Liturgický rok

Report
Liturgický rok
Každý rok si pripomíname všetky udalosti z Ježišovho
života: od jeho príchodu až
po nanebovstúpenie
a zoslanie Ducha Svätého.
Jednotlivé udalosti Kristovho života
liturgia nazýva „tajomstvá spásy“.
Sú to spásonosné tajomstvá - keď chceme prísť do
neba, máme mať na nich účasť, prežívať ich spolu
s Ježišom Kristom.
Počas roka sledujeme tiež ľudí, svätcov, ktorí ukázali,
ako možno nasledovať Ježiša Krista, realizovať lásku
v každodennom živote.
Adventné obdobie
 obdobie prípravy na vianočné sviatky
trvá približne 4 týždne / 4 adventné nedele
 Advent = príchod.
- pripomína nám dobu, v ktorej
starozákonné ľudstvo očakávalo príchod
- prežíva sa v duchu kajúcnosti
Rorátne sv. omše
 podľa úvodného spevu do sv. omše po latinsky:
Rorate coeli desuper... Roste nebesia z výsosti...
 slávia sa pred svitaním. V tmách pohanských
bludov a v tmách dedičného hriechu zasvitla
ľudstvu spása, keď sa narodila „Hviezda
ranná“, Panna Mária.
 preto sú k úcte Preblahoslavenej
Panny Márie.
V advente slávime
 6. decembra
spomienku na
sv. Mikuláša
 8. decembra
prikázaný sviatok
Nepoškvrnené
počatie Panny
Márie
Vianočné obdobie
 slávime tajomstvo Narodenia Pána Ježiša
 začína sa vigíliou Narodenia Pána
24. decembra večer a končí sa nedeľou Krstu
Pána (nedeľa po 6. januári).
 24. december sa nazýva aj Štedrým dňom.
 v ten deň bol k nám Pán Boh najštedrejší,
keď nám dal svojho Syna ako dar.
 aj kresťania sú v tento deň neobyčajne
štedrí a dávajú si navzájom darčeky.
Vianočný stromček a Betlehemy
Vianočný stromček
 ozdoby, svietidlá symbolizujú Pána Ježiša
- On je Svetlom sveta.
 stromček - pripomína drevo kríža, na ktorom
Kristus zomrel, aby nás naplnil darmi svojho
milosrdenstva
Betlehemy
 v kostoloch a v domácnostiach
 obsahujú figúrky osôb, o ktorých hovorí
Sväté písmo pri Pánovom narodení
 prvý takýto betlehem postavil sv. František Assiský
Tri sv. omše
- polnočná sv. omša
- na pamiatku svätej noci, v ktorú sa narodil Pán Ježiš
– pastierska sv. omša
- pastieri, sa prišli pokloniť Pánu Ježišovi
Tri sv. omše vyjadrujú nám trojnásobné
narodenie Pána Ježiša:
1. telesné narodenie z Panny Márie,
2. duchovné narodenie v srdciach veriacich
3. večné zrodenie z Boha Otca.
Počas Vianoc slávime sviatky:
 sv. Štefana, mučeníka, sv. Jána, evanjelistu,
sv. Neviniatok, sv. Silvestra
 Sviatok Zjavenia Pána – Troch
kráľov: slávi sa 6. januára na pamiatku
mudrcov, ktorí sa prišli pokloniť Pánovi
do Betlehema
 tajomstvo Zjavenia Pána pripomína:
príchod mudrcov od Východu,
krst Pána Ježiša v Jordáne a prvý
zázrak Pána v Káne Galilejskej
Pôstne obdobie „Veľký pôst“
 od Popolcovej stredy do Veľkej noci.
40 všedných dní a 6 nedieľ. (nedele bez pôstu)
 štyridsaťdňový pôst – pamiatka na štyridsať
dní pôstu Ježiša na púšti, keď sa pripravoval
na verejnú činnosť
 začiatky veľkého pôstu siahajú v Cirkvi
až do tretieho storočia
 súčasní stav od siedmeho storočia
V minulosti bol čas Veľkého pôstu chápaný
veľmi prísne - nejedlo sa mäso, zvierací tuk,
dokonca ani mlieko, ani vajíčka.
V súčasnosti sa kladie dôraz na vnútornú
premenu, naše pokánie. Je to určité
vnútorné umieranie, ktoré človek vyjadruje
aj navonok. Hlavné tri formy pokánia, ktoré
nachádzame vo Sv. písme sú:
pôst, modlitba a almužna.
 Máme sa pripraviť na hodné prijatie
sviatostí a na oslávenie najväčšieho
sviatku kresťanstva, Veľkej noci.
 Pôst v širšom zmysle znamená aj zdržiavať sa
niečoho, čo nám je príjemné: „postíme“ sa
vtedy, keď premáhame svoje žiadosti,
náruživosti, svoju telesnosť, alebo sa tiež
zdržujeme dovolených pôžitkov.
Všetky piatky v roku
sú dňami pokánia.
 Veriaci sú v tieto dni povinní konať pokánie niektorým
z nasledujúcich spôsobov:
 zdržiavať sa mäsitých pokrmov,
 vykonať skutok nábožnosti: účasť na svätej omši a sv. prijímaní,
krížová cesta, modlitba sv. ruženca, čítať aspoň desať minút
Sväté písmo (Direktórium 2012, s. 28),
 vykonať skutok lásky k blížnemu: navštíviť chorého
s konkrétnym prejavom pomoci, navštíviť cintorín a pomodliť
sa za zosnulých alebo hmotne pomôcť chudobným,
či viacdetným rodinám a iné, zrieknuť sa sledovania televíznych
programov, fajčenia, alkoholických nápojov alebo vykonať
iné ozajstné sebazaprenie.
 mäsom teplokrvných zvierat- nedovolené
 mäso chladnokrvných zvierat - dovolené
(napr. ryby)
 prísny pôst - iba raz do dňa sa do sýtosti najesť.
 zdržiavanie sa hlučných zábav - celý pôst
je časom pokánia
 farár môže, ak je patričný dôvod dať dišpenz od
zachovania dňa pokánia alebo zameniť
skutky pokánia (kán. 1245)
Veľkonočné obdobie
 Obdobie päťdesiatich dní od nedele
Pánovho zmŕtvychvstania do nedele Zoslania
Ducha Svätého sa slávi v radosti a plesaní ako
jeden sviatočný deň, ba aj ako jedna „veľká
nedeľa“. Znie radostné:
 Osobitne to platí pre
Veľkonočnú oktávu.
 Celé Veľkonočné obdobie je
zamerané na oslavu
vzkrieseného Krista a osobné
prežívanie radosti z diela vykúpenia.




– sedem nedieľ
Na
po nedeli Zmŕtvychvstania Pána Nanebovstúpenie Pána
– Turíce - nedeľa Zoslania Ducha
Svätého
pripomínajú vyliatie Ducha Svätého na apoštolov
počiatky Cirkvi (narodeniny Cirkvi)
začiatok jej poslania medzi národmi (misie)
Cezročné obdobie
 neslávi osobitný aspekt Kristovho
tajomstva
 nedele pripomínajú Kristovo tajomstvo v celej
jeho plnosti
 kresťanské spoločenstvo cez počúvanie
Božieho slova spoznáva mravné požiadavky
nového života
Druhý vatikánsky koncil
 bohatšie a rozmanitejšie čítanie Svätého písma,
najmä v nedele
 kladie do stredu života kresťanského spoločenstva
nedeľu ako týždenné slávenie Kristovho
zmŕtvychvstania
 Každý týždeň, v deň, ktorý Cirkev nazvala dňom
Pána, si pripomína Pánovo zmŕtvychvstanie,
ktoré okrem toho slávi raz do roka spolu s jeho
požehnaným umučením vrcholnou veľkonočnou
slávnosťou.
V priebehu jedného liturgického roka
máme dve Cezročné doby:
 Cezročné obdobie I. - medzi
vianočným a pôstnym obdobím
 Cezročné obdobie II. - po
veľkonočnom období až do konca
liturgického roka
 Cezročné obdobie má 34. nedieľ
V Cezročnom období slávime:
 nedeľu
 slávnosť
/ vo štvrtok po
nedeli Najsv. Trojice
 29. júna
 15. augusta
 posledná nedeľa je
apoštolov
Tento sviatok ustanovil Pius XI. v roku 1925, aby sa veriaci
zasvätili Kristovi Kráľovi a aby vo verejnom živote sa uplatňovala
vláda Krista Kráľa.
Ďakujem za pozornosť 
Zvládol si to!
A to...
na jednotku
1*

similar documents