Liturgické odevy

Report
Liturgická
činnosť,
bohoslužba
Zostavená tak,
aby vyjadrovala
Účasť na
nebeskej liturgii
Liturgické priestory,
zariadenie v kostoloch,
predmety,
ba aj náš vonkajší výzor
a každý pohyb v kostole
riadi podľa tej zásady,
že všetko má vyjadrovať
našu účasť
na nebeskej liturgii.
(Zjv 21,2-3).
(KKC 1326).
Radostná a ochotná služba je
milá Pánu Bohu. Len vtedy,
ak miništrant posluhuje
v kostole rád, je možné, že táto
služba bude pre neho a pre
ostatných ľudí v kostole aj
duchovne užitočná.
Miništrant má prichádzať
do sakristie načas a jeho
zovňajšok má byť upravený,
aby nevyvolával rozpaky tým,
že príde neupravený,
ale ani tým, že jeho
zovňajšok bude
extravagantný, čím sa tiež
dá vyvolať u druhých ľudí
vnútorný nepokoj.
Iba v takomto prípade má jeho
služba posväcujúci účinok preň
aj pre druhých ľudí.
Dobrý miništrant si nájde čas
a spôsob, kedy sa dostať
ku kňazovi, aby sa vyspovedal
a tak pristupoval k Pánovmu
oltáru s čistým srdcom.
Počas bohoslužieb alebo pri iných
príležitostiach sa používa pomerne veľa
druhov odevov, ktoré by každý dobrý
miništrant mal poznať. Niektoré odevy
vyjadrujú aj určité osobitné postavenie,
ktoré v Cirkvi majú ich nositelia. Ide najmä
o nasledovné liturgické a iné odevy:
Odevy miništrantov:
kamža
golier
superpelícia
alba
cingulum
Odevy rehoľníkov:
rehoľný
habit
Odevy diakonov:

humerál

štóla

dalmatika
Odevy kňazov :
 ornát
(kazula)
 pluviál
 vélum
 reverenda
 biret
Odevy biskupov:







mitra (infula)
bakula (berla)
tiara
solideo
pektorál
prsteň
pálium
-Toto rozdelenie liturgických a iných odevov
nie je výlučné. Albu môže používať miništrant,
diakon, kňaz, aj biskup; pluviál nosí diakon,
kňaz alebo aj biskup a pod.
- V dávnejších dobách boli pri obliekaní
jednotlivých odevov určené modlitby, ktoré sa
šeptom modlil ten, kto sa obliekal do týchto
posvätných šiat. Boli to veľmi pekné modlitby,
horlivejší miništranti si ich môžu vypýtať od
svojich kňazov.
Je dlhá biela tunika s dlhými
rukávmi, môže ju nosiť
miništrant, diakon, kňaz aj
biskup. Môže sa pritom
použiť cingulum alebo,
ak je alba užšia, bez cingula.
Názov (alba = biela) prezrádza,
že je to biely odev, ktorý
symbolizuje čistú dušu.
(lat. cingere = opásať, podkásať)
je tenký pás, presnejšie hrubší
povrázok, ktorý slúži na prepásanie
alby na bedrách. Symbolizuje
zviazaného Ježiša Krista pri
bičovaní alebo prepásaného pri
umývaní nôh apoštolom. Pripomína
tiež čistotu srdca a premáhanie
žiadostivosti.
(hovorove superka; starší názov:)
je vlastne skrátená alba,
pričom superpelícia
nenahrádza albu.
Používa sa na reverendu,
nie však pod ornát.
Môže sa používať
napr. pod pluviál.
Je bielej farby a jej symbolika
je rovnaká ako v prípade alby.
(z nem. Chorrock) sa takmer celkom
podobá superpelícii. Bol to odev
biskupov a prelátov. S dovolením ju
mohli nosiť aj kanonici.
Dnes niet rozdielu medzi
rochetou a superpelíciou.
Rocheta má užšie rukávy ako
superpelícia.
Dnešný rozdiel: rocheta má na krku
, superpelícia hranatý výstrih.
Dlhá čierna
zjednodušená
napodobenina reverendy.
Na ramená sa v takom
prípade dával golier,
ktorý zakrýval bežný
odev miništranta.
je obdĺžnikový kus látky
na zakrytie ramien
v prípade, že alba má
taký strih,
ktorý nezakrýva obvyklé šaty.
Môže ho používať každý,
je dovolené používať albu.
Je jedným z hlavných
Biskup a kňaz ju
nosia zavesenú na krku a obidva
konce sú voľne spustené dolu.
Diakon tiež nosí štólu upravenú tak,
že prechádza z ľavého ramena
k pravému boku, kde je zopnutá.
To symbolizuje obmedzenú kňazskú
moc. Jestvujú celé série štol
v zhodných farbách ako je aj farba
ornátu (kazuly), resp. dalmatiky.
-
je vrchný
liturgický odev, ktorý si biskup a kňaz
oblieka na albu a štólu. Ornát môže byť
v rôznych liturgických farbách.
Z dávnejších čias sú známe ornáty
po bokoch veľmi redukované,
v talianskom prostredí nazývané
paenulla alebo pianetta. V novších
časoch sa používajú kazuly, názov
ktorých je odvodený od casulla = malý
domček, čím sa naznačuje, že takýto
ornát pokryje celé telo celebranta.
Pôvod ornátov možno hľadať
v rímskych plášťoch alebo azda aj
v židovských plášťoch zvaných tallit.
Je
ktorí ju nosia navrchu,
na albe a štóle. Biskupi tiež nosia
dalmatiku pod ornátom, ale len pri
veľmi slávnostných príležitostiach.
Dalmatiky sa zhotovujú vo
všetkých liturgických farbách.
(lat. pluvis=dážď) sa dnes
používa pri niektorých
príležitostiach mimo svätej
omše. Je to vlastne široký plášť,
ktorý sa vpredu na hrudi zopne.
Častokrát bol bohato zdobený,
podobne ako aj ornát. Pluviál
môže nosiť diakon, kňaz aj
biskup.
Kňaz skôr, ako sa priblíži
k Sviatosti Oltárnej
v monštrancii, si dá na ramená
toto vélum a cezeň sa dotýka
monštrancie pri požehnávaní.
(lat. reverendus=ctihodný,
dôstojný) je čierny odev so
špeciálnym strihom, niektoré
časti môžu byť fialové v prípade,
že ide o vyššieho hodnostára.
V tom prípade sa k reverende
dopĺňa aj široké cingulum.
Je pokrývka hlavy kňaza alebo
biskupa. V dejinách sa jeho tvar
vyvíjal. Jeho dnešná podoba
má v dolnej časti okrúhly tvar,
v hornej zas štvorhranný tvar
a nad tým sú tri (v prípade
doktorov teológie, štyri) lopatky
a v strede je strapec. Jeho
používanie je dobrovoľné.
Habit je názov rehoľného
rúcha vo všeobecnosti.
Každá rehoľa alebo
kongregácia má vlastný
habit. To platí tak o strihu
ako aj o farbe rúcha.
Latinské slovo
znamená odev.
Je slávnostná liturgická pokrývka hlavy biskupa.
Skladá sa z dvoch častí- Starý a Nový zákon,
v hornej časti je zakončená do špica. Na zadnej
časti sú odspodu dve stuhy, ktoré padajú na plecia
biskupa. Okrem biskupov, kardinálov a pápeža
majú právo nosiť mitru opáti a niektorí kňazi na
základe osobitného dovolenia (napr. správcovia
veľmi významných chrámov). Niektorí odborníci
(infula je údajne
o niečo nižšia a nosia ju opáti), vo všeobecnosti sa
však tieto výrazy zamieňajú, teda nerozlišujú sa.
Je pokrývka hlavy pápežov
v minulosti. Bol to veľmi bohato
zdobený typ kráľovskej koruny
s tromi obručami, ktoré
znamenali trojitú moc pápežov:
učiť, posväcovať a riadiť. Pápež
Pavol VI. zrušil nosenie tiary,
pápež Benedikt XVI. zrušil aj jej
znak v svojom pápežskom erbe
a nahradil ju mitrou.
(lat. samému Bohu) je malá okrúhla
pokrývka hlavy biskupa, kardinála
a pápeža. Počas eucharistickej
modlitby sa solideo sníma z hlavy.
Rozšírený je aj zvyk, že biskupi si
snímajú z hlavy solideo pri priamom
stretnutí s pápežom. Solideo má
charakteristické farby: biele solideo
nosia pápeži, červené kardináli
a fialové biskupi. Aj niektoré rehole
majú právo nosiť solideo, napr.
premonštráti.
(lat. pectus=hrudník) je náprsný
kríž, ktorý nosia biskupi ako aj
opáti.. V minulosti v týchto krížoch
boli uložené relikvie svätcov.
V súčasnosti sa pektorál nosí na
reverende, taktiež na ornáte pri
bohoslužbách ako aj pri iných
príležitostiach, keď biskup
vystupuje v kňazskom civili.
o
Horný
koniec je zakrivený, čo naznačuje schopnosť
a povinnosť zavrátiť zblúdené ovečky, teda
zachraňovať ich pre Boha. Dolný koniec je rovný
a ostrý, čím pastier zaháňa dravú zver. Touto
palicou sa pastier podopiera pri chôdzi pred
ovečkami. Berlu používali v minulosti i súčasnosti
opáti kláštorov. Berla sa vždy nosí v ľavej ruke,
pravá slúži na požehnávanie Božieho ľudu.
- Pápeži nosia berlu, ktorá má v hornej časti
zakončenie v tvare kríža.
Je znakom biskupského úradu a je
znakom verného spojenia biskupa
s jeho diecézou. Ďalej vyjadruje
dôstojnosť a vznešenosť
biskupskej služby. V minulosti ma
prsteň aj praktický význam, pretože
slúžil aj na pečatenie listín. Pápeži
nosia tzv. rybársky prsteň, ktorý
pripomína puto medzi pápežom
a sv. Petrom.
Je biely pás asi 6 cm široký, utkaný z ovčej vlny, má
tvar kruhu, na jeho dvoch oproti sebe stojacich
miestach sú k nemu pripojené dve stuhy. Na celom
páliu je vyšitých šesť krížov a pripevnené sú
aj dve pozlátené spony.
Pálium nosia len arcibiskupi-metropoliti, a to len na
území svojej provincie. Jediný, kto má právo nosiť
pálium po celom svete, je pápež. Je to znak jeho
univerzálnej pastoračnej moci aj služby. Páliá
pripravujú rehoľné sestry v kláštore Santa Cecilia
v Ríme a pápež ich každoročne udeľuje na sviatok
sv. Petra a Pavla novým arcibiskupom.

do kostola prichádzať pekne upravený
a čistý


miništrovať podľa možnosti vždy
v posväcujúcej milosti
poznať všetky liturgické odevy a ich
súčasti a neustále si prehlbovať
vedomosti o nich.

similar documents