Medzivojnová poézia

Report
Slovenská medzivojnová poézia
autor: Štefan Kohári
VITALIZMUS






životný elán („elán vital“) – odtiaľ názov
vitalizmus.
básnici oslavujú život, životodarnú aktivitu a
činorodosť
nechcú sa vracať do minulosti, dôležitejšia je pre
nich súčasnosť a budúcnosť.
ospevujú krásu ženy,
Sú tu aj stopy poetizmu, najmä v princípe hry a
hravosti
Hlavný predstaviteľ Ján Smrek, básnik životného
optimizmu, neúnavný hľadač lásky a harmónie.
Ján Smrek







vlastným menom Ján Čietek, narodil sa v roľníckej rodine,
základná škola v Modre ho národne uvedomuje. Po vojne tam
absolvuje aj učiteľský ústav.
Už ako stredoškolák spolupracuje s Národnými novinami, počas
prvej svetovej vojny narukoval ako vojak rakúsko-uhorskej armády.
Neskôr pôsobí ako redaktor, vydáva lit. časopis Elán, po r. 1948 istý
čas nesmie písať.
Snažil sa o kultiváciu slovenčiny, odmietal snahy o československý
jazyk.
Stredobodom jeho pozornosti bola žena ako symbol mladosti, krásy
a základnej hodnoty života.
Jeho básne sú plné optimizmu. Poézia má podľa neho vyvolávať
najmä pocity krásna a harmónie, má byť citová a muzikálna.
Najvýznamnejšie zbierky: Odsúdený k večitej žízni (1922) ,
Cválajúce dni (1925), Božské uzly (1929) Básnik a žena (1934),
Hostina (1944), Studňa (1945)
Nerušte moje kruhy (1965), Maľovaná abeceda (1954, pre deti)
DAV-isti





skupina mladých, ľavicovo orientovaných slovenských
intelektuálov, ktorá vznikla v roku 1922 v Prahe
združovali sa okolo časopisu DAV (1924-1937), ktorý
viedol V.Clementis, neskôr L. Novomeský.
boli to zväčša študenti, socialisti zo Slovenska, v r. 1924
vydávajú Zborník mladej slovenskej literatúry.
Zaoberali sa otázkami umenia, filozofie, literatúry, kritiky
aj politiky.
Členmi DAV-u boli: Laco Novomeský, Vladimír Clementis,
Daniel Okáli, Andrej Sirácky, Ján Rob Poničan,
Ladislav Novomeský






(1904 – 1976)
pochádzal z rodiny krajčíra, gymnaziálne štúdiá absolvoval v
Budapešti, neskôr učiteľský ústav v Modre
okrem poézii sa venoval aj publicistike, redaktor Rudého práva,
neskôr najvýznamnejšia osobnosť časopisu DAV
v časoch SNP bol podpredsedom ilegálnej Slovenskej národnej rady
v 50. rokoch obvinený z buržoázneho nacionalizmu a odsúdený na
10 rokov (jeho priateľa V. Clementisa popravili), po piatich rokoch
väzenia oslobodený a očistený.
Neskôr pôsobí v Slovenskej akadémii vied a ako predseda Matice
slovenskej
Najvýznamnejšie zbierky: Nedeľa (1927),
Romboid (1932),
Otvorené okná (1935),
Svätý za dedinou (1939),
Pašovanou ceruzkou (1948)
Nadrealizmus







Nadrealizmus - niečo nad skutočnosť
v 30. rokoch na Slovensku vystúpila skupina mladých básnikov,
ktorí zareagovali na blížiace sa nové vojnové obdobie.
vzbúrili sa proti dobe, snažili sa podať protest aj proti zastaralému
básnickému umeniu.
ich básňam zdanlivo chýbala logika, neobsahovali interpunkciu, rým,
rytmus, básnické prostriedky, strofy. Snažili sa dať poézii novú tvár.
opierali sa o javy podvedomia, o sen, fantáziu.
medzi zakladateľov nadrealizmu patrí Rudolf Fabry zbierkou Uťaté
ruky. Využíva momentálne nápady a približuje sa reči detských
rečňovaniek.
Nadrealistická sedmička: Rudolf Fabry, Štefan Žáry, Vladimír Reisel,
Pavol Bunčák, Ján Rak, Ján Brezina, Július Lenko
Rudolf Fabry




(1915 – 1982)
Narodil sa v rodine strojníka, po absolvovaní gymnázia v Trnave
vyštudoval kreslenie a zemepis v Prahe
Jeho činnosť bola predovšetkým žurnalistická – pôsobil v denníku
Práca, či v časopisoch ako Život (šéfredaktor), Film a divadlo, neskôr
Expres
Jeho prvá básnická zbierka Uťaté ruky sa všeobecne pokladá za
signál nástupu nadrealizmu v slovenskej literatúre – ako svojskej
podobe surrealizmu.
Najvýznamnejšie básnické zbierky:
Uťaté ruky (1935),
Vodné hodiny hodiny piesočné (1938),
Ja je niekto iný (1946),
Kytice tomuto životu (1953),
Každý sa raz vráti (1964),
Nad hniezdami smrti vánok (1969)
Katolícka moderna








vytvorili ju v tridsiatych rokoch 20. storočia mladí autori,
kňazi, ktorí sa združili okolo františkána Rudolfa Dilonga.
za programové vystúpenie básnikov katolíckej moderny sa považuje
Antológia mladej slovenskej poézie, ktorú Dilong zostavil v roku 1933.
základnou myšlienkou bolo heslo: služba Bohu, cirkvi, národu, ich
poézia vychádzala z náboženských a národných hodnôt
spracúvali aj tematiku návratov do detstva, motív vojny, mlčania a
poézie, kontrast svetlo – tma, využívajú náboženskú terminológiu
svoju tvorbu uverejňovali najmä v časopise Kultúra.
boli pozitívne naklonení vláde vo fašistickom slovenskom štáte počas
2. svetovej vojny, z tohto obdobia pochádza aj väčšina ich zbierok.
po roku 1948 časť básnikov emigrovala a časť prestala tvoriť, alebo
bola vo väzení.
Autori: Rudolf Dilong, Pavol Gašparovič Hlbina, Janko Silan, Ján
Harant, Andrej Žarnov. Ich nasledovníkmi Pavol Ušák Oliva, či
Svetloslav Veigl.
Rudolf Dilong





(1905 – 1986)
Pochádza z rodiny plátenníka, od dvoch rokov sirota, v roku 1920 sa
stal členom františkánskej rehole, neskôr katolícky kňaz.
Spolupracoval s viacerými literárnymi časopismi, vyznával ľudácky
nacionalizmus a katolicizmus, ktoré sú prítomné aj v jeho tvorbe,
ovplyvnený bol však aj surrealizmom a tvorbou slovenských
nadrealistov
Počas 2. svetovej vojny pôsobil pri armáde ako vojenský kňaz
Po vojne emigroval do Talianska, neskôr do Argentíny, kde bol
duchovným vo františkánskom kláštore.
Najvýznamnejšie básnické zbierky
1933 Dýchajte lazy!
1934 Hviezdy a smútok
1935 Helena nosí ľaliu
1936 Mladý svadobník
1939 Na Hlinkovu gardu
1939 Gardisti, na stráž
1942 Hanička
1942 Vojna
1944 Plač

similar documents