World Green 1 - Fórum cestovního ruchu

Report
VYUŽÍVAME MOŽNOSTI V CESTOVNOM RUCHU
KEĎ SA NÁM PONÚKAJÚ ?!
3 FÓRUM
CESTOVNÉHO RUCHU
14. Október 2013
OSTRAVA
Peter Sárinec
Obsah
• Stručná genéza riadenia a podmienok v CR
1. História CR ruchu od roku 1939 Vznik Slovenského štátu
2. Zmeny v usporiadaní CR – regionalizácia
• Význam novej organizácie (manažmentu )
CR v SR, postavenie OOCR
1. Štruktúra OOCR v štruktúre riadenia cestovného ruchu
2. Demokratických prvkov riadenia a transparentnosti v CR
3. OOCR - najdôležitejší prvok v riadení CR
4. Model usporiadania destinácie ( čo sa očakáva )
Obsah
• Úlohy obce/mesta pri formulovaní a riadení
destinácie ( cieľového miesta )DMC
1. úlohy a ciele (ne) boli jasne zadefinované sú jasné dnes
2. nová definícia – prvé kompletné úlohy obce v CR
3. Oj či ma len obťažuje daň z ubytovania , mám si robiť
problém s voličom
• Positioning novovzniknutých OOCR v 2012
1. Ako pochopili zákon v regiónoch a kam to smeruje
2. Takto (ne) pracovali zdroje v CR v roku 2012 – pilotný rok
3. Skutočne napĺňame ciele zákonom v cestovnom ruchu
Stručná genéza riadenia CR
Prvý Slovenský hotel v roku 1812 sa zvolenské
panstvo podujalo postaviť jednoposchodovú budovu
s dvadsiatimi štyrmi izbami pre hostí – Hotel Buda.
Hotel Slovensko, ktorý bol pôvodne postavený už v
roku 1873 v roku 1931 rozsiahla rekonštrukcia
1927-Kráľova studňa
1927-Hotel Lipa – Bojnice- lipa Kráľa Mateja- vo dvore.
1928 - Hotel GRAND Hotel Škubňa
1932- 1936-38 Donovaly myšlienka Športhotel
1933 - 200 lyžiarov a zahran. Účastníkov Donovaly
Kancelária dopravná v Kremnici –
Slovenský Semering a jeho využitie
1. História zákonnosti v CR od roku 1939
Zákon č. 149/1939 SL. Z. o cestovnom ruchu
§1 Organizácia starostlivosti o cestovný ruch
§3 Záujemci o cestovný ruch
/1/ Podľa tohto zákona záujemcom o cestovný ruch
je, kto v svojom podniku alebo povolaní
zárobkove ťaží z cestovného ruchu.
§ 4 Miestne sbory pre cestovný ruch ( obec, obce )
§ 5 Oblastné sbory pre cestovný ruch
§ 9 Úprava informačného a propagačného materiálu.
§ 11 Turistické značkovanie hradských, ciest a
chodníkov.
1. História CR ruchu od roku 1939
VYHLÁŠKA - ministerstva hospodárstva zo dna 3. novembra 1939,
Za záujemcov na cestovnom ruchu treba považovať:
1/ podniky živností hostinských a výčapníckych,
2/ prenajímateľov súkromných bytov letným a kúpeľným hosťom,
turistom a lyžiarom.
3/ kúpele, sanatóriá v kúpeľných miestach, kúpelných lekárov, lekárne v
kúpelných miestach,
4/ dopravné podniky, zaoberajúce sa pravidelnou a nepravid. dopravou osôb,
5/ cestovné kancelárie,
6/ majitelov garáží, strojných zámočníkov /autoservice/,
7/ obchodníkov s pohonnými látkami pre motorové vozidlá,
8/ zmenárne,
9/ osoby, ktoré prevádzajú výrobu a predaj pamiatkových predmetov,
10/ kníhkupcov, kníhtlačiarne,
11/ výrobcov a obchodníkov so športovými a turistickými potrebami,
12/ sezónne obchody všetkého druhu v kúpelných miestach a letoviskách,
13/ výrobne liehových nápojov,
1. História CR od roku 1939
VYHLÁŠKA - ministerstva hospodárstva zo dna 3.novembra 1939,
Za záujemcov na cestovnom ruchu treba považovať:
14/ obchody s minerálnymi vodami,
15/ velkoobchodníkov potravinami,
16/ výrobcov a obchodníkov pohľadnicami,
17/ plakátové ( plagátové- asi reklamné ) podniky,
18/ inštalatérov plynovodov, vodovodov, centrálneho kúrenia,
19/ obchodníkov, ktorí dodávajú nábytok, koberce, bielizeň, sklo, porcelán
a predmety vnútorného zariadenia, živnostiam hostinským a
výčapníckym,
20/ podniky, ktoré sa zaoberajú výrobou a predajom zbraní a streliva,
21/ podniky, ktoré sa zaoberajú hospodárskym využitím prírodných alebo
kultúrnych zaujímavostí všetkého druhu /napr. hôr, jaskýn, vyhliadok,
hradov, zámkov, kaštielov/
22/ divadlá a kiná,
1. História CR od roku 1939
VYHLÁŠKA - ministerstva hospodárstva zo dna 3. decembra 1940,
Za záujemcov na cestovnom ruchu treba považovať:
1 /výrobcov a obchodníkov potravnými článkami, ak ich dodávajú podnikom
živnosti hostinsko – výčapnickej napr. pekárov, mäsiarov, údenárov a pod.
2/ cukrárov a lahôdkárov,
3/ podniky, ktoré sa zaoberajú stavbou hradských a ciest,
4/ sezónne živnosti všetkého druhu v kúpelných miestach,
5/ predajne a velkosklady tabaku,
6/ penažné ústavy,
7/ automechanikov /autoservice/
ZÁKON C. 329/1939 SL. Z. O PIJMOCH RIADITEĽSTVA PRE CESTOVNÝ RUCH
( štát, pasy, vývoz a jeho spoplatnenie( clo), predaj pohľadníc ) nadviazalo na
VLÁDNE NARIADENIE C. 199/1939 SL. Z. o organizácii Riaditeľstva pre
cestovný ruch:
2. Zmeny v usporiadaní CR – regionalizácia
1962, v Československu prvá regionalizácia - ČSSR rozdelená na 67 regiónov,
kde Slovensko malo určených 20
podľa významu od I. po IV a taktiež vymedzila územia bez cestovného ruchu.
Rozdelenie regiónov: UNIKÁT SVETOVÝ – prvý krát hodnotenie potenciálu
CR vo svete
1981 - aktualizovaný stav už bolo 71 regiónov na Slovensku 24 - Regionalizácia
do roku 1989, aj keď neplnila významnú úlohu, sústredila pozornosť
architektov cestovného ruchu a fondov, ktoré tvoril štát, do kľúčových
oblastí, čo sa aj dnes prejavuje na ich vybavenosti v rámci supraštruktúry
a infraštruktúry cestovného ruchu. Patrilo to pod Ministerstvo obchodu
a cestovného ruchu, v roku 1991 zrušené.
2. Zmeny v usporiadaní CR – regionalizácia
 2005 Vypracovaná podrobnejšia regionalizácia SR
Bola najrozpracovanejšia, určila regióny a definovala subregióny
v prípade určovania subregiónov bola najpresnejšia
Aktivity s prevažujúcou väzbou na prírodné prostredie:
AKTIVITA
VÁHA AKTIVITY
Pobyt / rekreácia pri vode ................................................................... 10
Pobyt / rekreácia pri termálnej vode.................................................... 7
Pobyt / rekreácia v lesnom / horskom prostredí................................. 5
Pobyt / rekreácia na vidieku ................................................................ 3
Zjazdové lyžovanie / snowbording ...................................................... 9
Bežecké lyžovanie ................................................................................ 3
Lyžiarska turistika ................................................................................. 4
Vodné športy ......................................................................................... 3
Vodná turistika ..................................................................................... 3
Pešia turistika ....................................................................................... 10
Cykloturistika ......................................................................................... 6
Horolezectvo .......................................................................................... 1
Paragliding / závesné lietanie ............................................................... 1
Návšteva jaskyňa / speleológia ............................................................ 1
Poľovníctvo ............................................................................................ 1
Rybolov .................................................................................................. 1
Iné športové aktivity ............................................................................ 5
2. Zmeny v usporiadaní CR – regionalizácia
Aktivity s prevládajúcou väzbou na antropogénne prostredie:
Pobyt / rekreácia v kúpeľoch ......................................................................7
Poznávanie pamiatkového fondu ..............................................................10
Návšteva múzeí a galérií ..............................................................................6
Poznávanie miestnych tradícií ....................................................................4
Návšteva podujatí (kultúra, šport, cirkev) .................................................5
Účasť na kongresoch a konferenciách .......................................................4
Účasť/návšteva výstav a veľtrhov ...............................................................4
Obchodný turizmus ......................................................................................4
Vybrané služby:
Ubytovacie služby .......................................................................................10
Informačné služby .......................................................................................4
2. Zmeny v usporiadaní CR – regionalizácia
Súbor poznatkov z platnej regionalizácie CR moje poznámky:
1.Stimulovať a motivovať koordináciu cestovného ruchu je možné iba za
predpokladu, že dôjde ku konsenzu v regiónoch, regióny sa s ním mali stotožniť,
resp. pripomienkovať skôr ako definoval výstupy .
2.To isté platí aj o vymedzení regiónov, ktoré sú na slovenské pomery obrovské
pre koordinačnú politiku v cestovnom ruchu, taktiež nerešpektujú princíp
dostupnosti zo strany účastníka cestovného ruchu.
3.Regionalizácia nerešpektuje definíciu regiónu, nakoľko práve podľa nej má
región spoločné charakteristické vlastnosti odlišné od ostatných území. Týka sa
to predovšetkým historických regiónov, kde sa spoločné znaky tvorili stáročia
kultúrnym vývojom krajiny, čo však regionalizácia nerešpektuje ani v hodnotení,
ani v ponuke a skladbe regiónov. Šťastnejšiu ruku spracovateľov môžeme
pozorovať pri navrhnutých subregiónoch v rámci regiónov.
4.Výber kritérií, ako uvádzame vyššie v prehľade, je príliš všeobecný,
nekonkrétny a nezdôrazňuje atraktivity, ktoré majú najsilnejší vplyv na
motiváciu klienta cestovať, ani im neprikladá váhu - tradície ( hodnota 4),
2. Zmeny v usporiadaní CR – regionalizácia
5. Prevládajú športové a pohybové aktivity pred kultúrno-poznávacími, čo
možno hodnotiť ako nedostatok poznania historického vývoja Slovenska od
spracovateľov a nedocenenie významu kultúrneho CR, kreatívneho CR,
nostalgického , krajinotvorby a ďalších špecifických motivačných druhov CR,
6. Najtransparentnejšie nepochopenie témy regionalizácie CR vidieť na tom, že
aktivity vôbec nerešpektujú hodnotový potenciál, ktorý máme na Slovensku
v osobnostiach (napr. pre potreby domáceho CR), v nehmotnej kultúre,
zážitkovej gastronómii a hodnotných príbehoch a významných udalostiach,
ktoré výrazne ovplyvnili náš národný, regionálny a miestny vývoj a formovali náš
kultúrny vývoj v regiónoch a mikroregiónoch.
Regionalizácia CR, ako dokument s charakterom podporného nástroja pre
rozhodovanie, umožňuje, ako sa hovorí v preambule dokumentu, rôzne
aplikácie, čiže vôbec neznamená, že „všetko berú najlepší“.
1. Význam v demokratických prvkoch riadenia
a transparentnosti v CR
A. Voľba zástupcov KOCR aj OOCR do správnych a poradných orgánov
B. zachovaní autonómneho postavenia v rozhodovaní a plnení úloh či
nakladaní s finančnými zdrojmi
C. prístup k rozhodovaniu o usporiadaní územia pre potreby CR kľúčových subjektov –samospráv a kľúčových profitujúcich subjektov
destinácie CR - vo forme VSP – registrovanej organizácie podľa zákona
D. predpokladá preferovanie kvalifikovaného prístupu a odbornosti k CR
vstupuje do procesov, viacero odborníkov do systému
1. Demokratické prvky riadenia
a transparentnosti v CR
E. v zákonných aktivitách je proaktívny-
musíme robiť ročný plán aktivít,
musíme spracovať koncepciu
musíme prevádzkovať webovskú stránku
musíme preukazovať graduity
F. zavádza princíp verejnej kontroly a prístupu k informáciam
v riadení cestovného ruchu - verejné kontrolné princípy
G. zavádza motivačné prvky pre tvorbu zdrojov,
eliminovanie čiernej ekonomiky,
máš lepšiu disciplínu – máš vyššiu podporu
A. trojstupňové usporiadanie
OOCR - KOCR - SACR/štát - sekcia CR – MDVRR
B. zavádza nové členenie územia predpokladá úkony v
ikonografii a spájaní území – destinácií- cieľových miest
C. cieľové miesta nie sú dogmami- môžu sa meniť, fúzovať,
zväčšovať , zmenšovať- sú na princípe otvorenosti
D. limituje veľkosť subjektov minimálne podmienky pre
vznik OOCR, ubytovacou kapacitou ( prenocovania ) 50 000
– päť obcí, 150 000 – menej ako päť obcí,
FINANCOVANIE PODPORY CESTOVNÉHO RUCHU
cez OOCR a KOCR
Úlohy obce/mesta pri formulovaní a riadení
destinácie ( cieľového miesta ) DMC
1. úlohy a ciele obce (ne) boli jasne
zadefinované sú jasné dnes
Roky od pádu železnej opony
• Prvá dekáda bola charakterizovaná najmä zmenou
vlastníckych vzťahov a zmien v supraštruktúre cestovného
ruchu.
• Druhá dekáda prináša už prienik do regiónov,
Vyššie územné celky - župy
• Zákonom č. 302/2001 Z.z. o samospráve VÚC vzniká
povinnosť koordinovať rozvoj CR a športu
• novelou zákona z 26. júla 2007 v §4 písm. m) sa utvárajú
podmienky na rozvoj CR a koordináciu tohto rozvoja.
1. úlohy a ciele obce (ne) boli jasne
zadefinované sú jasné dnes
Na obecnej úrovni v súvislosti s inštitucionálnym zabezpečením, nemôžeme
hovoriť o podpore cestovného ruchu.
• Zákon č. 369/1990 Zb. v znení zákona č. 453/2001 Z.z. o obecnom zriadení v §
20 b, ktorý obciam v predmete činnosti ustanovuje ako jednu z mnohých
oblastí – miestny cestovný ruch.
• Zákon o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce
a na samosprávne kraje č. 416/2001 Z.z. v §2 písm. l určil kompetencie obce
na úseku cestovného ruchu
a) vypracúvanie programov cestovného ruchu,
b) koordinovanie spolupráce právnických osôb vo veciach CR.
• Taktiež zákon č. 503/2001 Z.z. o podpore regionálneho rozvoja v §3 ods.2
písm. e) ustanovuje, že podpora regionálneho rozvoja v zmysle hlavných
cieľov podpory regionálneho rozvoja je zameraná na rozvoj cestovného
ruchu.
Legislatívne, rozvoj CR bol v tejto podobe od roku 2001 len neblahým
dedičstvom pre miestnu a regionálnu samosprávu. Tu je jeden z dôvodov,
prečo orgány územnej samosprávy v čase kreovania kompetencií musia dostať
pre oblasť CR jasné pravidlá a primeranú finančnú pomoc.
2. nová definícia – prvé kompletné
úlohy obce v CR
Tento zámer rieši zákon o podpore cestovného ruchu v § 6 kde obec v CR
a) môže iniciovať vznik oblastnej organizácie a podieľa sa na
spolufinancovaní jej aktivít,
b) spolupracuje s organizáciami CR pri tvorbe koncepcie rozvoja CR na
území obce, ročného plánu aktivít a monitorovacej správy o vývoji CR
na území obce,
c) tvorí programy, plány, stratégie a koncepcie rozvoja CR,
d) vytvára vlastné finančné zdroje na realizáciu aktivít v CR,
e) buduje infraštruktúru podporujúcu aktivity v CR, ktorá spadá do
pôsobnosti obce,
f) sústreďuje štatistické údaje o CR v obci,
g) spolupracuje s ústrednými orgánmi štátnej správy a s orgánmi
vyššieho územného celku pri realizácii štátnej politiky CR v SR,
h) podieľa sa na uplatňovaní mechanizmu fungovania jednotnej prezentácie
Slovenskej republiky v zahraničí.
2. nová definícia – prvé kompletné
úlohy obce v CR
Tento zámer rieši zákon o podpore cestovného ruchu v § 6 kde obec v cestovnom
ruchu
Otázkou otvorenou zostáva postoj obce k uvedeným aktivitám,
• Je ? formulovaný dobrovoľne pre oblasť spolupráce a v tvorbe plánovania
a alokácie zdrojov,
• je viacero dôvodov popri základných úlohách obce nerešpektovať ustanovenie
zákona, navyše ak nie je doplnený o sankčnú časť, pri nedodržaní stanovených
úloh.
PREČO TO MÁ
OBEC RIEŠÍŤ ?!!
3. Oj či ma len obťažuje daň z ubytovania ,
mám si robiť problém s voličom
• v mnohých obciach, je nedocenená, resp. podceňovaná pre svoj význam, mnohokrát
je práve jej celkový objem nezaujímavý a riešenie tohto stavu by bolo v obciach len
prekážkou pozitívnej volebnej kampane pre vedenie obce,
• takmer neexistujú prípady, kedy sa v obciach komunikuje s podnikateľmi a preberá
sa politika odvodu dane a čo poskytne obec za ne, vedenia samospráv sa vyhýbajú
týmto stretnutiam lebo sú predpokladom konfliktných situácií v regióne,
• daň nebola vnímaná ako rozvojová pre sféru CR ale samospráva ju vníma je obecná
a budeme svietiť a udržiavať komunikácie a odvážať odpad,
• veľkým problémom sa javí pomer výška dane a administratívna náročnosť pre
samosprávu, žiadna z obcí v BBSK nevedie databázu kapacít za ktoré sa daň realizuje
• legislatívne prostredie nepomáha výberu dane z ubytovania je nejasné
a komplikované preto pretrváva mienka najmä u ubytovateľov na súkromí, že
samospráva nemá povolený vstup do objektu pre výkon kontroly na mieste, je
komplikované ju samospráve preukazovať
• podnikatelia, napriek zlepšeniu pomeru výška odvodu/cena za lôžko v prospech
poskytovateľov, zostávajú na svojich zaužívaných postojoch vyhýbať sa plateniu
dane, resp. ju minimalizovať vo výkazníctve, táto daň nás neohrozuje tak ako iný typ
dane za ktorý je možnosť exekuovať podnikateľské prostredie,
• je málo dôvodov aby sa daň z ubytovania stala tzv. morálnou daňou v prostredí CR
Positioning
novovzniknutých
Oblastných
Organizácií
Cestovného ruchu
V roku 2012
1. Ako pochopili zákon v regiónoch a kam to smeruje
SEVERNÝ SPIŠ - PIENINY
Horný ZEMPLÍN a Horný SPIŠ
Tatry -SPIŠ-PIENINY
PREŠOVSKÝ KRAJ
Región VYSOKÉ TATRY
Vysoké Tatry Podhorie
SPIŠ
KOŠICKÝ
KRAJ
KOŠICE TURIZMUS
ZEMPLÍNSKA OOCR
Región LIPTOV
OCR KYSUCE
Malá Fatra
ŽILINSKÝ KRAJ
LIPTOVSKÝ JÁN -TURIZMUS
Tatry, Poprad, Štrba, TMR,
Stará Ľubovňa, Vyšné Ružbachy
719 924
43 854
Humenné, Snina, Medzilaborce, V n/T
17 413
Kežmarok, Levoča, Ždiar, Vrbov
26 851
Veľká Lomnica, Teplička, Štôla, Kravany
35 564 843 606
Košice, Orga. Mesta, atraktivity KE
157 155
Sp. n/Ves, Gelnica, Krompachy., Danišov.
11 800
Michalovce, Vinné, Klokočov, Kaluža
5 900 174 855
Liptovský Ján, TMS a.s.
L.M, L.H., Rbk, Pribylina, Bešeňová
Čadca, Makov, Oščadnica, Skalité
68 422
303 838
21 632
Žilina, Terchová, Belá,
153 429
Klaster ORAVA
D. Kubín, Námestovo, Trstená
48 470
RAJECKÁ DOLINA
Rajec, Raj. Teplice, Čičmany, Fačkov
JASNÁ
Demänovská dolina., TMR a.s.
Turiec - Kremnicko
Martin, Turčianske Teplice,
55300
274 658
0 925 749
67 134
992 883
Turistický Novohrad
Región Banská Štiavnica
STREDNÉ SLOVENSKO
Nízke Tatry Juh
Región Horné Považie
Trenčianske Teplice
KRAJ
BRATI.
Región Senec
Bratislavská OCR
Trnava TOURIZMUS
Lučenec, Halič,30 obcí okolo
B.Štiavnica,Vyhne,10 obcí okolo
B. Bystrica, Zvolen, Sliač,
OOCR Žitný ostrov - Csallóköz
24 300
18 777
37 804
122 900
77 082 280 863
Bojnice, Prievidza, Lehota, Koš,
5 004
PX, Nimnica, Maríková ,Papradno,
9 526
Trenčianske Teplice, Kúpele a.s.,
23 000 37 530
Senec, Veľký diel, Borša, Ivanka pri D.
47 923
BA, 27 subjektov súkromných
KRAJ
TRNAVA
Rezort Piešťany
Dudince. Kúpele a.s.,
Brusno ,Mýto, Bystrá, H. Lehota, TMS
KRAJ
TRENČÍN
Horná Nitra BOJNICE
BAN.BYSTRICKÝ KRAJ
DUDINCE
Piešťany, Banka, Moravany, Kúpele,
394 806 442 729
45 000
63 179
DS, Veľký Meder, Šamorín, Gabčíkovo
55 500 163 679
Nitra, Agrokomplex, Cirkev NT,
93 046 93 046
KRAJ
NITRA
Trnava ,Ružindol, Bohunice, Smolenice
NITRIANSKA OCR
2 962 057 2 962 057
Turizmus regiónu Bratislava
BSK
KOCR Bratislavský samosprávny kraj
Žilinský turistický kraj
ZSK
KOCR Žilinský samosprávny kraj
SLOVENSKO SPOLU 2012
252 108
67 134
3 281 299
252 108
694 837
1. Ako pochopili zákon v regiónoch a kam to smeruje
0
Región VYSOKÉ TATRY
Bratislavská OCR
Región LIPTOV
JASNÁ
KOŠICE TURIZMUS
Malá Fatra
STREDNÉ SLOVENSKO
NITRIANSKA OCR
Nízke Tatry Juh
LIPTOVSKÝ JÁN -TURIZMUS
Trnava TOURIZMUS
OOCR Žitný ostrov-Csallóköz
RAJECKÁ DOLINA
Klaster ORAVA
Región Senec
Rezort Piešťany
SEVERNÝ SPIŠ - PIENINY
Región Banská Štiavnica
Vysoké Tatry Podhorie
Tatry -SPIŠ-PIENINY
DUDINCE
Trenčianske Teplice
OCR KYSUCE
Turistický Novohrad
Horný ZEMPLÍN a Horný SPIŠ
SPIŠ
Región Horné Považie
ZEMPLÍNSKA OOCR
Horná Nitra BOJNICE
Turiec - Kremnicko
50
100
150
200
250
300
350
400
450
500
550
600
650
700
750
719.92
394.81
303.84
274.66
157.16
153.43
122.90
93.05
77.08
68.42
63.18
55.50
55.30
48.47
47.92
45.00
43.85
37.80
35.56
26.85
24.30
23.00
21.63
18.78
17.41
11.80
9.53
5.90
5.00
0.00
1. Akú silu príjmov vysielajú kraje
Žilinský samosprávny kraj
Prešovský samosprávny kraj
Bratislavský samosprávny kraj
Banskobystrický samosprávny kraj
Košický samosprávny kraj
Trnavský samosprávny kraj
Nitriansky samosprávny kraj
Trenčiansky samosprávny kraj
992 883
843 606
694 837
280 863
174 855
163 679
93 046
37 530
30,26 %
25,70 %
21,18 %
8,56 %
5,33 %
4,99 %
2,84 %
1,14 %
% podielu na zdrojoch SR
PRÍSPEVOK PODĽA KRAJOV SLOVENSKA
OOCR + KOCR v BSK a ZSK
0
200,000
400,000
600,000
800,000
Žilinský samosrpávny kraj
992,883
Prešovský samosprávny kraj
843,606
694,837
Bratislavský samosprávny kraj
280,863
Banskobystricý samosprávny kraj
Košický samosprávny kraj
Trnavský samosprávny kraj
174,855
163,679
Nitriansky samosprávny kraj 93,046
Trenčiansky samosprávny kraj
1,000,000
37,530
1,200,000
2. Takto (ne) pracovali zdroje v CR v roku 2012
PREHĽAD UMŔTVENÝCH ZDROJOV v KRAJOCH
VÝBER DANE Z
PODPORA 2012
UBYTOVANIA 2011
SAMOSPRÁVNY KRAJ
Žilinský samosprávny kraj
Prešovský samosprávny kraj
Bratislavský samosprávny kraj
Banskobystrický samosprávny kraj
Košický samosprávny kraj
Trnavský samosprávny kraj
Nitriansky samosprávny kraj
Trenčiansky samosprávny kraj
CELKOM SLOVENSKO
544,224
37,530
Trenčiansky samosprávny kraj
Trnavský samosprávny kraj 163,679
Banskobystricý samosprávny
kraj
1 447 016
1 113 612
2 645 285
797 777
427 465
881 458
444 114
544 224
8 300 951
ŠTÁTNA PRÉMIA
506,694
INDEX
RACIONÁLNOSTI
454 133
270 006
1 950 448
516 914
252 610
717 779
351 068
506 694
5 019 652
31,38%
24,24%
73,73%
64,79%
59,09%
81,43%
79,04%
93,10%
61,47%
DAŇ Z UBYTOVANIA
UMŔTVENÉ ZDROJE
444,114
351,068
93,046
Nitriansky samosprávny kraj
Košický samosprávny kraj
992 883
843 606
694 837
280 863
174 855
163 679
93 046
37 530
3 281 299
NENÁRO
KOVANÉ
881,458
717,779
427,465
174,855
280,863
Bratislavský samosprávny kraj
252,610
797,777
516,914
694,837
Prešovský samosprávny kraj
843,606
Žilinský samosrpávny kraj
992,883
0
500,000
2,645,285
1,113,612
1,950,448
270,006
1,447,016
454,133
1,000,000 1,500,000 2,000,000 2,500,000 3,000,000 3,500,000 4,000,000 4,500,000 5,000,000
2. Takto (ne) pracovali zdroje v CR v roku 2012
INDEX
RACIONÁLNOSTI
Prešovský samosprávny kraj
Vyššia hodnota je prejavom iracionálneho konania ,
alebo prejavom nevyužitých možností v krajoch
24.24%
Žilinský samosrpávny kraj
31.38%
Košický samosprávny kraj
59.09%
64.79%
Banskobystricý samosprávny kraj
73.73%
Bratislavský samosprávny kraj
79.04%
Nitriansky samosprávny kraj
81.43%
Trnavský samosprávny kraj
Trenčiansky samosprávny kraj
93.10%
0%
Trenčiansky
samosprávny
kraj
Series2
93.10%
Trnavský
samosprávny
kraj
81.43%
10%
20%
Nitriansky
samosprávny
kraj
79.04%
30%
40%
50%
60%
70%
Bratislavský Banskobystricý
Košický
samosprávny samosprávny samosprávny
kraj
kraj
kraj
73.73%
64.79%
59.09%
80%
Žilinský
samosrpávny
kraj
31.38%
90%
100%
Prešovský
samosprávny
kraj
24.24%
2. Takto (ne) pracovali zdroje v CR v roku 2012
Štátny
príspevok
Maximum dane z
ubytovania
Index využitia
zdrojov
DUDINCE
24 300
281 131
8,64%
Turistický Novohrad
18 777
35 312
53,17
Región Banská Štiavnica
37 804
48 601
77,82
STREDNÉ SLOVENSKO
122 900
140 819
87,27
Nízke Tatry Juh
77 082
114 226
67,48
280 863
620 089
339 226
OOCR
45,30% zapojenie
zdrojov
v kraji
ÚROVEŇ ZAPOJENIA ZDROJOV v OOCR BBSK
114
Nízke Tatry Juh
77
141
STREDNÉ SLOVENSKO
123
DANE Z UBYTOVANIA V OOCR
2012
49
Región Banská Štiavnica
38
35
Turistický Novohrad
19
281
DUDINCE
24
0
50
100
150
200
250
300
Thousands
Index angažovanosti v destinácii Banskobystrický samosprávny kraj
subjekty spolu
516
424
250
120
80
subjektov
1390
spolu 36 subjektov
18 777
spolu 7 subjektov
24 300
spolu 37 subjektov
37 807
Mestá a obce v Banskobystrickom kraji
subjektov spolu
Evidovaných ubytovacích zariadení v BBSK – Štatistický úrad
subjektov spolu
Subjekty ubytovanie na súkromí – mimo štatistík -odhad len významnejší
subjektov spolu
Subjekty poskytujúce ostatné služby v CR - odhad
Subjekty prevádzkujúce atraktivity a služby súvisiace s CR - odhad
CELKOM
Turistický Novohrad
BB
Lučenec, Halič,30 obcí okolo –
DUDINCE
BB
Mesto Dudince. Kúpele a.s., -
Región Banská Štiavnica
BB
B.Štiavnica,Vyhne,13 obcí –
Nízke Tatry Juh
BB
Brusno, H. Lehota, TMS a.s.-
STREDNÉ SLOVENSKO
BB
B. Bystrica, Zvolen, Sliač, -
CELKOM
subjekty spolu
spolu 10 subjektov
77 082
spolu 6 subjektov
122 900
96 subjektov
280 866
Index angažovanosti v turistickej destinácii BBSK
Zdroj: vlastné spracovanie
Index angažovanosti v destinácii je podielom skutočného počtu subjektov organizovaných v OOCR
a predpokladaného počtu aktívnych subjektov na trhu cestovného ruchu v kraji
6,9%
3. Skutočne napĺňame ciele zákonom v cestovnom ruchu
1.3.2 MAPA
OBLASTNÉ ORGANIZÁCIE
BANSKOBYSTRICKÉHO
KRAJA K 15. ruchu
03. 2012
3. Skutočne
napĺňame
ciele zákonom
v cestovnom
– ÚZEMNÉ POKRYTIE
4.1.2
MAPA NÁVRH VZNIKU NOVÝCH OOCR BANSKOBYSTRICKÉHO KRAJA
Postoje
zainteresovaných
subjektov
k nadobudnutiu účinnosti
Zákona o podpore
cestovného ruchu
Prieskum názorov 119 respondentov
pre potreby zakladania nových OO/KO CR na báze DMC
Graf 1 Hodnotenie nového zákona o podpore CR podľa potreby jeho prijatia
Zdroj: Dotazníkový prieskum FHSR BBSK
Potrebu prijatia nového zákona uznáva 85 % respondentov,
a to konkrétne 86% žien, 88% mužov;
91% osôb mladších ako 50 rokov,
71% osôb starších ako 50 rokov;
86% zástupcov samosprávy,
83% záujmových združení a
88% podnikateľov.
Len traja účastníci prieskumu označili zákon za úplne nepotrebný.
15 ľudí sa k otázke nevyjadrilo.
Graf 2 Hodnotenie nového usporiadania CR z pohľadu jeho budúceho fungovania
Zdroj: Dotazníkový prieskum FHSR BBSK
Hodnotenie nového usporiadanie cestovného ruchu v kraji a regiónoch.
Túto zmenu z hľadiska budúceho fungovania cestovného ruchu pozitívne
víta 86% z nich. Kladne sa k novému usporiadaniu vyjadrilo 91% žien, 83%
mužov; 88% mladších ako 50 rokov, 82% ľudí nad 50 rokov; 79% zástupcov
samosprávy, 67% záujmových združení a 98% podnikateľov.
Otázku nezodpovedali traja respondenti.
14 ľudí sa vyjadrilo negatívne (odpovede „uspokojivé“ a „neuspokojivé“),
z ktorých prevládalo mužské pohlavie a zástupcovia samosprávy.
Graf 3 Hodnotenie nového zákona o podpore CR podľa jeho dôležitosti
Zdroj: Dotazníkový prieskum FHSR BBSK
Za dôležitý (odpovede dobrý, veľmi dobrý a výborný) ho považuje 90%
opýtaných.
Sedem respondentov sa k otázke dôležitosti tohto zákona nevyjadrilo.
Z opýtaných považuje zákon za dôležitý 86% žien, 95% mužov;
91% respondentov pod 50 rokov a
88% starších ako 50 rokov.
Zástupcovia samosprávy vnímajú dôležitosť zákona v 88% prípadov,
podnikatelia v 96% a
všetkých 6 záujmových združení.
Graf 4 Hodnotenie nového zákona o podpore CR podľa miery motivácie
Zdroj: Dotazníkový prieskum FHSR BBSK
Za motivačný (odpovede výborný, veľmi dobrý a dobrý) považuje nový
zákon o podpore cestovného ruchu 84% účastníkov prieskumu,
pričom 12 zo 119 opýtaných sa k otázke nevedelo alebo odmietlo vyjadriť.
Motivačný prínos zákona vníma 86% žien, 87% mužov;
88% ľudí mladších ako 50 rokov, 76% starších ako 50 rokov; 7
9% zástupcov samosprávy a 83% záujmových združení.
Najoptimistickejšie ho vnímajú podnikatelia s 90%.
Graf 5 Hodnotenie vplyvu nového zákona o podpore CR na aktivity v CR
Zdroj: Dotazníkový prieskum FHSR BBSK
89% ľudí súhlasí s tvrdením, že zákon bude prínosný pre aktivity v CR,
čiže zákon bude proaktívny na akceleráciu aktivít v CR.
Toto hodnotenie (dobré, veľmi dobré a výborné) udelilo 91% žien, 92%
mužov; 90% mladších ako 50 rokov, 88% osôb nad 50 rokov; 83%
zástupcov samosprávy, všetkých 6 opýtaných záujmových združení a až
96% podnikateľov.
Hodnotenie „neuspokojivé“ neuviedol žiadny respondent, zatiaľ čo všetci
5 účastníci prieskumu s hodnotením „uspokojivé“ boli predstaviteľmi
samosprávy pod 50 rokov. 8 opýtaní sa k otázke nevyjadrili. Ako najväčší
optimisti sa v tejto otázke prejavili podnikatelia, a naopak samospráva
zaujala v otázke najnegatívnejší postoj.
Graf 6 Vplyv nového zákona o podpore CR na aktivity v regiónoch
Zdroj: Dotazníkový prieskum FHSR BBSK
Pozitívny efekt nového zákona na rozvoj aktivít orientovaných do regiónov
predpokladá 86% žien, 80% mužov;
86% osôb pod 50 rokov,
74% osôb nad 50 rokov;
76% zástupcov samosprávy, 83% záujmových združení a 90% podnikateľov,
teda spolu 82% opýtaných.
Na otázku neodpovedalo 10 ľudí. Ako aj v predchádzajúcej otázke
najnegatívnejšie odpovede uviedli mladší predstavitelia samosprávy.
Graf 7 Vplyv zákona o podpore CR na marketing a propagáciu CR
Zdroj: Dotazníkový prieskum FHSR BBSK
V prípade marketingu a propagácie túto pomoc predpokladá
69% respondentov,
konkrétne 80% žien, 73% mužov;
80% osôb mladších ako 50 rokov,
59% osôb nad 50 rokov; 74% zástupcov samosprávy,
72% podnikateľov a všetkých 6 opýtaných záujmových združení.
Až 31 ľudí však na otázku neodpovedalo !!!
Najnižší počet bodov nepridelil nikto.
Graf 8 Vplyv zákona o podpore CR na budovanie produktov pre voľný čas
Zdroj: Dotazníkový prieskum FHSR BBSK
76% dokazovaných očakáva aj pomoc nového zákona vo vzťahu k tvorbe
produktov CR pre voľný čas. Súhlasí s tým 84% žien, 78% mužov; 84% osôb
pod 50 rokov, 68% osôb nad 50 rokov; 71% zástupcov samosprávy, 67%
záujmových združení a 90% podnikateľov.
Tretina predstaviteľov samosprávy (34%) udelila hodnotenie “dobré“ a tvorili
tiež podstatnú časť hodnotenia „uspokojivé“.
Až 21 respondentov sa k otázke nevyjadrilo, resp. nevedelo vyjadriť.
Graf 9 Vplyv zákona o podpore CR na prípravu územia pre ďalších podnikateľov
Zdroj: Dotazníkový prieskum FHSR BBSK
Rovnako 76% ľudí verí, že zákon pomôže aj pripraviť územie pre ďalších
podnikateľov. Pozitívne hodnotenie dalo 75% žien, 65% mužov; 70%
mladších ako 50 rokov, 65% starších ako 50 rokov; 62% predstaviteľov
samosprávy, polovica záujmových združení a 74% podnikateľov.
22 ľudí neudelilo v otázke žiadne hodnotenie.
Graf 10 Hodnotenie nutnosti založenia oblastných organizácií CR
Zdroj: Dotazníkový prieskum FHSR BBSK
Pri hodnotení potreby existencie oblastných organizácií cestovného ruchu
ich 89% opýtaných považuje za potrebné (odpovede „potrebné“, „veľmi
potrebné“ a „stratili sme veľa času“).
Stratu času pociťujú prevažne mladší ľudia.
OOCR podporuje 95% žien, 97% mužov;
99% osôb pod 50 rokov, 85% osôb starších ako 50 rokov;
90% zástupcov samosprávy, 98% podnikateľov a všetkých 6 záujmových
združení, ktoré boli účastníkmi prieskumu.
Graf 11 Hodnotenie nutnosti založenia krajských organizácií CR
Zdroj: Dotazníkový prieskum FHSR BBSK
Založenie krajskej organizácie cestovného ruchu podporuje a považuje za
nevyhnutné 72% respondentov,
konkrétne 80% žien, 77% mužov;
83% mladších ako 50 rokov, 65% starších ako 50 rokov;
76% samosprávy, 67% záujmových združení a 82% podnikateľov.
V porovnaní s OOCR vyšla z hodnotenia KOCR negatívnejšie.
K otázke sa nevyjadrilo, resp. nevedelo vyjadriť až 23 respondentov.
Graf 12 Forma zapojenia sa do oblastnej organizácie CR
Zdroj: Dotazníkový prieskum FHSR BBSK
Členstvo v OOCR zvažuje 68% účastníkov, 30% dokonca ako zakladajúci
člen OOCR. O členstve rozmýšľa 70% žien, 77% mužov;
78% mladších ako 50 rokov, 65% starších ako 50 rokov;
76% zástupcov samosprávy, dve tretiny podnikateľov a všetky opýtané
záujmové združenia.
24 respondentov na otázku neodpovedalo. V otázke sa prejavila vyššia
miera pesimizmu u podnikateľov ako u iných skupín.
Na rozvoj ktorých aktivít by sa mali podľa Vášho názoru organizácie
prednostne zamerať vo svojej činnosti pre zlepšenie stavu v CR
Najčastejšími odpoveďami v prípade OOCR to boli:
1. propagácia, marketing, poskytovanie informácií o regióne/obci
2. rozvoj a ochrana kultúrneho a historického dedičstvo regiónu/obce,
tradícií a remesiel
3. budovanie ubytovacích kapacít a základných produktov CR
4. rozvoj turistických a cykloturistických trás a agroturistiky
5. zmena legislatívy, zjednodušenie administratívy, ústretovosť štátnych
inštitúcií
6. zlepšenie infraštruktúry a služieb
7. vzájomná spolupráca obcí a podnikateľov
8. poskytovanie finančnej pomoci pre začínajúcich podnikateľov.
56 respondentov sa k otázke nevyjadrilo a nenavrhlo žiadnu oblasť OOCR
prednostne rozvíjať.
Na rozvoj ktorých aktivít by sa mali podľa Vášho názoru organizácie
prednostne zamerať vo svojej činnosti pre zlepšenie stavu v CR
Najviac odporúčané oblasti pre KOCR mali podobné znenie.
Boli nimi najmä:
1. propagácia, marketing a zlepšovanie informovanosti
2. rozvoj a ochrana kultúrneho dedičstva a ľudových tradícií, opravy
kultúrnych pamiatok
3. združovanie OOCR a pomoc pri ich zakladaní, vzdelávaní, koordinovaní,
poskytovanie odborného poradenstva
4. zmena legislatívy, ústretovosť štátnych inštitúcií.
Na túto otázku neodpovedalo až 77 respondentov. !!
ZHRNUTIE
Z prieskumu verejnej mienky sa dá vyhodnotiť, že optimizmus bol takmer
u všetkých otázok na strane podnikateľov o poznanie vyšší ako na strane
samosprávy. Konštatovanie môžeme považovať za pomerne objektívne, nakoľko ide
o vyvážený pomer oboch skupín pri hodnotení.
Vysoké sú očakávania u podnikateľov najmä z pohľadu :
lepšieho budúceho fungovania branže cestovného ruchu (98%),
zákon považuje za dôležitý (96%),
zákon považuje za prínosný (96%),
očakáva celkové zlepšenie v cestovnom ruch (94%),
za motivačný k zlepšeniu činnosti považujú podnikatelia zákon (90%),
zákon za potrebný pre prax považovalo u podnikateľov 88% respondentov.
Čísla vykazujú vysoký stupeň optimizmu aj napriek tomu, že priemer bol
posudzovaný zo všetkých respondentov, teda započítali sa aj odpovede, ktoré
neboli pri danej otázke vyznačené a automaticky zhoršujú výsledok podielu,
čím sa prispieva k objektívnosti výsledkov.
3. Skutočne napĺňame ciele zákonom v cestovnom ruchu
SILNÉ STRÁNKY
 podpora CR za pomoci štátu - historická udalosť
 podpora verejno-súkromných partnerstiev v cestovnom ruchu - zo zákona,
úspešný čin
 podpora regionálnej úrovne a miest, kde je lokalizovaný a tvorený produkt CR
 100% vinkulácia žiadostí o podporu zo strany štátu - veľmi pozitívny signál
 určenie a rozdelenie úloh a kompetencií pri manažmente aktivít CR medzi obce,
podnikateľov, regionálnu samosprávu a štát
 proaktívny charakter zákona prostredníctvom povinnosti tvorby akčných plánov
aktivít a zverejňovaním na internete
 verejná informovanosť a dostupnosť informácií o aktivitách organizácie povinnosť zverejňovať na internete ročnú správu o jej činnosti
 vyvážené postavenie pri hlasovaní medzi samosprávou a podnikateľskou sférou
v pomere 6:6
 základ pre elimináciu šedej ekonomiky
 akcelerácia rozvojových aktivít vo sfére
3. Skutočne napĺňame ciele zákonom v cestovnom ruchu









SLABÉ STRÁNKY
nevypestovaný návyk subjektov spolupracovať na spoločnom produkte v
regióne
krátke časové pásmo vymedzené v zákone pre vznik a komunikáciu medzi
subjektmi o podmienkach
žiadne podporné programy na pomoc pri rozbehu aktivít
nedostatočné limity pre vznik a zainteresovanie širšej spolupráce subjektov:
obce aj podnikateľov - poskytovateľov služieb
dominantná úloha samosprávy pri vzniku - rozhodujú zastupiteľstvá bez
poznania názoru prijímateľov efektov zo služieb cestovného ruchu
nevytvorený priestor pre obce, potreba zmobilizovať obce na alokáciu zdrojov
dane z ubytovania a členského
demotivácia k podpore zakladania krajských organizácii zo strany budúcich
členov na úkor ich príjmov
málo podporných aktivít pre trvalú udržateľnosť OOCR, nestabilné členstvo,
málo exaktných výsledkov po rozbehu a prvých aktivitách a neobjektívnych
očakávaniach
kľúčová nezrovnalosť – zákon umožnil vznik miestnej úrovne riadenia
destinácie, ale názov a podmienky im ponechal ako oblastné organizácie
3. Skutočne napĺňame ciele zákonom v cestovnom ruchu
PRÍLEŽITOSTI
 nedáva možnosť využiť zdroje, pokiaľ sa zdroje nevyužívajú, minimálne v tých
regiónoch, kde je slabší výber dane z ubytovania
 exekutíva neplánuje vyššiu podporu, nedefinuje nové organizácie ako
subjekty s budúcimi možnosťami napr. štrukturálnych zdrojov
 úpravou podmienok podporiť vznik krajských organizácií
 presmerovať časť zdrojov do kapitálových výdavkov, resp. viazať aktivitu na
nedočerpané zdroje v regiónoch
 rozšíriť oblasť masívnej podpory vidieka s dôrazom na vidiecky charakter
krajiny
 novelizovať úpravu podmienok, podporiť pozitívne procesy v OOCR
 poznáme reakciu regiónov na čerpanie podporných zdrojov-doplnenie
podmienok bude cielené v súlade so zámerom vo sfére cestovného ruchu
 zadefinovať oblastné organizácie oddelene od typicky mestských organizácií
destinačného manažmentu
 svojim liberálnym nastavením smerovania zdrojov vytvára priestor pre prácu
s miestnym obyvateľstvom, čo bola doposiaľ nepodporovaná oblasť
3. Skutočne napĺňame ciele zákonom v cestovnom ruchu
OHROZENIA










zákon nevytvára stabilné prostredie a predpokladá limitovanie zdrojov zo strany štátu;
zákon má tým pádom dve limitované podmienky - limitujeme - limitované
podmienky limitujú aj regióny, tento nevyvážený stav bude aj naďalej pretrvávať a
prispievať k prehlbovaniu rozdielnych podmienok v regiónoch v rozpore so štát-politik
zákon zvýšil riziko rozpadu, lebo umožnil vznik organizácií s množstvom subjektov obce s poddimenzovaným rozpočtom a neodborným vedením organizácií
nepodporuje orientáciu zdrojov do budovania produktu cez kapitálové výdavky, zdroje
sa rozplynú v bežných výdavkoch
nekritický lokálpatriotizmus sa stáva prekážkou spolupráce OOCR a ohrozuje
existenciu OOCR
limitovaná podpora a následná účinnosť aktivít nebudú dosť progresívne, aby
motivovali podnikateľov spolupracovať a podporovať región
málo silných investorov v menej rozvinutých územiach, napriek existujúc. potenciálu
krajské organizácie CR majú hlavnú úlohu koordinovať, ale nemajú vytvorené nástroje
na koordináciu, najmä pri nových a kľúčových produktoch CR
malý rozdiel medzi použiteľnými zdrojmi v konkrétnych aktivitách a prevádzkovými
nákladmi OOCR/KOCR
nedefinované alebo rozdielne ciele marketingu v KOCR medzi záujmami orgánov
samosprávy a súkromného sektora
Odporúčania pre verejných a súkromných aktérov
Čiastková situačná analýza
PROBLÉM / POPIS
NÁSLEDOK / PREDPOKLAD
Nedostatoč. nástroje podporujúce
subjekty CR v regiónoch
Pretrváva slabá komunikácia
subjektov v branži
Neznalosť zákona subjektmi CR
Pomalá alebo žiadna reakcia subjektov
Ak bola informovanosť o zákone,
tam často zle interpretovaný
Chybná predstava o použití zdrojov
a systéme rozhodovania
Zákon určil mäkké kritériá pre vznik
OOCR na jednej strane málo obcí,
na strane druhej jedna obec
s vysokým počtom prenocovaní
Vznikli spolky silných, najväčších,
najmajetnejších subjektov, aj typické
mestské destinácie
Zákon neumožnil diferencovať
vážnosť subjektu na trhu CR –
oprávnený subjekt má jeden hlas
Kde to bolo možné, vznikli elitné spolky,
aby ochránili svoje vklady pri hlasovaní
PROBLÉM / POPIS
NÁSLEDOK / PREDPOKLAD
Oslabená potreba rozširovať
a koordinovať ponuku
Nevyčlenená destinácia spolupráce
subjektov v branži
Slabá vnímateľnosť potreby
rozvíjať ponuku a chopiť sa šance
na trhu
Nízke vklady za členské v OOCR
Slabá organizovanosť v regiónoch
Podmienky neumožnili poskytnúť
časový priestor pre akútnu dohodu
subjektov CR
Podmienky určili splatiť členské po
výbere dane za ubytovanie len do
15. marca
Predkladá sa členské len k 15. marcu,
t.j. nízke členské ( bol to zámer ?!! )
Nízky výber členského
Znižuje možnosti regiónov na vyššiu
výšku príspevku ( bol to zámer ?!! )
PROBLÉM / POPIS
NÁSLEDOK / PREDPOKLAD
Podstatne nižšie príspevky na
členskom ako umožňujú limity pre
rozvoj destinácie v CR
Slabší a pomalší rozvoj destinácií
Znižuje sa možnosť zainteresovať
odborníkov v CR
Nepochopenie možnosti vkladu do
výšku výberu dane v destinácii
Realizované dane z ubytovanie
nepracujú pre destináciu s priamym
vplyvom na rozvoj
Niektoré regióny cítia veľkú krivdu,
keď vznikli OOCR len s minimom
subjektov
Potenciál územia, napr. termálna voda
nepracuje pre rozvoj celého regiónu
Malé množstvo subjektov v OOCR
Najmä obcí
Malá, neštandardná destinácia so
slabou ponukou na trhu
Územne malá destinácia
Nahnevané subjekty, ktoré mali záujem
vstúpiť, ale nikto s nimi nerokoval a
podmienky vstupu boli neznáme
PROBLÉM / POPIS
NÁSLEDOK / PREDPOKLAD
Pri rokovaniach sa nenavrhuje zodpovedajúce ale sprostredkované
postavenie v zastúpení OOCR
Subjekty váhajú s organizovanosťou v
OOCR resp. odchádzajú alebo sú
nečinné
Vysoké vstupné na členskom
OOCR
Neorganizovanosť v regióne porušenie
zákona
Menej rozvinuté územia v ponuke
CR
Väčšie OOCR s okolo 50 subjektmi,
ktoré vznikli, živia falošnú nádej na
zlepšenie
Väčšie OOCR na menej rozvinutom
území z pohľadu turizmu
Zámer zákona sa určite minie účinku,
podporuje sa nereálna nádej na
zlepšenie
Ani jeden vzniknutý subjekt
v BBSK nespĺňa štandardné
podmienky destinácie podľa
overených zásad v Európe
Zákon sa míňa vo veľkej miere účinku
PROBLÉM / POPIS
NÁSLEDOK / PREDPOKLAD
Obce a podnikatelia nedostali
priestor na primeranú reakciu,
vinník sa hľadá inde
Množstvo samosprávnych subjektov
nerealizuje daň z ubyt. napriek tomu, že
sú podmienky a sú poskytovatelia
Koncepcie rozvoja regiónu sa
plánujú len zo štruktur. fondov
Nízka alokácia zdrojov, nejasné
prostredie
Regióny nedostali pomoc pre
správne rozhodnutia pred
nadobudnutím účinnosti zákona
Stav organizovanosti,
zainteresovanosti subjektov a nízky
počet OOCR
Pred nadobudnutím účinnosti zákona bolo všeobecne i u odbornej
verejnosti málo informácií
Stav organizovanosti a množstvo
OOCR
Silnejšia orientácia na propagáciu
v OOCR
Destinácie bez vízie v budovaní
produktov v CR
PROBLÉM / POPIS
NÁSLEDOK / PREDPOKLAD
Pretrváva fixná predstava niektorých subjektov že ponuka môjho
zariadenia cez internet sa presadí
Nevníma sa, že nik nerobí marketing
regiónu čo je pre motiváciu účastníka
CR kľúčové
Nerozvíjanie hodnôt územia podľa
jeho možností
Slabá ponuka voľno-časových produktov bez nároku na vyššie investície
Často neexistuje predstava, ako
rozvíjať územie na báze hodnôt a
tradícií
Stav beznádeje a bezvýchodiskovosť
v regiónoch
Manažment OOCR bez skúseností
nielen s riadením destinácie, ale
i v oblasti cestovného ruchu
Nerozhodné a nekvalifikované konanie
pri budovaní destinácie
Neriešená problematika získať viac
klientov do regiónu spoločnými
silami
Pretrváva predstava, že sused je
konkurent
PROBLÉM / POPIS
NÁSLEDOK / PREDPOKLAD
Nevytvorený systém komunikácie v
regióne a zanedbávanie vnímavosti
(citlivosti) subjektov CR
Nespokojné a neorganizované takmer
všetky subjekty na trhu , doplácame na
nedostatok komunikačnej stratégie
Obava z nezvládnutia väčšej
destinácie pri komunikácii v OOCR
Menší počet členov/ selekcia členstva
Málo informácií v destinácii, ako na
to
Pretrvávajúca nedôvera, že dôjde k
zmene
OOCR s najvyšším príjmom majú
najmenej členov
Veľká časť územia zostáva
neorganizovaná
Nedostatok informácií o počte
prenocovaní neskorá komunikácia
v regióne o OOCR
Okrajové obce BBSK s rozvinutým CR
uvažujú o členstve v OOCR
susedného kraja
PROBLÉM / POPIS
Niektoré oblasti očakávali zvýhodnený prístup pri rozdeľovaní zdrojov pre vyrovnanie podmienok na
trhu CR s rozvinutými oblasťami
pred účinnosťou zákona
Značné počiatočné problémy
NÁSLEDOK / PREDPOKLAD
Rokmi neriešená politika štátu v zaostávajúcich oblastiach – stagnácia, nedôvera v rozvojové možnosti CR, až militantná reakcia samospráv aj hotelier.
Po vzniku OOCR dodnes nepribudla
ani jedna nová príťažlivá ponuka na
trhu CR v regióne
Absencia odvolacieho orgánu pri
vysokom členskom
Slabá organizovanosť menších subjektov CR zákonný nárok na vstup
vyznieva cynicky - porušenie zákona?!
Málo zrozumiteľné kompetencie pre
krajské organizácie - KOCR
OOCR nevidia dôvody pre členstvo v
krajskej organizácii KOCR
Nepriaznivé vnímanie situácie v
spoločnosti množstvo negatívnych
správ- okamihový stav
Prevláda nedôvera v destináciách, či
VÚC poskytne dostatok prostriedkov
a nástrojov na rozvoj CR
Ďakujem
za Vašu pozornosť
a za Váš záujem

similar documents