Vzťah MP a VNŠP, MN Rule of Law a demokratizácia MP

Report
Predštátnicová výučba
Medzinárodné právo verejné
03.10.2014
• Vzťah medzinárodného a vnútroštátneho práva
• Demokratizácia medzinárodné práva
• Účasť štátov a neštátnych subjektov a ich podiel na
demokratizácii medzinárodného práva
• Rule of Law v medzinárodnom práve
Ľudmila Pošiváková
Ústav Európskeho práva a oddelenie medzinárodného práva
Vzťah Medzinárodného práva a
Vnútroštátneho práva
• vzťah MP a VNŠP je potrebné riešiť najmä pri aplikácii noriem vnútroštátneho
a medzinárodného práva, kedy sa nevyhneme ich vzájomnej interakcii
• je potrebné jasne zadefinovať, normy ktorého právneho systému je možné
realizovať a využiť pri ochrane tých-ktorých záujmov subjektov vnútroštátneho
práva
• MP neobsahuje konkrétne pravidlo, podľa ktorého by si štáty mali upraviť vzťah
medzinárodného a ich vnútroštátneho práva, túto otázku riešia štáty samostatne
a slobodne v rámci svojej výlučnej právomoci (čl. 1 ods. 2 ÚSR- SR uznáva a
dodržiava všeob. pravidlá MP, MNZ, ktorými je viazaná, a MN záväzky)
• z pohľadu MP- panuje presvedčenie o priorite pravidiel medzinárodného práva
pred vnútroštátnym právom- Prednosť MP pred VNŠP- čl. 3 Návrhu článkov
Komisie pre MP o zodpovednosti štátov za MN protiprávne konanie- protiprávnosť
konania sa posudzuje podľa MP, aj napriek tomu, že podľa VNŠP išlo o konanie
zákonné, čl. 27 VDZP- zml. strana sa nemôže dovolávať ustanovení svojho VNŠP ako
dôvodu neplnenia zmluvy; toto pravidlo má obyčajový pôvod- potvrdené
judikatúrou SDMNS- Grécko-bulharské komunity- vo vzťahoch medzi stranami
dohovoru nemôžu prevážiť ustanovenia VNŠP nad ich záväzkami z dohovoru
Teórie vzťahu MP a VNŠP
• Vytvorené VNŠP
• Dualistická koncepcia- vylučuje obsahový stret noriem MP a VNŠP(odlišné subjekty, pramene) Š každú preňho platnú normu MP
„transformuje“ do podoby niektorého z prameňov VNŠP, takže na území
daného Š platia výlučne jeho VNŠ predpisy, aj keď prevzali obsah MNZ
alebo niektorého MN záväzku
• Monistická s primátom VNŠP- popiera existenciu MP ako
samostatného pr. systému, je to vonkajšie právo Š, ktoré je možné meniť
na základe 1-str. prejavu vôle Š, prekonaná
• Monistická s primátom MP- jednotný pr. systém s pravidlami MP na
vrchole, Š môžu vyhlásiť, že každú platnú MNZ, či platný MN záväzok,
ktorý pre štáty vyplýva z ďalších pravidiel MP, považujú za súčasť
svojho VNŠ pr. poriadku bez toho, aby museli byť súčasne
„pretransformované“ do podoby niektorého z ich VNŠ prameňov práva
• Pluralizmus- právna pyramída reprezentujúca vzťah MP a VNŠP by
mala byť nahradená vzhľadom na internacionalizáciu ústavného práva
(snaha o zabezpečenie spoločných štandardov ochrany ĽPaS,
demokratického a pr. štátu, základných princípov hospodárskej
činnosti)
• dualizmus by mal byť rozvinutý do pluralizmu, ktorý zodpovedá
rôznorodosti právnych oblastí
• najmä v priestore aplikácie práva EÚ
• „pyramída“ by mala byť nahradená „väzbou“(coupling), pretože
pluralizmus je systémom, v ktorom neexistuje právne centrum alebo
hierarchia, ale odlišné právne poriadky, ktoré sa prekrývajú a
ovplyvňujú
• Potreba zmeny v nazeraní na vzťah MP a VNŠP pramení vo vzniku
nových úloh MP, globalizácii, nadnárodných hrozbách- MN problémy
majú VNŠ základy, preto musí byť MP schopné ovplyvniť VNŠ politiku
(výkon inteligentných sankcií- OSN, EÚ, SVK; trestanie jednotlivca)
Zabezpečenie plnenia MN záväzkov vo VNŠ poriadkoch:
• Priama a bezprostredná aplikácia pravidiel MP prostredníctvom
recepčných noriem- trvalé vs. ad hoc (inkorporácia- prenos MN
záväzkov do VNŠP v pôvodnej podobe prameňa MP bez toho, aby
stratila formu MP), typické pre monistickú teóriu s primátom MP,
najčastejší spôsob plnenia MN záväzkov pre SVK
• Transformácia pomocou VNŠ noriem- transformácia (normy MP
prenášané do VNŠP doslovne) vs. adaptácia (normy MP
prenášané do VNŠP aspoň v hlavných črtách), typické pre
dualistickú teóriu
• Self-executing zmluva- ak obsahuje záväzky, ustanovenie, ktoré je
možné priamo a samostatne použiť, napr. práva FO či PO, ktorých
je možné priamo sa domáhať na súde, nesamovykonateľné
zmluvy ukladajú záväzky výkonnej alebo zákonodarnej moci, teda
nestanovujú pre štát konkrétne záväzky, ale iba úvahu za účelom
dosiahnuť určitý výsledok, prípadne zabezpečiť inštitucionálny
mechanizmus na ich realizáciu
Demokratizácia medzinárodného práva
• Demokratizácia je proces, ktorý vedie k otvorenejšej,
participatívnejšej (spoločnejšej) a menej autoritatívnej spoločnosti
• Demokracia je systém vlády, ktorý zosobňuje niekoľkými inštitúciami
a mechanizmami ideál politickej moci založenej na vôli ľudu
• Demokracia sa považuje za základný prvok pri ochrane ľudských práv,
prispieva k zachovaniu mieru a bezpečnosti, spravodlivosti a podporuje
hospodársky a sociálny rozvoj
• proces demokratizácie, ako aj demokracie, môže prebiehať rôznymi
spôsobmi v závislosti od charakteru a podmienok v tej-ktorej
spoločnosti, preto nie je žiadúce nariadiť odlišným krajinám rovnaký
spôsob demokratizácie spoločnosti
• Demokratizácia na medzinárodnej úrovni- posilnenie demokratizácie prostredníctvom systému OSN a transformácie jej štruktúr, ktoré nie sú dostatočne
demokratické,
- Posilňuje sa vytváraním možností účasti nových subjektov v systéme MP
- Demokratizácia MP však nevyžaduje od spoločnosti štátov len oddanosť demokratickým princípom a procesom,
ale je závislá aj na hlbokom začlenení medzinárodnej spoločnosti do demokratických inštitúcií (zaviazaným
demokratickým praktikám a politickému pluralizmu) a pozostávajúcej z ľudí, v ktorých sú zakorenené vlastnosti
otvorenosti, spravodlivosti a tolerancie, spájané s demokraciou od nepamäti;
- Demokratizácia na MN úrovni je poznačená existenciou medzinárodných orgánov a inštitúcií, medzinárodným
spôsobom rozhodovania a medzinárodným právom ako takým, kde však neexistuje medzinárodná štruktúra
orgánov porovnateľná s vládou na úrovni štátu, preto existujú odlišné idey o demokracii vnútroštátnej a
medzinárodnej;
- demokracia je spôsobom, ako urovnať rôzne sociálne záujmy v určitej spoločnosti, v MP je to preto spôsob ako
podporiť účasť všetkých subjektov na rozhodovaní a poskytnúť im možnosť vyriešiť konflikty dialógom,
namiesto použitia sily, preto proces demokratizácie môže prispieť k udržaniu mierových vzťahov medzi štátmi;
v medzinárodnom ekonomickom systéme môže demokracia znamenať, že vzťah medzi rozvinutým a rozvojovým
štátom nie je vzťahom pomoci, ale spolupráce, preto napr. členstvo v OSN zabezpečuje, že najslabšie a
najchudobnejšie štáty majú právne rovnako silný hlas ako fakticky silnejšie štáty, ich silnejšie postavenie v
medzinárodnom systéme zaisťuje, že medzinárodný systém neponechá veľkú časť sveta odkázanú samu na seba,
ale skutočne podporí integráciu a účasť všetkých národov na medzinárodnom dianí
- Dominancia jednej krajiny alebo skupiny krajín sa tak má zmeniť na demokratický systém, v ktorom sa všetky
krajiny môžu zapojiť spolu s neštátnymi subjektmi do medzinárodných záležitostí
Subjekty, ktoré sa podieľajú na
demokratizácii
• Účasť štátov na demokratizácii- nestačí len záväzok štátov zapojiť sa do dialógu, ale štáty musia
odstúpiť od izolacionizmu, akceptovať rozhodnutia prijaté demokraticky, zdržať sa
neoprávneného použitia sily, vystúpiť proti agresii, podporovať a rešpektovať Rule of Law v
medzinárodných vzťahoch a udržiavať všeobecného ducha solidarity, spolupráce a spoločenstva.
Prejavom demokratizácie medzinárodného práva je i možnosť štátov ako hlavných subjektov
medzinárodného práva, rozhodovať o tom, aké záväzky, práva a povinnosti, na seba prevezmú, a
to v rámci medzinárodných zmlúv či medzinárodnej obyčaje (ak permanentne odmietajú
záväznosť určitej obyčaje, môžu sa vyhnúť jej účinkom), rovnako ak nesúhlasia len s časťou
určitej zmluvy, môžu využiť inštitút výhrad, čim účinky určitého ustanovenia MNZ menia v
rozsahu danej výhrady
• MNO- OSN- dekolonizácia-> právo na sebaurčenie (Charta OSN), politická nezávislosť štátovpozorovateľská účasť na voľbách (Kambodža, El Salvador, Mozambik), peace-keeping misieobnovenie demokracie v štátoch, ochrana ľudských práv, pomoc OSN pri koncipovaní ústav
založených na demokracii, pri vytváraní nezávislých systémov správy súdnictva, poskytovanie
policajných síl pri rešpektovaní a vynucovaní Rule of Law, odpolitizovanie vojenských inštitúcií a
pri zriaďovaní vnútroštátnych inštitúcií pre podporu a ochranu ľudských práv; rovnako
pomáhajú pri podpore a uľahčovaní aktivít smerujúcich k účasti občanov na politickom procese
a vytváraniu produktívnej občianskej spoločnosti, či zodpovedných a nezávislých médií; koná
tak bez toho, aby porušila princíp nezasahovania do vnútorných záležitostí štátov či do
suverenity štátov; samotnej pomoci predchádza žiadosť štátu o jej poskytnutie; (Charta OSN,
Všeobecná deklarácia ľudských práv, deklarácia o udelení nezávislosti kolonizovaným krajinám
a národom-právny základ pre zodpovednosť OSN v oblasti demokratizácie);
• Účasť nadnárodných subjektov, vykonávajúcich svoju činnosť v obchodnej a
finančnej sfére, vplyv silných FO a PO na medzinárodné záležitosti
• Význam regionálnych organizácii stúpal úmerne s nemožnosťou konať v
rámci OSN počas studenej vojny, v oblasti politickej, diplomatickej,
materiálnej i vojenskej, najmä v oblasti udržania mieru a medzinárodnej
spolupráce, mnohé sa pritom podieľajú aj na činnosti OSN ako stály
pozorovatelia, pričom ich integrácia do systému OSN je základom pre
medzinárodnú demokratizáciu, najmä ich spolupráca s Valným
zhromaždením v oblasti mieru a bezpečnosti
• Nevládne organizácie- ako samosprávne, súkromné inštitúcie založené za
účelom dosiahnutia verejného účelu mimo aparátu štátu, umožňujú
jednotlivým občanom priamu účasť na svetovom dianí, rovnako napomáhajú
tvorbe medzinárodných pravidiel, či agentúram a orgánom OSN v
hospodárskej a sociálnej oblasti
• Poslanci a zástupcovia vlád- plnia dôležitú úlohu ako zvolení zástupcovia
občanov štátu v rámci neformálnych konzultácií napr. so Sekretariátom OSN,
v rámci delegácií členských štátov OSN či iných organizácií, alebo v rámci
konferencií jednotlivých predstaviteľov štátov, napr. Medziparlamentná únia
(MN mimovládna organizácia) má dlhodobé poradné postavenie v rámci
Hospodárskej a sociálnej rady OSN
Rule of Law v medzinárodnom práve
• Rule of Law- zrod vo VNŠP- panstvo práva, vláda práva, právny štát (vs.
Rule of Men), boj proti svojvôli panovníka(GB), opak policajného štátu
(Ger.)
Funkcie Rule of Law:
1) obmedzenie svojvoľného a nespravodlivého použitia štátnej moci;
2) ochrana majetku a životov občanov pred porušením a útokmi zo
strany spoluobčanov;
Princípy:
• Záruky základných práv a slobôd
• Legitimita a legalita
• Suverenita ľudu
• Deľba moci a systém vzájomných bŕzd a rovnováh
• Zvrchovanosť ústavy a zákona
• Právna istota
Odlišná povaha VNŠP a MP a jej vplyv na
Rule of Law
• Odlišnosti najmä v subjektoch, prameňoch a sankčnom režime
• Dôvodom je predovšetkým postavenie štátu- suverenita vnútorná- štát
nepodlieha vôli iného štátu, medzinárodná suverenita- Š ostáva hlavným
subjektom MP- prenáša časť svojich právomocí na MNO, vzťahy medzi štátmi
založené na suverenite a právnej rovnosti v MP (VNŠP- vzťahy nadriadeného
a podriadeného)
• Dôsledky suverenity Š v MP- nemožnosť autoritatívneho určenia vzťahu
VNŠP a MO
nemožnosť
založenia
centrálneho
legislatívneho a donucovacieho orgánu na úrovni MP (v zmysle VNŠP)
- MN normy nie sú priamo záväzné pre všetky
Š (zmluvné a obyčajové právo)
- stála existencia faktickej nerovnosti Šzlyhávanie donucovacích prostriedkov aj v prípade porušenia najdôležitejšej
kogentnej normy- zákaz hrozby silou alebo použitia sily
Rule of Law v medzinárodnom práve
• Problematická „externalizácia“ pojmu Rule of Law na úroveň MP
• Pojmové variácie Rule of Law v MP:
- international Rule of Law (medzinárodné RoL)-chápeme ako aplikáciu princípov
RoL na vzťahy medzi Š a inými subjektmi MP
- rule of international law (vláda MP)- uprednostňovanie MP pred VNŠP (monizmus
s primátom MP)
- the Rule of Law internationalized (zmedzinárodnené RoL)- znaky VNŠ RoL
aplikované v podmienkach MP, vo sférach, kde sa prekrýva VNŠP a MP
- the internationalization of Rule of Law (zmedzinárodňovanie RoL)- podporuje
používanie medzinárodných nástrojov pre dosiahnutie hodnôt RoL vo
vnútroštátnych podmienkach
Budúcnosť medzinárodného Rule of Law:
• MP je ohrozované fragmentáciou- rozdrobenie systému MP na samostatné časti->
dva koexistujúce modely medzinárodného Rule of Law
1. medzinárodné Rule of Law- obmedzené na oblasť MP, založené na tradičných
základoch MP, dominantná suverenita štátu
2. zmedzinárodnené Rule of Law- napojené na VNŠP, jedno komplexné Rule of Law,
najmä oblasť ĽP, silne závisí od VNŠP
Charakteristické znaky
medzinárodného Rule of Law
Normativita: neexistuje centrálny leg.orgán, subjekty zaväzujú samé seba, pravidlá ius cogens,
hierarchia noriem- čl. 38 Štatútu MSD- MNZ, MN obyčaj, všeobecné právne zásady uznávané
civilizovanými národmi, súdne rozhodnutia (nie precedensy), náuka najviac kvalif. odborníkov,
zásada ex aequo et bono;
• ovplyvňuje diskrečnú právomoc (ľubovôľu) štátov- nezávislosť štátov vykonávať funkcie Š
vo vzťahu medzi štátmi
• oslabuje právnu istotu- normotvorba založená na negociácii a kompromise, prekrývajúca
sa právomoc súdnych orgánov- „forum shopping“, neexis. pravidla lis pendens či res judicata
Zásada rovnosti subjektov pri tvorbe a uplatňovaní pravidiel medzinárodnej
normativity:
• Univerzálna a zvrchovaná rovnosť- čl. 2 ChOSN, štáty majú rovnaké práva a povinnosti
• Vyhlásenie a publikácia- Viedenský dohovor o zmluvnom práve, publikácia-sekretariát
OSN, kodifikačné návrhy Komisie OSN pre medzinárodné právo- zjednotenie obyčají
Zodpovednosť subjektov MP za porušenie pravidiel medzinárodnej normativity a ich
vynútiteľnosť prostriedkami MP: neexistuje centrálny donucovací, resp. súdny orgán, štáty
sú nie len tvorcami mn.pravidiel, ale aj ich adresátmi, uplatnenie zodpovednosti na pleciach
„poškodeného“ štátu;
• Zodpovednosť za protiprávne konanie- konšt.prvok- správanie sa v
rozpore s MN záväzkami, základ-obyčaj
• Zodpovednosť za iné ako protiprávne konanie- konšt.prvok- škoda,
základ- zmluvy, 1) objektívna zodpovednosť- činnosti spojené so zvýšením
rizikom vzniku škody- kozm. právo; 2) zodpovednosť za škodlivé dôsledky
činnosti MP nezakázaných, ktoré nevykazujú zvýšený stupeň rizika- morské
právo;
• Zodpovednosť iných subjektov MP- MN organizácie a jednotlivec
(trestnopr.- vojnové zločiny)
Súdne vymáhanie medzinárodnej normativity:
• jurisdikcia MN súdnych orgánov je fakultatívna, teda založená na súhlase
sporových strán predložiť spor danému MN súdnemu orgánu;
• základným súdnym orgánom MP je Medzinárodný súdny dvor ako hlavný
súdny orgán OSN, ktorý požíva všeobecnú právomoc (spory, ktoré mu strany
predložia a posudky o právnych otázkach- štáty, ktoré sú členmi OSN, ktoré
osobitne prijali Štatút MSD alebo prijali príslušnosť MSD jednostrannou
deklaráciou); čl. 22 ŠMSD- nezávislí sudcovia vysokej morálnej úrovne, čl. 20vyhlásenie o výkone funkcie nestranne a svedomite, čl. 18- neodvolateľnosť,
len na základe jednomyseľného rozhodnutia všetkých členov súdu;
Princípy Rule of Law v. medzinárodné právo
Vnútroštátne právo
Ľudské
práva
-
Zabezpečiť individuálnu slobodu pred svojvoľnými zásahmi ŠM, jednotlivec ako základný subjekt- hmotnopr. a procesnopr.
p. a p.; ÚSR- Listina základných práv a slobôd- vychádza z MN ľudskopr.
dokumentov
Medzinárodné právo
Jednotlivec v MP- obmedzená subjektivita
Výborný
príklad
fungovania
zmedzinárodneného Rule of Law
Ochrana pred ÚSSR, ESĽP, súdny systém EÚ
Legalita, - Akceptácia ŠM občanmi
- Súvis najmä s tvorbou, aplikáciou a vynucovaním
legitimit - Právny spôsob nadobudnutia a výkonu
MP, kde sa prejavuje najmä súhlas štátu byť
a
funkcie ŠM
viazaný pravidlami MP (základ legitimity)
- Š je viazaný len zmluvami, ktoré ratifikoval a MN
obyčajou, len ak jasne a konzistentne neodmieta
jej záväznosť
Suvereni - Suverenita ľudu ako východisko legitimity - Suverenita štátu- právo tvorby vôle na základe
ta ľudu
ŠM
princípu rovnosti, požíva právo na sebaurčenie
- Občania sa vzdávajú časti suverenity v - Štát sa vzdáva časti svojej suverenity v prospech
prospech štátu
MNO
Deľba moci a systém - Ochrana jednotlivca pred zneužívaním - Neexistuje centrálny legislatívny orgán
vzájomných bŕzd a
moci (tými, čo majú moc zákon vydať i
(Komisia OSN pre MP)
rovnováh
vykonávať)
- Neexistuje centrálny súdny orgán
- Oddelenosť Z, V a S moci + kontrolný
(MSD)
mechanizmus, aby ani jedna nezískala - Deľba moci v OSN- hlavné orgányprevahu a bola zabezpečená nezávislosť
rovné postavenie, VZ(leg.), BR(výkon.),
súdnych orgánov
HaSrada, Poručenská rada, MSD(súd.),
Sekretariát- paralela, ak by OSN
vykonávala funkcie v celej sfére
výkonnej moci- vykonáva funkcie len v
oblastiach zverených jej ChOSN
Zvrchovanosť
ústavy
- Ústava štátu- základný zákon najvyš. pr. - Pravidlá ius cogens- nesúlad pr. normy
sily
nižšej pr. sily = absolútna neplatnosť
- súlad pr. noriem nižšej pr. sily- konanie
pred ÚSSR o súlade pr. predpisov
Právna istota
- Každému zo strany Š zabezpečená ochrana jeho práv (možnosť výkonu
práva a udelenie sankcie pri porušení)
- Aké správanie sa požaduje od nás a aké
môžeme my požadovať od ostatných
Rovnako by mala byť zabezp. ochrana
Š
Predpoklad istoty- záväzky preberané
na základe vôle, v prípade porušeniasúdny al. kvási-súdny orgán (chýba
obligatórna jurisdikcia)

similar documents