Page 43

Report
Teória
spotrebiteľského
správania
Kapitola 3
Témy
Koncepcia spotrebiteľského úžitku
(uspokojenia)
Indiferenčné krivky
Úloha rozpočtového obmedzenia
2
Funkcia užitočnosti
 Model spotrebiteľského správania
 užitočnosť: miera spokojnosti získaná
zo spotreby tovaru alebo služby
 Funkcia užitočnosti: algebrický výraz,
ktorý umožňuje zoradiť spotrebu
vzhľadom na úroveň spokojnosti
• Jednoduchý (nereálny) príklad:
celková užitočnosť (TU)= Qhamburgers x Qpizza
3
Page 39-40
Funkcia užitočnosti
Všeobecnejšia forma funkcie užitočnosti
bez určenia konkrétneho funkčného
vzťahu:
(celková užitočnosť) TU=f(Qhamburgers, Qpizza)
Všeobecný funkčný operátor
Interpretácia: výška užitočnosti je určená podľa
počtu spotrebovaných hamburgerov a pízz.
4
Page 40
Funkcia užitočnosti
 Vzhľadom k predchádzajúcim
informáciám môžeme:
Povedať, že užitočnosť je
kardinálne merateľná
 Je tu možnosť kvantifikácie
(podobne ako u pravítka meria sa
vzdialenosť)
Môžete porovnať dva
spotrebiteľské koše pričom viete, že
jeden vám dáva dvakrát toľko
5
Page 40
Funkcia užitočnosti
 ordinálna vs. Kardinálna koncepcia užitočnosti
 Kardinálne merateľná: možno vyčísliť koľko
užitočnosti plynie zo spotrebovanej stratégie
 Spotrebovaná stratégia X ponúka 3 krát
väčšiu užitočnosť ako stratégia Y
 Ordinálne merateľná: možnosť len určiť
poradie stratégií
 Spotrebovaná stratégia X prináša viacej
užitočnosti ako stratégia Y
 Nevieme, ale o koľko.
6
Page 40
Meranie celkovej užitočnosti
Množstvo
Množstvo Celková
pizze
užitočnosť
stratégia hamburgerov
A
2.5
10.0
25
7
B
3.0
7.0
21
C
2.0
12.5
25
Meranie celkovej užitočnosti
Množstvo
Množstvo Celková
pízz
užitočnosť
stratégia hamburgerov
A
2.5
10.0
25
B
3.0
7.0
21
C
2.0
12.5
25
preferovanie A a C pred B
Indiferentný (rovnaké uspokojenie)
medzi stratégiami A a C
8
Hraničná užitočnosť
 Hraničná užitočnosť (MU):
zmena v úžitku
(Δúžitok) v dôsledku zmeny v úrovni spotreby
(ΔQ) z určitého tovaru
MUi = úžitok ÷ Qi
Ceteris paribus koncept • ∆ označuje zmenu
 MU bude
• i identifikuje tovar
(napr. i-tý tovar)
↓ ak spotreba ↑
 hraničný úžitok poslednej spotrebovanej
jednotky ↓ ak ↑ spotreba konkrétneho
tovaru
 Opak platí: Celková užitočnosť
9
Page 40-41
Hraničná užitočnosť
TU=f(QH, QP)
QH = množstvo
hamburgerov
QP = množstvo pízz
10
QH/týždeň
TU
MU
1
20
----
2
30
10
3
39
9
4
47
8
5
54
7
6
60
6
7
65
5
8
69
4
9
72
3
10
74
2
11
74
0
12
70
-4
∆QH
∆U
= (47-39) ÷ (4-3)
MU 
U
Q
Page 40-41
Total Utility
Marginal Utility
poznámka: MU je sklon
funkcie užitočnosti
ΔU÷ΔQH
Hraničná užitočnosť je
rovná nule, keď celková
užitočnosť je maximálna.
Poznámka: iný tovar
(napr. pizza)
TU= f(QH, |QP)
11
Príklad ceteris paribus
Page 42
Indiferenčné krivky
Kardinálne meranie
 Kvantitatívna charakterizácia určitého
subjektu
 “mal som 2 pivá v noci”
Ordinálne meranie
 Porovnanie konkrétneho subjektu s
inou možnosťou
 “mal som viac pív ako v noci”
12
Page 41-43
Indiferenčné krivky
Kardinálne meranie úžitku je nezmyselné a
zbytočné
 Teda aká je správna funkčná forma
vzťahu medzi užitočnosťou a
spotrebovaným tovarom?
Ekonómovia zvyčajne používajú ordinálne
meranie úžitku
 Všetko čo potrebujeme vedieť je to že
jedna spotrebná stratégia je
preferovaná pred druhou
13
Page 41-43
Indiferenčné krivky
Moderná teória spotreby je založená na predstave
isoužitočných kriviek
iso z gréčtiny znamená rovný
Isoužitčné krivky sú také kombinácie spotreby
tovarov a služieb, že prinášajú spotrebiteľovi
rovnakú užitočnosť
 Spotrebiteľ je v tomto prípade indiferentný
medzi týmito alternatívnymi kombináciami
tovarov a služieb
 Tieto funkcie budeme označovať ako
isoužitočné alebo indiferenčné krivky
14
Page 41-43
Čim ďalej od začiatku súradnicovej
osi tým väčšia užitočnosť
 stratégie N, P
preferované pred
stratégiami M, Q a R
 Indiferentný medzi
stratégiami N a P
Zvyšujúca sa
užitočnosť
Predpoklad spotreby
hamburgerov a tacos
15
Page 43
Dve indiferenčné krivky
ktoré ukazujú rôznu užitočnosť
16
Page 43
Teoreticky existuje
nekonečne veľa
indiferenčných kriviek
17
Page 43
Sklon indiferenčnej krivky
 Rovnako ako akékoľvek iné krivky aj

indiferenčné krivky majú sklon
 Sklon indiferenčnej krivky sa volá:
hraničná miera substitúcie (MRS)
Hraničná miera substitúcie MRS hamburgerov
za tacos sa bude pohybovať pozdĺž
indiferenčnej krivky a vypočíta sa ako:
MRS = QT ÷ QH
Zmena množstva tacos
(napr. vzrastie)
18
Zmena množstva hamurgerova
(napr. zníženie)
Page 43
MRS 
19
ΔQ T
ΔQ H
Page 43
Sklon indiferečnej krivky
MRS 
 MRS vysvetľuje

20
ΔQ T
ΔQ H
(i) Počet tacos, ktorý je
spotrebiteľ ochotný vzdať
sa aby mohol
spotrebovávať hamburger.
(ii) Pri zachovaní rovnakej
miery užitočnosti
MRS meria zakrivenie
indiferenčnej krivky ak sa bude
pohybovať pozdĺž tejto krivky
Page 43
Sklon indiferenčnej krivky
 Predpokladajme, že máme 2 výrobky a vieme
určiť indiferenčné krivky.
 MRS môžeme vyjadriť pomocou MU medzi
dvomi statkami
 Pozdĺž indiferenčnej krivky môžeme zapísať
 ∆U = ∆QTMUT + ∆QHMUH = 0
Zmena
užitočnosti
 → ∆QTMUT = –∆QHMUH
Musí byť lebo sme
Na rovnakej
indiferenčnej
krivke
 → MRS = ∆QT÷∆QH = –MUH ÷MUT
21
Page 43
Sklon indiferenčnej krivky
MRS 
22
ΔQ T
ΔQ H

MUH
MUT
Page 43
MRS je posun z bodu M do
bodu Q na I2 krivke:
= (5 − 7) ÷ (2 − 1)
= − 2.0 ÷ 1.0= − 2.0
23
Page 43
 MRS je zmena z jedného do
druhého bodu
 MRSM→Q ≠ MRSQ→R
 Čo sa stane s MRS pri
prechode z bodu M do Q?
24
Page 43
Ak MRS = − 2 znamená,
že spotrebiteľ je ochotný
vzdať sa 2 tacos výmenou
za ďalšiu spotrebu 1
hamburgeru
25
Page 43
Ktorú stratégiu by ste si
radšej vybrali M alebo Q?
26
Page 43
 Odpoveďou je, že ste
indiferentný medzi týmito
stratégiami
 Konečný výber bude závisieť
na cenách týchto tovarov
Page 43
27
Aká je voľba medzi
stratégiou M a P?
28
Page 43
 Spotrebiteľ preferuje

29
stratégiu P oproti M, pretože
prináša väčšiu užitočnosť
 Zobrazuje sa to tým, že je
na vyššej indiferenčnej
krivke
Môže si spotrebiteľ dovoliť
kúpiť 5 hamburgerov a 5
tacos ?
Page 43
Rozpočtové obmedzenie
 Môžeme týždenný rozpočet pre rýchle občerstvenie zapísať
(BUDFF) ako: (PH x QH) + (PT x QT)  BUDFF
Výdavky na ham.
Výdavky na tacos
 PH a PT reprezentujú aktuálne ceny hamburgerov a tacos
 QH a QT reprezentujú množstvo hamburgerov a tacos,
ktoré spotrebiteľ je ochotný zkonzumovať
 rozpočtové obmedzenie je to čo obmedzuje
spotrebiteľa pri spotrebe .
30
Page 45
Rozpočtové obmedzenie
 Graf znázorňuje rozpočtové ohraničenie
spotrebiteľa.
Hodnoty na priamke (BCA) môžu
byť reprezentované ako:
BUDFF = (PH1 x QH1) + (PT1 x QT1)
QT
B
QT1
31
C
QT2
D
0
QH1 QH2
Vo vnútri, (napr. bodD) , môže byť
prezentovaný ako:
BUDFF > (PH1 x QH1) + (PT1 x QT1)
→ neminie sa celý rozpočet
A
QH
Page 45
Rozpočtové ohraničenie
 Body na hranici rozpočtového ohraničenia
tzv. línia rozpočtu predstavuje všetky
komoditné kombinácie, ktorých celkové
náklady sa rovnajú dostupnému rozpočtu.
QT
 Dôležitý predpoklad: ceny sa nemenia s
množstvom kúpeného.
Ako môžeme túto priamku zapísať
v matematickom vyjadrení?
$B
32
QH
Page 45
Rozpočtové ohraničenie
Ako zistíme aká je rovnica priamky
rozpočtového ohraničenia?
 Za predpokladu, že ceny sú stále na určenie
rovnice nám stačí
• Sklon a
• Aspoň jeden bod priamky.
Good 2
$B budget line
33
Good 1
Page 45
Rozpočtové ohraničenie
Rovnica priamky
 Pamätajte, že sklon priamky je pomer zmeny
argumentu 1 k zmene argumentu 2. (čiže
prvá derivácia podľa premennej x)
Sklon bodu A = ΔQT÷ ΔQH
QT
•A
QP
34
Page 45
Rozpočtové ohraničenie
Rovnica priamky
 Rozpočtová línia predstavuje takú
kombináciu spotreby tovarov, kedy celkové
výdavky sú $B
 → pohyb pozdĺž rozpočtovej línie to
znamená, že zmena rozpočtu$0 ( Δ$B = 0)
ΔBUDff = (PH x ΔQH) + (PT x ΔQT) = 0
→ 0 = (PH x ΔQH) + (PT x ΔQT)
Q
sklon = ΔQT÷ ΔQH
→ –PH x ΔQH = PT x ΔQT
→ (–PH ÷ PT) = (ΔQT÷ ΔQH)
T
Sklon rozpočtu je < 0, Why?
35
QH
Page 45
Rozpočtové ohraničenie
 Rovnicu pre líniu rozpočtu je možné
získať nasledovne:
BUDFF = (PH x QH) + (PT x QT)
→ (PT x QT) = BUDff – (PH x QH)
→ QT = (BUDFF ÷ PT ) – ((PH x QH) ÷ PT )
→ QT = (BUDFF ÷ PT ) – ((PH ÷ PT) x QH)
36
Táto rovnica ukazuje možnú kombináciu
spotreby hamburgerov a tacos ak sa minie
celý rozpočet
Page 45
Rozpočtové ohraničenie
Teda rozpočtové ohraničenie môžeme zakresliť pri
spotrebe (QT, QH) takto:
QT
0BCA sú kombinácie
hamburgerov a tacos,
ktoré možno zakúpiť za B
$BUDFF
QT1
línia BCA sú všetky
kombinácie
hamburgerov a tacos pri
minutí celého rozpočtu
= $BUDFF
37
0
(BUDFF ÷ PT)
Aké množstvo hamburgerov
prezentuje bod A?
Slope of BCA = – PH ÷ PT
C
QH1
QT = (BUDFF ÷ PT ) – ((PH ÷ PT) x QH)
A
QH
Page 45
Príklad rozpočtového
obmedzenia
38
Body na
línie
rozpočtu
B
C
Tacos
(PT =
$0.50)
10
5
Hamburgers
(PH =
$1.25)
0
2
Celkové
výdavky
(BUDFF)
$5.00
$5.00
A
0
4
$5.00
Page 46
Rozpočtové ohraničenie
 Nech máme rozpočet vo výške
QT
20
PT = $0.50:
Môžeme si dovoliť buď 10 tacos alebo 4
hamburgery alebo kombináciu oboch
15
10 B
C
5
QT = (BUDFF ÷ PT ) – ((PH ÷ PT) x QH)
= ($5 ÷ $0.50) – (($1.25 ÷ $0.50) x QH)
→QT = 10 – 2.5 x QH
→QH = 4 – 0.4 x QT
v B, QH = 0
v A, QT = 0
A
0
39
$5, PH = $1.25,
2
4
6
8
QH
Page 45
Rozpočtové ohraničenie
 Zdvojnásobí sa cena za tacos na $1.00:
Teraz si môžeme dovoliť 5 tacos alebo 4
hamburgery alebo kombináciu oboch,
FA:
QT
20
QT = 5 – 1.25 x QH
QH = 4 – 0.8 x QT
15
Všimnite si, že priamka sa otáča okolo
bodu A pričom cena za hamburgery sa
nemení.
B
10
F
5
A
0
40
2
4
6
8
QH
Page 45
Rozpočtové ohraničenie
 Cena tacos poklesla na $0.25:
Teraz si môžeme dovoliť 20 tacos alebo 4
hamburgery alebo kombináciu oboch,
EA:
QT
20 E
QT = 20 – 5 x QH
QH = 4 – 0.2 x QT
15
B
10
F
5
A
0
41
2
4
6
8
QH
Page 45
Rozpočtové ohraničenie
 Zmeny cien hamburgerov
Platí to isté ako pred tým cena tacos sa
nemení:
ak↑ PH (zdvojnásobí), línia rozpočtu sa
posunie bližšie k začiatku súradnicovej
sústavy (BG
ak↓ PH, (zníži na polovicu) línia
rozpočtu sa vzdiali od začiatku
súradnicovej sústavy
QT
20
15
B
10
5
A
0
42
G
2
4
6
8
QH
Page 45
Rozpočtové ohraničenie
 Aký je vplyv zmeny v rozpočte
(príjme), ceteris paribus?
QT
Podľa tohto sa ceny nemenia
20
 →sklon línie rozpočtu sa tiež nemení
→paralelný posun línie rozpočtu podľa
toho či príjmy ↑ or ↓
15
B
10
Budget ↑
Budget ↓
5
A
0
43
G
2
4
6
8
QH
Page 45
The Budget Constraint
 With prices fixed, why does a budget
change result in a parralell budget
constraint shift?
QT
20
Due to the equation that defines the
budget constraint:
15
Q2 = (BUD ÷ P2 ) – ((P1÷ P2) x Q1)
B
10
5
A
0
44
G
2
4
6
8
QH
Page 45
The Budget Constraint
 Rozpočet znížený o 50%:
QT
E
20

15
B
10
F
5
A
G
0
45
Línia rozpočtu sa posunie paralelne na
FG
Rovnako keby obe ceny sa zdvojnásobili
Reálny príjem↓
rozpočet zdvojnásobený:
Línia rozpočtu sa posunie paralelne na
ED
Rovnako keby obe ceny sa znížili o 50%
Reálny príjem ↑
G
2
4
D
6
8
QH
Page 46

similar documents