10. Hormonálna regulácia

Report
ŽĽAZY S VNÚTORNYM
VYLUČOVANÍM
(sekréciou)
ŽĽAZY S VNÚTORNYM VYLUČOVANÍM (SEKRÉCIOU)
odovzdávajú svoje sekréty – hormóny do krvi, do
okolitých tkanív alebo do miazgy, či mozgovo –
miechového moku.
Hormóny sa produkujú buď v endokrinných žľazách,
alebo tkanivové hormóny v žľazkách, ktoré majú inú
funkciu (napr. obličky, tenké črevo, mozog).
Hormóny sú látky, ktoré majú špecificky bilokatalitický
účinok na niektoré orgány alebo tkanivá.
Ich charakteristickou vlastnosťou je, že aj veľmi malé
množstvo vyvoláva silnú reakciu.
Pôsobia ako regulátory špecifických funkcií.
Buď ich brzdia (inhibujú) alebo posilňujú (aktivujú).
Krvou sa dostávajú do celého tela, ku všetkým
bunkám, ale pôsobia len na tkz. cieľové bunky, ktoré
sú schopné reagovať iba na určitý hormón.

Základný princíp hormonálnych regulácii je
charakterizovaný ako spätná väzba. Hormóny
väčšinou nie sú druhovo špecifické ani v účinku ani v
chemickom zložení. Preto sa môžu používať pri liečbe
človeka aj hormóny stavovcov. V súčasnosti sa génové
inžinierstvo zameriava na výrobu týchto látok
pomocou genetických manipulácií.
Žľazy s vnútorným vylučovaním sú:
 1. Podmozgová žľaza (Hypofýza)
 2. Šuškovité teliesko (Epifýza)
 3. Štítna žľaza
 4. Prištítne žľazy
 5. Nadoblička
 6. Langerhansové ostrovčeky v podžalúdkovej žľaze
(Pankreas)
 7. Pohlavné žľazy a dočasne tiež placenta

1. PODMOZGOVÁ ŽĽAZA - HYPOFÝZA
Je centrom hormonálnej regulácie. Jej hormóny
riadia a ovplyvňujú iné žľazy s vnútorným
vylučovaním (napr. štítna žľaza, nadobličky).
Má fazuľovitý tvár, je uložená pod podlôžkom
(hypothalamus) v medzimozgu.
Vlastná žľaza je rozdelená na dva laloky, ktoré sa
odlišujú aj funkciu.

Predný lalok hypofýzy – adenohypofýza
vylučuje hormóny bielkovinovej povahy, ktoré
ovplyvňujú činnosť iných endokrinných žliaz.
Hormóny AH:
 Somatotropný – rastový hormón (STH)
Je druhovo špecifický. Jeho koncentrácia v priebehu života klesá.
Podporuje produkciu RNA (ribonukleovej kyseliny) a tým syntézu
bielkovín. Podporuje tvorbu a transport bielkovín, zvyšuje látkovú
premenu a podporuje rast. Nadbytok STH v mladosti spôsobuje nadmerný
vzrast – gigantizmus, jeho nedostatok naopak trpasličí vzrast – nanizmus.

Glandotropné – tyreotropný hormón (TTH),
adrenokortikotropný hormón (ACTH)
Pôsobia stimulačne na podriadené endokrinné žľazy. TTH podporuje rast
a činnosť štítnej žľazy. ACTH podnecuje tvorbu hormónov v nadobličkách.

Gonadotropné hormóny – folikuly stimulujúci hormón
(FSH), luteinizačný hormón (LH), prolaktín (PRL)
Stimulujú činnosť pohlavných žliaz a ich hormonálnu aktivitu. FSH
pôsobí na dozrievanie folikulov vo vaječníkoch žien a u mužov podporuje
spermiogenezu.LH u ženy urýchľuje dozrievanie vajíčka a u mužov pôsobí
tlmivo na produkciu testosterónu. PRL podnecuje spolu s LH produkciu
progesterónu v žltom teliesku. Na konci gravidity pripravuje mliečne
žľazy na produkciu mlieka.
Zadný lalok hypofýzy – neurohypofýza – nie je
skutočnou žľazou, pretože jej hormóny vznikajú v
jadrách hypotalamu a do neurohypofýzy sú len
transportované.
Hormóny neurohypofýzy:
 Adiuretín – vazopresín (ADH)
je antidiuretický hormón, ktorý reguluje spätné vstrebávanie vody
v obličkových kanálikoch. Účinkom na hladké svaly v stenách
tepničiek zvyšuje krvný tlak.

Oxytocín – cieľovým tkanivom sú hladké svaly maternice.
Povzbudzuje jej kontrakcie a spolu s ďalšími mechanizmami
vyvoláva pôrod. Pôsobí aj na hladké svaly mliekovodov.
2. ŠUŠKOVITÉ TELIESKO 
EPIFÝZA
Je vzadu na medzimozgu.
Vytvára sa v ňom hormón melatonín, ktorý
pôsobí na sekréciu pohlavných hormónov.
Ovplyvňuje aj režim spánku a bdenia.
3. ŠTÍTNA ŽĽAZA - GLANDULATHYROIDEA

Skladá sa z dvoch lalokov spojených úzkym pásom a
prilieha zo strán k priedušnici a k štítnej chrupke a
na povrchu je krytá väzivovým puzdrom a svalmi
krku. Najdôležitejší hormón štítnej žľazy je tyroxin,
ktorý obsahuje veľké množstvo jódu. Tyroxín tvorí
vyše 90 percent štítnej žľazy. Zvyšuje metabolizmus a
podporuje rast. Hormóny ŠZ zvyšujú syntézu
bielkovín.
Sú nevyhnutnou podmienkou na normálny rast do
výšky, normálny vývin základov orgánov, najmä kostí
a mozgu. Udržiavajú v normálnych hraniciach
bazálny metabolizmus a hospodárenie s vodou.
Zvyšujú využívanie kyslíka tkanivami a podporujú
tvorbu tepla. Pri nedostatku hormónov ŠZ sa
zastavuje rast kosti do dĺžky, rozvoj svalov a mozgu.
Nedostatok jódu vo vode a v potrave sa prejaví
zníženou produkciou hormónov ŠZ, čo vedie k
hypotyreoze – nedostatku hormónov ŠZ.
Organizmus na to reaguje zväčšením štítnej
žľazy a tak vzniká struma. Nedostatok hormónov
ŠZ sa prejavuje ako kretenizmus, čo sa prejavuje
zníženým metabolizmom, spavosťou a únavou.
Predovšetkým je to ale malý vzrast a ťažké
poškodenie intelektu. V súčasnosti sa tento jav
odstránil tým, že sa do kuchynskej soli pridáva
jód.
 Opačný stav je nadprodukcia hormónov ŠZ –
hypertyreoza – vyvoláva stav nazývaný
Basedowova choroba: prejavuje sa zvýšeným
metabolizmom, dráždivosťou a zrýchlením
srdcovej činnosti. Pacienti sú nepokojní, chudí a
majú výrazne vystupujúce oči.

4. PRIŠTÍTNE TELIESKA –
GLANDULAE
PARATHYROIDEAE

Sú štyri drobné telieska umiestnené na
póloch štítnej žľazy na jej zadnej ploche.
Produkujú hormón parathormón, ktorý
pôsobí na obsah vápnika v krvi. Spolu s
vitamínom D, ktorý riadi obsah fosforu,
regulujú tvorbu kostného tkaniva. Pri
nedostatku parathormónu sa zvýši nervovo
svalová dráždivosť tak, že dochádza k
tetanickým kŕčom, ktoré môžu končiť smrťou
5. NADOBLIČKA – GLANDULA
SUPRARENALIS

Je párová endokrinná žľaza uložená nad obličkami pod
väzivovým obalom obličky. Tvoria ju dve funkčne odlišné časti
– kôra a dreň. Každá z častí vylučuje vlastné hormóny. Kôra
nadobličky je pre život bezpodmienečne nutná, funkciu drene
sú schopné čiastočne nahradiť iné orgány.
Hormóny Kôry nadobličky
súborne sa nazývajú kortikosteroidy a delíme ich do troch
skupín“
1. Mineralokortikoidy hormóny
ich úlohou je udržiavať rovnováhu medzi sodikovými a draslikovými soľami v
organizme
2. Glukokortikoidy hormóny
k ním patria kortizón a hydrokortizón, ktoré pôsobia protizápalovo. Každé
zvýšené zaťaženie - stres- vyvoláva zvýšenú tvorbu kortizolu, potrebného na
adaptáciu. GH pôsobia aj na hladinu krvného cukru, ktorú zvýšujú tým, že
podnecujú premenu bielkovín na cukry.
3. Androgenné hormóny
Sú látky s podobnými účinkami ako mužské pohlavné hormóny a pôsobia
na vývin sekundárnych pohlavných znakov mužského typu. Tvoria sa
u oboch pohlaví.
Hormóny drene nadobličky
Je vlastne premenené nervové tkanivo a jej hormóny
sú adrenalín a noradrenalín. Oba podporujú svalové
napätie rôznych orgánov a všetky funkcie srdca a
krvného obehu.
1. Adrenalín pôsobí vzrušivo na ústrednú nervovú
sústavu a zvyšovaním sťahov hladkých svalov
tepničiek zvyšuje krvný tlak. Na činnosť srdca pôsobí
dráždivo. Mobilizuje zásoby glykogénu a tým zvyšuje
hladinu krvného cukru.
2. Noradrenalín pôsobí predovšetkým na zvyšovanie
systolického (sťah) aj diastolického (ochabnutie)
krvného tlaku.
Tieto hormóny sa nazývajú protistresové, čo je dané ich
účinkami: mobilizujú zdroje energie, povzbudzujú
obehovú sústavu, zlepšujú dýchanie a činnosť mozgu.
Pod stresom rozumieme záťaž organizmu, ktorá môže
byť fyzická alebo psychická.
6. PODŽALUDKOVÁ ŽĽAZA - PANKREAS

Je zmiešaná žľaza, ktorá vylučuje tráviace enzýmy do
tráviacej sústavy, obsahuje aj zvláštne zhluky buniek,
ktoré tvoria ostrovčeky v tkanive podžalúdkovej žľazy –
Langerhansové ostrovčeky. Produkujú hormóny:
Inzulín
Jeho hlavným účinkom je zníženie koncentrácie cukru v krvi (glykémie)
vyvolané zvýšením prieniku glukózy, aminokyselín a draslíka do buniek.
Stimulujúco pôsobí na tvorbu bielkovín. Pri nízkom vylučovaní inzulínu vzniká
choroba cukrovka (diabetes mellitus). Prejavom je hyperglykémia – zvýšenie
hladiny krvného cukru, pri ktorom sa cukor dostáva do moču, zvyšuje sa
štepenie tukov spojené s poruchami využitia mastných kyselín a aminokyselín.
Na regulácií sekrécie inzulínu sa podieľajú aj nervové vplyvy. Tendencia k
hyperglykémii je geneticky ovplyvňovaná. Lieči sa diétou a podľa typu a stupňa
ochorenia tiež podávaním špeciálnych liekov alebo inzulínu. Cukrovka je
rizikovým faktorom pre vzniká srdcovo cievnych ochorení, ale aj obezity.


Glukagón
Jeho hlavným účinkom štiepenie glykogénu v pečení a tvorba glukózy z
aminokyselín. Zvýšená sekrécia glukagónu môže viesť k zhoršeniu
cukrovky.
7. POHLAVNÉ ŽĽAZY
Hormóny pohlavných žliaz nie sú nevyhnutné pre
život jedinca, slúžia na zachovanie druhu. Tvoria
sa v pohlavných žľazách – semenníkoch (testes) a
vaječníkoch (ovaria).
Mužské pohlavné hormóny sú androgény,
ženské sú estrogény a gestagény.
Obe pohlavia tvoria mužské aj ženské hormóny,
ale v rozličných množstvách a koncentráciách
 Okrem hlavnej funkcie – regulácia pohlavných
funkcií – sa podieľajú aj na zvyšovaní syntézy
bielkovín.

Mužské pohlavné hormóny
 Najdôležitejší pohlavný hormón muža je
testosteron. Podobný účinok aj androsteron a
anrogény kôry nadobličiek.
 Majú v organizme maskulinizačný účinok, čiže
spôsobujú vývin sekundarných pohlavných
znakov mužského typu, mohutnenie svalov,
rozširovanie pliec a typicky mužské telesné
proporcie a znaky – ochlpenie, zmena hlasu a
podobne. Pred pubertou sa prudko zvýši
produkcia testosteronu, čo spôsobuje rýchly rast
pohlavných orgánov.
ŽENSKÉ POHLAVNÉ HORMÓNY
Najdôležitejšie sú estrogeny (estadiol a estron) a
hormón žltého telieska – gestagen –
progesteron.
 Tvoria sa prevažne vo vaječníkoch, počas
tehotenstva v placente a v malej miere aj v kôre
nadobličiek. Ich produkcia závisí od veku a štádia
menštruačného cyklu. Estrogény vplývajú na
vývin mliečných žliaz, vznik ženských foriem tela
a typicky ženské rozloženie tuku. Najdôležitejším
gestagenom je progesteron. Tvorí sa v žltom
teliesku v kôre nadobličiek a v placente. Jeho
najvyššia koncentrácia v krvi je ku koncu
menštruačného cyklu a ku koncu tehotenstva.
Bráni dozrievaniu graafových folikulov.

Hormóny placenty
 Placenta funguje ako dočasná žľaza s vnútorným
vylučovaním. Od konca tretieho mesiaca
tehotenstva začína produkovať hormón, ktorý
zvyšuje produkciu estrogénov a progesteronu vo
vaječníkoch, maximum produkcie dosahuje v 16.
týždni.

similar documents