psychologia riadenia myslenie

Report
psychológia
myslenie, rozhodovanie, pamäť, heuristika

Myslenie je sprostredkovaný
a zovšeobecňujúci, abstrahujúci spôsob
poznávania, ktorý vedie k poznávaniu
podstatných, všeobecných vlastností
predmetov, javov a súvislostí (vzťahov)
medzi nimi. Myšlienkové poznávanie je
vývinovo (fylogeneticky aj ontogeneticky)
najvyššou formou poznávania.

Definícia: Myslenie je najzložitejší poznávací
proces. Výsledkom procesu myslenia je
myšlienka. (pojem, napríklad)
Myslenie
Podstatou myslenia je vykonávanie istých
myšlienkových postupov, ktoré bežne nazývame
myšlienkovými operáciami.
Sú to:
◦
◦
◦
◦
◦
◦
◦
◦
◦
Analýza
Syntéza
Porovnávanie
Abstrakcia
Konkretizácia
Zovšeobecňovanie
Indukcia
Dedukcia
Analógia
Myšlienkové operácie
•Analýza je myšlienkové rozdeľovanie celku na časti, vyčleňovanie
jednotlivých stránok (vlastností, vzťahov) predmetov a javov skutočnosti.
•Syntéza je myšlienkové zjednocovanie, spájanie vyčlenených častí,
vlastností alebo vzťahov predmetov a javov skutočnosti.
•Porovnávanie je myšlienková operácia, ktorou sa zisťuje podobnosť
a odlišnosť medzi viacerými predmetmi alebo javmi.
•Abstrakcia je myšlienková operácia, ktorou vyčleňujeme podstatné
a všeobecné vlastnosti predmetov a javov a nevšímame si nepodstatné.
•Zovšeobecňovanie je myšlienkové zisťovanie a spájanie spoločných
vlastností jednotlivých predmetov a javov istej skupiny (triedy).
•Indukcia je myšlienkové vyvodzovanie všeobecného tvrdenia z jednotlivých
prípadov. Tak napr. zo zistenia, že železo, meď, striebro, hliník atď. vedú
elektrinu, vyvodzujeme všeobecný poznatok, že kovy vedú elektrinu.
•Dedukcia je opačný myšlienkový postup, je vlastne aplikáciou všeobecného
poznatku na konkrétny prípad.
•Analógia znamená vyvodzovanie poznatku a nejakom predmete a jave na
základe jeho podobnosti s inými predmetmi alebo javmi.
Pod formami myslenia rozumieme rečovú
podobu, do akej človek zachycuje a v akej
vyjadruje výsledky svojho myslenie, ku
ktorým došiel myšlienkovými operáciami.
Rozoznávame tri základné formy myslenia:
Pojem
 Súd
 Úsudok

Formy myslenia
Za najvlastnejšiu doménu myslenia sa pokladá
riešenie problémov, úloh. Riešenie problémov
či úloh totiž vyžaduje veľmi intenzívne myslenie.
O riešení problému myslením hovoríme vtedy,
keď pokusy riešiť problém presahujú rámec
bezprostrednej situácie a keď osoba
riešiaca problém uplatňuje myšlienkové
operácie a doterajšiu skúsenosť.
Riešenie problému sa zakladá na tom, že sa zužuje
pole možných odpovedí na danú otázku, úlohu až
dovtedy, kým sa nenájde správna odpoveď, resp.
kým sa nenájde predtým neznáma cesta
k určenému cieľu.
Myslenie a riešenie problémov,
úloh

Prvá fáza riešenia problému je stretnutie sa s problémom,
vynorenie sa problému, čo si človek uvedomuje ako istú ťažkosť,
ktorú treba prekonať.

Príprava riešenia problému znamená vykonať isté prípravné
činnosti na riešenie problému.

Podstatou vlastného procesu riešenia problému je preverovanie
postavených hypotéz riešenia spojené s postupným vylučovaním
nevhodných hypotéz.

Nájsť riešenie problému znamená odstrániť ťažkosti, ktoré vznikli
pri stretnutí s problémom, a napätie trvajúce pri riešení
problému.

Často nájdením riešenia riešenie problému nekončí, ale nasleduje
praktické overenie správnosti riešenia alebo aj ďalšie zlepšovanie.
Všeobecne sa až prax pokladá za najvlastnejšie kritérium
správnosti riešenia problému.
Riešenie problému má tieto fázy:

Praktické myslenie

Konkrétno – názorové myslenie

Abstraktné myslenie

Konvergentné (zbiehavé) myslenie

Divergentné (rozbiehavé) myslenie
Základné druhy myslenia

Inteligencia sa najvýraznejšie prejavuje v situáciách,
činnostiach, pri riešení problémov, ktoré sa
vyznačujú:



Novosťou (originálnosťou).
Náročnosťou.
Nevyhnutnosťou sústrediť energiu a odolať
emocionálnym vplyvom.

Inteligencia sa zisťuje prevažne pomocou tzv.
inteligenčných testov, ich výsledok sa vyjadruje
tzv. inteligenčným kvocientom (skratka: IQ).
Všeobecné rozumové schopnosti –
inteligencia
Pásmo IQ
Názov
Starší názov
Približné zastúpenie
Nad 130
Vysoký nadpriemer
2,3%
120 -130
Výrazný nadpriemer
7%
110 – 120
Ľahký nadpriemer
16%
90 – 110
Priemer
50%
80 - 90
Ľahký podpriemer
16%
70 – 80
Výrazný podpriemer
50 – 70
Ľahká mentálna retardácia
debilita
35 – 50
Stredne ťažká mentálna
retardácia
Imbecilita
20 – 35
Ťažká mentálna retardácia
Imbecilita
Pod 20
Hlboká mentálna retardácia
Idiotia
7%
2,5%
Stupne rozumovej výkonnosti







Verbálne schopnosti
Priestorová predstavivosť
Numerická schopnosť
Percepčná pohotovosť
Pamäťové schopnosti
Psychomotorické schopnosti
Umelecké schopnosti
(Gardnerova teória siedmych inteligencií)
Inteligencia a špeciálne
schopnosti


pojmy,
súdy, v každom súde sú spojené
najmenej dva pojmy,
◦ Subjektom sa nazýva ten pojem, o ktorom sa
niečo vypovedá.
◦ Predikátom sa nazýva výpoveď o subjekte.
Súdy slúžia predovšetkým k vyjadreniu
nejakého vzťahu. Súdy sú buď pravdivé, alebo
mylné,

úsudok.
Aristotelove formy myslenia
Vzťah medzi dvoma pojmami či inými formami
mentálnych reprezentácií, označujeme
termínom propozícia. Najčastejšie ju
vyjadrujeme verbálnymi prostriedkami.
(McNamara, 1994, str. 198)
Vo formálnej logike sa ako synonymum pre
súdy používajú pojmy výrok alebo
tvrdenie. Ak sú súčasťou úsudku, hovoríme
im premisy (predpoklady) alebo
propozície.
Všetci ľudia sú smrteľní.
 Ja som človek.
 Takže ja som smrteľník.

sylogizmus

Myšlienkové operácie možno deliť na logické
a heuristické.

Logické myšlienkové postupy sa riadia
presnými pravidlami, ktoré nesmieme
porušiť, ak chceme dospieť k správnemu
zámeru. Výsledky logických myšlienkových
operácií možno teda vyhodnocovať z hľadiska
správne – nesprávne, alebo pravdivé –
nepravdivé. Logické myšlienkové postupy sa
uplatňujú najmä v matematike, vo formálnej
logike a v prírodných vedách.
heuristika

Algoritmus je špecifický myšlienkový
postup vhodný pre riešenie určitého typu
problémov. Tvoria ho série krokov
(sekvencie operácií), pri ktorých dodržaní
dospejeme k správnemu záveru.
heuristika
anagram
 Príklad anagramu: zistite , ktoré slovo sa
skladá z písmen ŠMY.
Keby sme postupovali algoritmicky, museli by
sme najskôr vytvoriť veľký počet kombinácií
troch vyššie uvedených písmen
(ŠMY, ŠYM, MYŠ, MŠY, YŠM, YMŠ) a porovnať
ich so slovnou zásobou slovenského jazyka
uloženou v pamäti počítača. Zistili by sme, že
hľadaným slovom je MYŠ. Je zjavné, že táto
metóda je veľmi neefektívna.
heuristika
ľudia často používajú skrátené myšlienkové
postupy, tzv. heuristické stratégie.
Heuristické operácie




Heuristické operácie na rozdiel od algoritmov
nezaručujú nájdenie správneho, či
pravdivého riešenia.
Ich výsledky možno vyhodnocovať z hľadiska
vhodné – nevhodné alebo vyhovujúce nevyhovujúce.
Heuristika v mnohých prípadoch vedie
k rýchlemu a ľahkému riešeniu problémovej
situácie.
Niekedy však za redukciu kognitívneho úsilia
platíme znížením kvality a presnosti
nájdeného východiska.
heuristické postupy
Heuristické riešenie anagramov spočíva v tom, že
na začiatok pokusne dáme nejakú bežnú slabiku
, ktorú možno zostaviť zo zadaných písmen. Tie
nám potom pripomenú známe slovo.
Pokúste sa vyriešiť nasledujúci anagram: Aké slová
možno zostaviť z písmen AMLAP?

Ľahko nájdete slová lampa a mapa. Toto riešenie
je síce správne, ale neúplné. Pri algoritmickom
riešení by sme našli ďalšie slová , konkrétne
palma, lama, Alpa.
heuristika



Koncepcia heuristického uvažovania sa
rozvíjala najmä v 50. a 60. rokoch
v súvislosti s úsilím o počítačovú simuláciu
operácií ľudského intelektu.
Priekopníkmi týchto snáh boli Allen Newell
(1927 -1992) a Herbert Simon (1916 –
2001), nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu.
Programy napodobňujúce ľudské myslenie
dostali súhrnný názov umelá inteligencia.
heuristika

v druhej polovici 50. rokov vytvorili Newell a Simon na
svoju dobu vynikajúci počítačový program „ General
problem solver“ – GPS. Skúmali tiež postupy pri riešení
rôznych herných situácií. Pokúšali sa o počítačovú
simuláciu šachovej hry,

začali vytvárať heuristické programy šachovej hry, ktoré
sledujú určité menšie ciele, ale nie sú pri nich
vyhodnocované všetky dôsledky zvoleného postupu,

počítač v priebehu hry vyberá vhodné heuristické stratégie,
čo je východiskom pre ďalší ťah. Newell a Simon ďalej
strávili niekoľko rokov skúmaním myšlienkových postupov
pri riešení detského hlavolamu „ Hanojská veža“.
heuristika
Predstavte si, že ste prvý krát stretli vášho nového
suseda. V priebehu krátkeho rozhovoru ste si všimli,
že sa konzervatívne oblieka, je starostlivo upravený,
má bohatú slovnú zásobu, zrejme veľa číta a je tak
trochu plachý. Je podľa vášho názoru
pravdepodobnejšie, že je zamestnancom obchodnej
firmy,
zubárom,
knihovníkom
alebo čašníkom?
Heuristika reprezentatívnosti



heuristická stratégia založenú na
reprezentatívnych prípadoch, potom zrejme
dospejete k záveru, že váš nový sused je
knihovník,
Pri použití tohto pravidla však ignorujeme
jeden dôležitý zdroj informácií, ktorým je
pomerný výskyt .
Heuristiku reprezentatívnosti používajú
lekári a klinickí psychológovia pri stanovení
diagnóz. Symptómy, ktoré sa vyskytujú
u daného pacienta, porovnávajú s typickými
súbormi príznakov rôznych chorôb.
rozhodovanie
Heuristika reprezentatívnosti sa uplatňuje tiež pri posudzovaní
priebehu náhodných udalostí. V štúdii Kahnemana
a Tverskyho z roku 1972, ktorú cituje Sternberg v knihe „Úspešná
inteligencia“, mali skúmané osoby za úlohu posúdiť
pravdepodobnosť dvoch sekvencií pri náhodnom hode mincou.
Písmeno P znamená panna a písmeno O orol:


a) P P P O O O
b) O P P O P O

Väčšina skúmaných osôb považovala sekvenciu b) za
pravdepodobnejšiu než sekvenciu a). Hlavným dôvodom je
zrejme to, že rada b) vyzerá náhodnejšie než rada a). Lepšie teda
reprezentuje náhodný proces, ktorý viedol k jej vzniku.

pravdepodobnosť sérií a) a b) je v skutočnosti zhodná. Je možné
ju stanoviť na základe výpočtu ½ x ½ x ½ x ½ x ½ x ½ , čo je
v oboch prípadoch 1/64.
heuristika




vychádza z mylného predpokladu, že ak
vyzerá sekvencia náhodných udalostí
nenáhodne, tj. vyskytuje sa v nej určitá
pravidelnosť, zvyšuje sa pravdepodobnosť, že
dôjde k obratu.
V skutočnosti sú jednotlivé náhodné udalosti
vzájomne nezávislé.
Ak sa guľôčka v rulete päťkrát zastavila na
červenej, potom je pravdepodobnosť, že po
šiestykrát sa zastaví na čiernej úplne rovnaká
ako pri prvej hre, teda ½.
Ľudia aj tak veria, že sa šťastie musí obrátiť.
hráčsky klam alebo klam Monte
Carlo

Inak povedané, rozhodujeme sa na
základe toho, čo nás práve napadlo.
Heuristika dostupnosti je v mnohých
prípadoch veľmi efektívna, pretože čím
ľahšie si na niečo spomenieme, tým je to
bežnejšie a teda pravdepodobnejšie.
Heuristika založená na dostupných
informáciách

V jednom z pokusov mali skúmané osoby odhadnúť, či sa
písmeno R v slovách objavuje častejšie na prvom alebo na
treťom mieste.

Približne 69% respondentov predpokladalo, že sa častejšie
nachádza na prvej pozícií, aj keď opak je pravdou.
Podľa Tverského a Kahnemana si človek skôr spomenie na
slová, v ktorých sa určité písmeno vyskytuje na prvom
mieste než na slová, v ktorých sa nachádza v prostriedku.


Napr. vybaviť si slovo „runner“ (bežec) je ľahšie než
vybaviť si slovo „carpet“ (koberec). Na základe heuristiky
dostupnosti ľudia predpokladajú, že slová na ktoré si práve
spomenuli, sa v jazyku vyskytujú častejšie. (Tversky
a Kahneman, 1973)
Heuristika založená na dostupných
informáciách
zistilo sa, že ľudia nadhodnocujú
pravdepodobnosť toho, že by sa mohli
stať obeťou násilného zločinu, havárie
lietadla, alebo že by mohli vyhrať v lotérii.
Masmédiá pomerne systematicky
informujú o kriminálnych činoch
dopravných nešťastiach i o mimoriadnych
výhrach.
 Pustite si večer správy, jedna katastrofa
za druhou.

Heuristika založená na dostupných
informáciách

Existenciu heuristiky „ukotvenia“
a prispôsobenia (achoring and atjustment) si
môžete overiť s pomocou nasledujúceho
cvičenia.
Rozpíšte na dva papiere tieto numerické
príklady:


A: 8x7x6x5x4x3x2x1 = ?
B: 1x2x3x4x5x6x7x8 = ?
Heuristika ukotvenia
a prispôsobenia


USA napadla vzácna tropická choroba.
Očakáva sa, že by mohla zabiť asi 600 ľudí.
Existujú dva plány pre boj s touto chorobou.
◦ Ak bude prijatí plán A, podarí sa zachrániť 200 ľudí.
◦ Ak bude prijatí plán B, existuje šanca 1:3, že
všetkých 600 ľudí bude zachránených, ale súčasne
pravdepodobnosť 2:3 že sa nepodarí zachrániť
nikoho.

Ktorý z oboch plánov by ste si vybrali?
Efekt kognitívneho rámca


USA napadla vzácna tropická choroba.
Očakáva sa, že by mohla zabiť asi 600 ľudí.
Existujú dva plány pre boj s touto chorobou.
◦ Ak bude prijatí plán C, potom určite zomrie 400
ľudí.
◦ Ak bude prijatí plán D, potom existuje šanca 1:3,
že nikto nezomrie, ale súčasne šanca 2:3, že
zomrie všetkých 600 ľudí.

Ktorý z oboch plánov by ste si vybrali?
Efekt kognitívneho rámca
Efekt rámca (kognitívnej schémy) spočíva v tom, že
posudzovanie určitých javov a rozhodovanie výrazne
ovplyvňuje slovný alebo iný kontext.
Napr. obhajcovia legalizácie potratov používajú heslo
„ sme pre voľbu“,
 zatiaľ čo oponenti sa hlásia k hnutiu „sme pre život“.

Každá skupina sa vymedzuje ako pozitívna – je pre -,
pričom slovko pre spojuje s kladnými hodnotami,
konkrétne so slobodou a životom, s ktorými je ťažké
nesúhlasiť. (Rathus, 1999, str. 338)
Tiež mnohé politické strany sa v priebehu predvolebnej
kampane snažia heslá pozitívne zarámovať.
Efekt kognitívneho rámca
Pamäť je psychický proces, ktorý odráža
minulé prežívanie a správanie vo vedomí
človeka. Umožňuje utvárať individuálnu
skúsenosť a psychický vývin človeka vôbec.
Preto má preň mimoriadny význam. Tam, kde
je pamäť z akýchkoľvek dôvodov narušená
(napr. u debilných detí), individuálna
skúsenosť sa utvára iba nepatrne. Duševný
vývin takéhoto človeka je veľmi obmedzený.
Preto sa pamäť pokladá aj za schopnosť.
pamäť
Zapamätanie čiže štepenie do pamäti
(kódovanie).
 Pamätanie čiže podržanie v pamäti
(uchovávanie).
 Vybavovanie.

Fázy pamäti
Ebbinghausova krivka
zapamätania a zabúdania




R. Konrad (1964) vymyslel kľúčový pokus. Pokusným
osobám zrakovo prezentoval 6 písmen, jedno písmeno za
0,75 sekundy. V rôznych zostavách využil písmená B, C, F,
M, N, P, S, T, V a X.
Ihneď potom, čo museli pokusné osoby napísať zoznam
šiestich písmen v určenom poradí, zaujímal Konrada najmä
druh chýb, ktorých sa testované osoby dopúšťali pri ich
reprodukcii.
Druh chýb bol zrejmý. Bez ohľadu na to, že písmená boli
prezentované zrakovo, robili vyšetrované osoby chyby na
základe sluchových zámen.
Konradov experiment ukázal význam skôr akustického
než zrakového kódovania pre krátkodobú pamäť. Jeho
pokus však nevylúčil možnosť, že existujú ďalšie druhy
kódovania, napr. sémantické (založené na význame slov).
Krátkodobá pamäť


Informácia dočasne ukladaná v pracovnej
pamäti sa primárne kóduje akusticky. Väčšina
informácií ukladaných v dlhodobej pamäti sa
zdá primárne kódovaná sémanticky, čiže je
kódovaná na základe významu slov.
Výskum doložil, že okrem sémantickej
a vizuálnej informácie sa do dlhodobej
pamäti môže kódovať aj akustická
informácia.
Dlhodobá pamäť


Presun informácie do dlhodobej pamäte
zlepšuje opakovanie informácie (zvlášť tam,
kde je informácia usporiadaná zmysluplne),
ďalej organizácia informácie (napr.
kategorizáciou), ako aj používaním
mnemotechnických alebo vonkajších
pamäťových pomôcok (napr. písaním
zoznamu alebo poznámok).
Ľudia si lepšie pamätajú informácie získané
učením rozloženým (distribuovaným) do
niekoľkých študijných lekcií, než učením
nakopeným
dlhodobá pamäť
Usporiadanie (zhlukovanie)podľa kategórií
 Zoznam položiek sa usporiada do skupín podľa rôznych kategórií.
Interaktívne predstavy
 Vytvorte si predstavy, ktoré prepoja slová tvoriaci zoznam.
Reťazec pomocných slov
 Každé nové slovo si spojte so slovom v pomocnom zozname, ktorý viete
naspamäť, tak, aby ste vytvorili interaktívnu predstavu.
Metóda miest (metóda loci)
 Vizualizujte si, ako prechádzate oblasťou s významnými miestami dominantami, ktoré dobre poznáte, potom si ich spojte s položkami, ktoré si
máte zapamätať.
Akronyma (skratkové slová)
 Vymyslite si slovo alebo výraz, v ktorom každé písmeno zastupuje nejaké iné
slovo alebo pojem.
Akrostich - počiatočne písmená slov verša (vety)
 Pri zapamätávaní nových slov pomôže skôr veta než jednotlivé slovo.
Systém napovedajúcich slov
 Vytvorte si interaktívnu predstavu, ktorá viaže zvuk a význam neznámeho
slova, ktoré poznáte.
Pamäťové pomôcky
pauza
[email protected]

similar documents