok
Výroba (GWh/rok)
2005
2010
2015
2030
250
350
450
850
Veľkosť tokov na Slovensku hrá jednoznačne v prospech malých vodných elektrární.
MALÉ VODNÉ ELEKTRÁRNE
Köszönöm megtisztelő
figyelmüket!
Ďakujem za pozornosť!

similar documents