podstatné mená

Report
SLOVNÉ DRUHY
Delenie
Podstatné mená
Slovesá
Slovný druh - definícia

Slovný druh je trieda slov vymedzená
kritériami syntaktickými, morfologickými a
sémantickými, t. j. súbor slov majúcich
rovnaké využitie v stavbe vety, rovnaké
gramatické kategórie a rovnaký
všeobecný význam.
Delenie
podľa
morfologických vlastností
(podľa ohybnosti):
podstatné mená
prídavné mená
ohybné
(flektívne)
skloňovanie
(deklinácia)
podľa
lexikálnych
vlastností
(podľa významu):
plnovýznamové
(autosémantické)
zámená
podľa
syntaktických
vlastností
(podľa
vetnočlenskej
platnosti):
majú vetnočlenskú
platnosť
(autosyntagmatické)
číslovky
časovanie
(konjugácia)
slovesá
príslovky
predložky
neohybné
(neflektívne)
spojky
častice
citoslovcia
beztvaré (amorfné)
neplnovýznamové
(synsémantické)
nemajú
vetnočlenskú
platnosť
(synsyntagmatické)
slová – vety
Podstatné mená
substantívum je slovný druh, plnovýznamové
slovo označujúce (na rozdiel od ostatných slovných
druhov) „samostatne existujúce/chápané“ veci a
javy.
 Napr. dom, muž, písmo. Podstatné meno je základný
spôsob pomenovania v jazyku. Podstatné meno je
hlavným slovným druhom, ktorý vo vete vystupuje
ako oponent slovesa.
 V slovenčine sú podstatné mená ohybné.
 Ohýbanie podstatných mien sa nazýva skloňovanie
(deklinácia)

Delenie
Konkrétne a abstraktné
V závislosti od toho, či pomenúvajú skutočné
substancie (osoby, zvieratá, veci) alebo príznaky
(statické, dynamické), ktoré sme iba myslením
osamostatnili
konkrétne podstatné meno - vyjadruje určitú
osobu, zviera, vec: chlap, lev, lipa, ihrisko...
abstraktné podstatné meno - vyjadruje
abstraktné nehmotné veci a činnosti: rozlet, chyba,
dobrota, veľkosť...
Delenie
Veľkú väčšinu abstraktných substantív tvoria odvodené slová, motivované
slovesami a adjektívami:
 motivované slovesami:
◦
◦
◦
◦
◦
◦
◦

-ka: bitka, prechádzka, prehliadka,...
-ačka: poľovačka, oberačka, naháňačka,...
-nie, -tie: poznanie, stretnutie, starnutie,...
-ba: údržba, voľba, plavba,...
-ot: dupot, hrmot, chichot,...
-a: výzva, príprava, náhrada,...
-0: let, skok, stisk,...
motivované adjektívami:
◦
◦
◦
◦
-osť: tvrdosť, vlhkosť,...
-ota: hustota, milota,...
-stvo: zúfalstvo, bohatstvo,...
-oba: hniloba, chudoba, staroba,...
Delenie
Všeobecné a vlastné
 všeobecné
názvy skupín predmetov (otec, pes, smrek,
ministerstvo, ulica, škola)
 vlastné
vlastné mená (Peter, Dunčo, Ministerstvo školstva
Slovenskej republiky, Ulica SNP)
Delenie
Životné a neživotné
 životné podstatné meno
◦ osobné podstatné meno (osoby)
◦ neosobné životné podstatné meno (zvieratá)

neživotné podstatné meno (ostatné)
Delenie
hromadné podstatné meno (zverina, školstvo,
lístie)
 látkové podstatné meno (zlato, múka, hudba,
skromnosť)
 skupinové podstatné meno (párky, vlasy,
zápalky)
 pomnožné podstatné meno (hodinky, dvere,
Tatry)

Gramatické kategórie
1. rod
 mužský, ženský, stredný
2. číslo
 jednotné (singulár), množné (plurál)
3. pád
 nominatív, genitív, datív, akuzatív, lokál, inštrumentál
4. vzor
 chlap, hrdina, dub, stroj, kuli, žena, ulica, dlaň, kosť, gazdiná,
mať, mesto, srdce, vysvedčenie, dievča
5. životnosť (v mužskom rode)
 životné
(osoby a zvieratá v sg.)
 neživotné
(ostatné)
Vzory podstatných mien
životné
mužský rod
neživotné
samohláskové
ženský rod
spoluhláskové
stredný rod
zakončené na spoluhlásku
alebo -o
chlap
zakončené na -a
hrdina
zakončené na tvrdú alebo
obojakú spoluhl.
dub
zakončené na mäkkú
spoluhlásku
stroj
pred "a" tvrdá alebo
obojaká spoluhl.
žena
pred "a" mäkká
spoluhláska
ulica
v G sg. prípona -e
dlaň
v G sg. prípona -i
kosť
zakončené na -o
mesto
zakončené na -e
srdce
zakončené na -ie
vysvedčenie
zakončené na -a, -ä
dievča
Vzor „kuli“
Podľa vzoru kuli sa skloňujú cudzie životné
všeobecné mená a vlastné mená a priezviská
zakončené na -y, -i, -e, čiže:
sg.- kuli, od kuliho, ku kulimu, (vidím) kuliho, o
kulim, s kulim,
pl.- kuliovia, (od) kuliov, (ku) kuliom, (vidím)
kuliov, (o) kulioch, (s) kuliami.
Goethe, (od) Goetheho, (ku) Goethemu, (vidím)
Goetheho, (o) Goethem, (s) Goethem,
Vzor „mať“
Slovo mať/mati/mater sa skloňuje tak, že sa základ
slova v nepriamych pádoch rozširuje:
V singulári: mať- matere – materi – mať/mater
– o materi – materou,
V pluráli: matere – materí – materiam –
matere – o materiach - materami.
Vzor „gazdiná“
sg.- gazdiná, (od) gazdinej, (ku) gazdinej, (vidím)
gazdinú, (o) gazdinej, (s) gazdinou,
pl. - gazdiné, (od) gazdín, (ku) gazdinám, (vidím)
gazdiné, (o) gazdinách, (s) gazdinami,
Problematika slova „pani“
Ak podstatné meno pani stojí bez iného podstatného mena,
skloňuje sa takto:
sg. - pani, (od) panej, (k) panej, (vidím) paniu, (o) panej, (s)
paňou,
pl.- panie, (od) paní, (k) paniam, (vidím) panie, (o) paniach,
(s) paniami,
Ak podstatné meno pani stojí s iným podstatným menom,
neskloňuje sa:
sg. - pani suseda, (od) pani susedy, (k) pani susede, (vidím)
pani susedu, (o) pani susede,(s) pani susedou,
pl.- pani susedy, (od) pani susied, (k) pani susedám, (vidím)
pani susedy, (o) pani susedách, (s) pani susedami..
Zvieracie podstatné mená
chlap
všetky v jednotnom čísle
 dub
v množnom čísle tie, ktoré sú zakončené na tvrdú alebo obojakú
spoluhlásku (holuby, orly) – výnimky: komár (e), somár (e)
 stroj
v množnom čísle tie, ktoré sú zakončené na mäkkú spoluhlásku
(ježe, medvede)

p.m. vlk, pes, vták
v množnom čísle sa môžu skloňovať ako životné (chlap) alebo
neživotné (dub) (napr. poľovnícke psy, poľovnícki psi)
POZOR! Ak sa zosobňuje zvieracie p.m. na človeka, skloňuje sa ako
životné (Štúrovci boli smelí orli.)
Cudzie podstatné mená
chlap
grécke a latinské p.m. (životné) s príponami -as, -os, -es, -us, -is (Sofokles- od Sofokla) a
cudzie priezviská s príponami -o, -ó, -u, -ú, a nemé -e (Galileo-od Galilea, Moliére-od
Moliéra)
 dub
cudzie p.m. (neživotné) s príponami -us, -os, -es (realizmus-o realizme)
 kuli
všeobecné p.m. (životné) a priezviská s príponami -i, -í, -y, -ü, -e, -é, -ö, -ä, -ě (Pálfy-od
Pálfyho-Pálfyovia)
 žena
p.m. (ženského rodu) s príponami -ea, -oa, -ua (idea- dve idey) !!!
 ulica
p.m. (ženského rodu) s príponami -ia, -ya (Mária-od Márie) !!!
 mesto
p.m. (stredného rodu) s príponami -um, -on (gymnázium-z gymnázia, epiteton-dve epitetá)

Vzory pomnožných podstatných mien
zakončenie v N sg. zakončenie v L sg.
rod
vzor
mužský
dub
mužský
stroj
ženský
žena
ženský
ulica
-á, -a (pľúca)
stredný
mesto
-ia (prsia)
stredný
srdce
-y (Piešťany)
-e (kúpele)
-y (Tatry)
-e (nohavice)
-och (v Piešťanoch,
v kúpeľoch)
-ách, -ach (v
Tatrách), -iach
(v nohaviciach)
Výnimky deklinácie v slovenčine
Zvieracia podstatné mená: sg. – chlap, pl. – dub,
stroj
Vzor chlap (i – ia – ovia): dedo (dedovia), Mišo
(Mišovia), archeológ, duch, vrah, sok, syn, otec,
šéf, človek (ľudia), Boh, priateľ, podnikateľ, Slovan,
rodič, brat, hosť, manžel, sused, ...
Vzor hrdina: domáce priezviská na –o: Krasko
(a/u), Botto, Klimo, Krno, Fico...
prípona –i: husita (husiti), komunista,
Výnimky deklinácie v slovenčine
Vzor dub (prípona -u v Gsg): prevažne pri prevzatých slovách,
abstraktných a látkových podstatných menách: výsledku, hnevu, dojmu,
cukru, hrachu, bôbu, medu...
dvojtvar a/u v Gsg: rok (roka/roku), prívesok, medailón, revír...
písanie koncovky –i v Lsg: najmä slová zakončené na –ál, -ár, -ér, -iar, -ier:
kalamár, ateliér, pohár, materiál, lokál, kalendár, halier, papier, konár,
stožiar, tanier, apríl, klavír, tunel, hotel, bicykel, liter, semester, kufor...
písanie koncovky –e v Npl: najmä slová zakončené na -ár, -iar, -ier: hektár,
dolár, požiar, tanier, liter, kufor, bicykel, luster, fascikel, meter, pedál
POZOR NA PRAVOPIS



v I pl. píšeme vždy -mi, -ami (dubmi, ženami)
v L píšeme vždy -i, -í nie –y, -ý (na papieri, na tanieri, v hoteli)
príponu -ov používame v mužskom rode, -ou v ženskom rode
Výnimky deklinácie v slovenčine
Vzor žena
Dvojité skloňovanie: zora, žiara, žiabre majú väčšinu tvarov podľa
vzoru žena, ale v N a A pl. majú tvary podľa vzoru ulica: zore,
žiare, žiabre
Teda v G pl. - nie zorí, žiarí, žiabrí!!! ale zôr, žiar, žiabier – teda vzor
žena
Vzor ulica
Cudzie mená ženského rodu zakončené na –ia, -ya:
Mária, demokracia, ľalia, harpya, funkcia a pod.
POZOR NA PRAVOPIS
Soňa (od Sone!!!), Aďa (od Ade!!!), Táňa (od Táne!!!)
Výnimky deklinácie v slovenčine
Vzor kosť
Dvojité skloňovanie:
Pamäť (schopnosť uchovávať vnemy): Gsg – pamäti
Pamäť (zariadenie na zápis a uchovávanie info): Gsg a Npl- pamäte
Chuť (zmyslový vnem, chcenie): Gsg – chuti
Chuť (vlastnosť látok): Npl – chute
Hrsť (dlaň s ohnutými psrtami): Gsg – hrsti
Hrsť (množstvo): Npl – hrste (dve hrste niečoho)
Zver (ženský rod, zverina): vzor kosť (veľa zveri)
Zver (mužský rod, jedno zviera): vzor dub (dva zvery)
Dvojtvary
Myseľ – v Gsg dvojtvar mysle/mysli
Raž – v Gsg dvojtvar raži/raže
Tvár – v Gsg dvojtvar tváre/tvári
Zaujímavosti zo skloňovania
G pl
šaty (šiat), kauza (káuz), rifle (rifieľ/riflí), mäso (mias), päta (piat), pošta (pôšt), pocta
(pôct), slnce (sĺnc), bieda (bied), sova (sov), potvora (potvor), jota (jot), metla (metiel),
panna (panien), zlo (ziel), citoslovce (citosloviec), sukňa (sukieň/sukní), višňa
(višieň/višní), mandarínka (mandarínok), čiapka (čiapok), čielko (čielok), lýtko (lýtok),
salónka (Salónok), kovbojka (kovbojok), výhra (výher), sídlo (sídel), vlákno (vláken),
krídlo (krídel), pásmo (pásem), osídlo (osídel), euro (eur), metafora (metafor),
paralela (paralel), rezerva (rezerv),...
POZOR na tvorenie genitívu tvarovo podobných slov!!!
hračka (hračiek) – hráčka (hráčok), plávka (plávok) – plavky (plaviek), látka (látok) –
latka (latiek) a i.
ÚLOHY
Vytvorte vety, v ktorých použijete uvedené slová ako:

a) podst. m.: chudák, vstupné, účinkujúci

b) príd. m.: nočná, osviežujúci, pletený

c) predložku: nehľadiac na, počínajúc

d) časticu: rozhodne, tuším, našťastie

e) citoslovce: počúvaj, vitaj, hybaj
Určte slovný druh zvýraznených slov v dvojiciach viet.

Večer neprídem. Bol to večer ako každý iný. Dostal sa bezpečne až domov. Bezpečne tam je.
Fakt sa bojím. Na tento fakt sa pozabudlo. Hádam sa s ním už týždeň. Hádam to prejde. Išiel
hore. Išiel hore dedinou. Na základe rozhodnutia začali konať. Stavia na dobrom základe.
Najprv nechápal, čo chcú. Najprv práca, potom pláca. Povedal jej, aby prišla. Aby si sa mi vrátil!
Veľa sa učil. Mal veľa peňazí. Bolo (veľmi) zima. – Bola (veľká) zima. Peniaze začali posielať
začínajúc januárom – Zakýval jej, začínajúc dlhú cestu. Mali sme sa senzačne. – Senzačne, už
je tu! A prečo si prišiel? – Prišiel a zvíťazil. Prosím, tu je to. – Prosím si vodu. Prišiel čo najskôr.
– Čo sa stalo?
ÚLOHY
Použite slová v dvojiciach viet tak, aby ste dodržali slovný druh v zátvorke:
a) vyšetrujúci (1.sloveso, 2. podst. meno) b) moja (1. zámeno, 2. podst. meno) c) hnusoba (1.príd. meno,
2. podst. meno) d) uhladený (1.sloveso, 2. príd. meno) e) v mene (1. predložka+podst. meno, 2.
viacslovná predložka) f) myslím (1. sloveso, 2. častica)
Nájdite v texte všetky podstatné mená a určte ich gramatické kategórie:
Koncom júna bolo už teplo. Mala síce veľa lások, ale tuším málo lásky. V rámci tejto problematiky
budeme hovoriť viac o prvých láskach. Nakoniec prišiel aj on. Hádam sa s ním od rána do večera.
Hádam to bolo len nedorozumenie. Chodil stále okolo. Vrátil sa ráno okolo tretej. Vždy sa vracal
okolo nášho domu. Ráno bolo celkom krásne. Celkom ma poplietol. Práve prišla domov. Práve
tu by sa to nemalo vyskytovať. Zostali sme tam do konca. Povedali naši vašim, aby prišli vaši k
našim. Tá tvoja nám pomohla. Nech je po tvojom. Idem domov. To je môj domov. Bola zima.
Bolo zima. Je veľmi teplo. Je tu veľké teplo. Dosť sa tam musel narobiť. Dosť dobre neviem, čo
chcel. Má už asi dosť. Chlapec je celý otec. Kúpil celý chlieb. Nepovedal ani ň. A to už ako?! Vstal
dnes skôr. Ide skôr o názor než o fakty. Skôr než odídeš, aspoň mi zbohom daj. No zbohom! Príďte
čo najskôr. Môžeme prísť najskôr zajtra. Najskôr to bude tak. Nemá mi čo rozkazovať. Nebolo
čo jesť. Čo ja viem čo ešte. Po prednáške už hovorili po slovensky, nie po nemecky. Poď ďalej.
Kúpila potraviny, ďalej ošatenie a zaplatila za byt. Postavil sa ďalej od okna. Ďalej ho už
nezaujímala. Prosím o prepáčenie. Prepáčte, prosím. Ešte je tma, ale už neprší. Ešte aj ty ma
hnevaj!
Slovesá

alebo verbum je slovný druh, ktorým sa
pomenúvajú deje (ako činnosti alebo stavy)
Sloveso môže vyjadrovať:
* činnosť, napr. 'robiť'
* stav, napr. 'zelenieť sa' (vrátane vlastnosti, napr.
'voňať' alebo schopnosti, napr. 'horieť').


V slovenčine je sloveso ohybné.
Ohýbanie slovies sa nazýva časovanie.
Delenie
plnovýznamové
1. činnostné -pomenúvajú činnosti, úkony
a. predmetové -ich význam si vo vete vyžaduje
pripojenie predmetu
(vlastniť, vziať, stratiť...)
b. bezpredmetové -ich význam si nevyžaduje
pripojenie predmetu
(kráčať, cestovať...)
2. stavové -pomenúvajú stavy, deje, ktoré
nepodliehajú vôli
(šedivieť, starnúť, uzdraviť sa...)
Delenie
pomocné
-nemajú úplný, samostatný význam, preto sa vo vete spájajú s iným,
plnovýznamovým slovom
1. modálne (spôsobové)
- vyjadrujú vôľu, chcenie, povinnosť, možnosť uskutočniť dej
chcieť, môcť, musieť, vedieť, mať (niečo za povinnosť -Mám si ešte
napísať úlohu.), smieť, dať sa
2. fázové
- vyjadrujú fázu, koniec, začiatok deja
začať/ínať, prestať/ávať, z/ostať/ávať (Začína pršať. Prestala pracovať.)
3. limitné
- vyjadrujú blízky začiatok deja
ísť, mať (Išlo ma poraziť. Vyzerá, akoby ho mal šľak trafiť.)
4. sponové
- fungujú ako spojenie (spona) v mennom prísudku, spájajú sa s
plnovýznamovými slovnými druhmi
byť, stať sa (Som chorý. Bola až piata. Stane sa lekárom. Kedy sa stala
takou?)
Gramatické kategórie
1. osoba
prvá (ja, my), druhá (ty, vy), tretia (on, ona, ono, oni, ony)
2. číslo
jednotné (singulár), množné (plurál)
3. čas
a. minulý :: čítal som, prečítal som
b. prítomný :: čítam
c. budúci :: budem čítať, prečítam
4. spôsob
a. oznamovací
b. rozkazovací
c. podmieňovací
- v prítomnom čase pomocou BY (Ak by sme mali knihu, čítali by
sme.)
- v minulom čase pomocou BOL/A/O/I BY (Ak by sme boli mali
knihu, boli by sme čítali.)
POZOR! Neexistuje opytovací spôsob.
Gramatické kategórie
5. vid
a. dokonavý
- vyjadruje ukončený dej, už neprebieha (nakúpiť, prepísať, urobiť)
- budúci čas sa u nich tvorí jednoduchým slovesným tvarom
(odpíšem, prepracujem, zakryjem)
POZOR! Dokonavé slovesá nemajú prítomný čas.
b. nedokonavý
- dej je neukončený, stále prebieha (písať, nakupovať, prepisovať, robiť)
- budúci čas sa u nich zväčša tvorí zloženým slovesným tvarom
(budem pracovať, budem prepisovať)
POZOR! Sloveso zostáva dokonavé alebo nedokonavé v ktoromkoľvek tvare.
Vid sa teda dá určiť aj pri neurčitku.
* Nepomýľte si -napr. prepísať a prepisovať: sú to dve rôzne slovesá (prepíšem
- budem prepisovať)
* Nedajte sa pomýliť časmi. Ak je sloveso v minulom čase, neznamená to, že je
dokonavé (Písal som -nedokonavý vid). To isté platí aj o budúcom čase.
(Prečítam -dokonavý vid).
Gramatické kategórie
6. slovesný rod
a. činný
- podmet vykonáva dej
(Mama varí obed. Kosci kosili lúku).
b. trpný
- podmet nevykonáva dej, je ním zasiahnutý
1. zvratný trpný rod (sa)
(Obed sa varí. Lúka sa kosila.)
2. opisný trpný rod (byť + trpné príčastie)
(Obed je varený. Lúka bola kosená.)
Gramatický tvar slovesa
Gramatický tvar
• jednoduchý- píšem, píš!
• zložený – budem písať, písal by som, bol by som písal


•
•
1.
2.
3.
4.
5.
6.
Slovesný tvar
určitý – môžeme určiť gramatické kategórie (píšem, píšeš, píše...)
neurčitý – nemôžeme určiť gramatické kategórie
neurčitok –ť (písať)
slovesné podstatné meno -ie (písanie)
prechodník -úc/-uc, -iac (píšuc)
trpné príčastie -ný, -ený, -tý (písaný)
činné príčastie prítomné -úci/ -uci, -iaci (píšuci)
činné príčastie minulé –vší (písavší)
ÚLOHY
Odlíšte plnovýznamové a neplnovýznamové slovesá a bližšie špecifikujte, o aký druh
ide:

Leží a číta. Bratislava leží na Dunaji. Armáda obkolesila nepriateľa. Dedinu obkolesujú lesy.
Práve hrá tenis. Od detstva hrá tenis. Matka starostlivo oddeľuje bielok od žĺtka. Kanál
oddeľuje Anglicko od pevniny. Cesto sa leje rovno na plech. Vonku sa leje. Ťažko chorý
pacient ešte žije. Žije v Prahe. Schôdza sa začala slovenskou hymnou. Začal sa nový rok.
Začala písať. Myslím, teda som. Som doma. Som učiteľom. Spieval som. Mám upratané.
Mám auto. Mám strach. Mám ešte upratať. Na čele mala hviezdu. Stojí na čele vlády. Celú
minútu stál na hlave. Stojí to iba 20 korún.
Určte predmetové a bezpredmetové slovesá:
a)
Pre tlieskanie v pravý čas je potrebné poznať program.
b)
Aj pri návšteve opery alebo baletu je najlepšie zakúpiť si bulletin.
c)
Stretávame sa s takými víchricami, aké sa v našich podmienkach nevyskytovali.

similar documents