MILAN RÚFUS

Report
Slovenský básnik a textár,
predstaviteľ mladej generácie
básnikov.
 Využil vplyvy poézie amerických
beatnikov, zaradil sa k „rockovej“
básnickej generácii.
 Počas svojej textárskej kariéry
spolupracoval s mnohými
interpretmi (B. Dubasová, M. Žbirka,
Palonder, V. Patejdl) a skupinami
(Money Factor, Elán).











Malý zúrivý Robinson
Hluchonemá hudba
Kniha polomŕtvych
ZBIERKY BÁSNÍ
Snežienky & Biblie
Dnes nie je Mikuláša
Výstrel z motyky (spoluautor) PIESŇOVÉ
Kráľ Dávid (libreto k muzikálu) TEXTY
Voda, čo nás drží nad vodou
Utrpenie mladého poeta ÚVAHY, ESEJE
Blízko, ale čoraz ďalej
A REPORTÁŽE



Debutová zbierka, v ktorej
sa predstavil ako básnik
kontrastného videnia sveta
v jeho ustavičnom pohybe
so všetkými nedostatkami,
ale aj kladmi.
Jeho básne sa vyznačujú
humorom, iróniou, ba až
sebairóniou a sarkazmom.
Po formálnej stránke z jeho
poézie zazvučal rytmus
a živosť hovorového jazyka
dnešnej mladej generácie,
teda dynamika moderného
básnického jazyka.
Veríme menej svojim novým láskam
a púpavám
a snom
a sebe samým
Človek má iba málo krajín
S kvietkovanými lietadlami
Inzerátový ideál
Čo nefajčí a nepije
A pretože je život krutý
Vo filmoch treba
happy end
Kolumbom do rúk vajcia
namäkko
No predsa človek nerád nechá lístok
Odpusťte že som
utiekol
Spisujem básne
inak som celkom normálny
Aj topánky mám obe rovnaké
Môj štýl je absolútne moderný
Vo váze nepripúšťa kvety
len ohňostroje na stopkách
Nenechávam sa bozkávať Múzou
bolo by škoda papiera
A pri písaní používam hlavu
pretože ináč neviem
čo by som s ňou tak mohol robiť
Spisujem básne
inak som celkom normálny
Aj topánky mám obe rovnaké
Ľavé
V druhej básnickej
zbierke si ešte viac
uvedomil rozporuplnosť
sveta a jeho negatívne
prejavy.
 Nekompromisne ich
pomenúva a komentuje,
aby tak upozornil na stav
spoločnosti a ohrozenia
samotných základov
dôstojnosti života,
ľudského spolunažívania
a potrebu ich
zachovania.

V básnickej zbierke
vyslovil skepsu nad
súčasným stavom
spoločnosti, ale zároveň
aj nádej, že ešte stále nie
je neskoro, že ešte stále
nie je všetko stratené.
 Vyslovil to s naliehavosťou dynamiky
„rockovej“ generácie
a moderným básnickým
jazykom.


Štvrtá básnická zbierka obsahuje baladickú lyriku,
ktorú Urban takmer kompletne venoval svojim
láskam: Nataši, Zuzanke, Ivanke, Táni... a iným.

Úvodné päťveršie z básne Zuzanke:
„Bojím sa otvoriť konzervu, že tam nájdem anjela.
Kam sa len obrátiš, všade vízie a zvestovania.
Zo snov sa vytratil cudzí plač. Asi mi bolo kdesi
v diaľke odpustené. Kto môže vedieť, koľko zla
po ňom zostalo?"
Žijeme o ničom. Žijeme tvárou k zemi.
Psi z podzemia sú preč. A my sme ako oni.
Ak toto má byť svet, preboha, načo je mi?
Snežienka vyrastie. A vopred sa už skloní.
Bolo to zúfalé. Zúfalo nevyhnutné.
Dobro je iba v nás. Aj tak sa končí hrozne.
Nádej je améba. Vždy si z nej niekto utne.
Láska je ako jazz - umiera skôr, než doznie.
Ak niečo chápeme, nevieme, či to sedí.
Je málo otázok a veľa odpovedí.
Musím si v ústraní vyliečiť naivitu.


Osud poslednej
Urbanovej knihy je
pomerne neobvyklý.
Je to vlastne posmrtne
zostavený zborník
nepublikovaných básní
staršieho dáta.
Napísal ju mladý, ani nie
dvadsaťročný básnik
a i po rokoch potvrdzuje,
že v autorovi sa vtedy
prihlásil nevšedne
talentovaný tvorca.
„Pamätám sa ,ako sme s Jožom Urbanom sedeli v legendárnej
bratislavskej kaviarni U Michala, kde sa zvykli schádzať nádejní slovenskí
básnici. Popilo sa čosi červeného vína, na účtenku každý napísal verš,
poskladal a poslal ďalej, potom sme to čítali a smiali sa, až nás nakoniec
táto hra kaviarenských opičiakov unavila. A vtedy mi Jožo podal rukopis
svojej básnickej zbierky Dnes nie je Mikuláša. Nechcel ho späť, možno
preto, že v nej boli básne venované jeho vtedajšej múze Táni Lehenovej,
ktorá ho medzičasom opustila,“ hovorí básnik Kamil Zbruž, ktorý objavil
rukopis dávno zabudnutej básnickej zbierky Joža Urbana rok po jeho
tragickej smrti.
 ,,Sedemnásť rokov ležal rukopis pod hrncami, novinami a zožltnutými
papiermi v kuchyni mojej babičky. Nie sú to len náhodne zoradené básne
napísané na kaviarenskom stole; je to premyslená mozaika intenzívnych
pocitov, ktoré Jožo Urban prežíval ako dvadsaťročný chalan pri
počúvaní hudby Pink Floyd. Krásne verše venoval aj svojej osudovej
láske, hoci sa o ňom vedelo, že bol búrlivák a svoje milenky bil. O to
nežnejšie o nich písal,“ dodáva jeho generačný súpútnik.

Mal dvadsať rokov a nemal načítané
skoro nič z toho čo má vedieť inteligent
klasikov odhadzoval po desiatej strane
a odpľúval si v hľadisku na futbalovej lige
Šestnásťkrát prestal fajčiť
a jeho mama vravela nech nepije
Nechal sa ušliapať na jednom koncerte
Skupina Karthago zhrabla kopu prachov
za to že preňho napísala Requiem
Vymýšľal vlastné deti
v nedeľu poobede
Mal po krk antikoncepčného pána boha
Raz ráno videl sivé tanky loziť po oblohe
Závidel snobom
a mal rád kvety ktoré vlastnoručne nakradol
Čítal si detektívky
a poéziu v stokusových nákladoch
Pozeral večerníčky
Rozprávkovému dedkovi do tváre fúkal dym
Rátal si svoje milovania
Koľkokrát sa už podviedol
a s kým
Netopil svoje lásky
Vedel že aj tak vyplávu
zdeformované neúprosnou vodou
Nechcelo sa mu chodiť na disko
a loziť po obchodoch
a hrať sa na nejaký štýl
Bol šťastný že sa vôbec narodil
V sedemdesiatom roku prestal veriť na Ježiškov
O svoju lásku sa bál vždy
keď pred ním pobiehala nahá s nejakou
krásnou knižkou
Keď rozdávali Poéziu
s nadávkami sa vtisol do radu
A neudrelo mu to na mozog
keď začal písať svoju baladu
Zbireka poppoézie.
V textoch dominuje láska.
Dovoľuje poodhaliť tie časti
duše, na ktoré nie sme
osobitne pyšní, no takisto
oceniť aj minimálnu
náklonnosť a cit.
 Básnik spája príbehy lásky
s príbehom človeka aj
napriek hlbokej
individuálnej tragédii...


Keby bolo niečo
Čo sa ti dá zniesť
Okrem neba nado mnou a miliónov
hviezd
Tak by som to zniesol
Vždy znova a rád
K tvojim nohám dobré veci ako vodopád
Keby som mal kráčať
Sám a zranený
Šiel by som až tam kde tvoja duša pramení
Keby som ten prameň
Našiel náhodou
Bola by to voda čo ma drží nad vodou
Môžeš zabudnúť
Stačí kým tu si
Iba ďalej buď
Nič viac nemusíš
Chcem sa z teba napiť
Šaty odhoď preč
Čo má byť sa stane
Tak cez moje dlane
Ako čistý prameň teč
Ak ťa ešte trápi
Smútok z rozchodov
Ono sa to poddá
Ty si predsa voda
Čo ma drží nad vodou
Ďakujem za pozornosť 
Vypracovala: Mgr. Martina Demeterová

similar documents