Finančná analýza podniku

Report
Finančná analýza podniku
Mgr. Ing. Gabriela Sopková, PhD.
[email protected]
0903 562 587
Význam a úlohy finančnej analýzy
 zohráva dôležitú úlohu pri riadení podnikových financií
 má význam pri zabezpečovaní ich primeraného množstva a dynamiky, pri
určovaní zodpovedajúcej štruktúry finančných zdrojov a ich použitia
 pomocou finančnej analýzy je možné odhaliť príčiny, ktoré stav podnikových
financií determinovali
 finančnú analýzu je možné koncipovať: retrospektívne (ex-post) alebo
perspektívne (ex-ante).
Východisko pre vypracovanie
finančnej analýzy
Východiskom pre vypracovanie finančnej analýzy sú
účtovné výkazy podnikateľských subjektov v zmysle
zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších
predpisov – predovšetkým súvaha, výkaz ziskov a strát,
prípadne aj výkaz o peňažných tokoch.
Postupne sa budú hodnotiť a skúmať
z ukazovateľov ex-post
1. analýza štruktúry majetku a zdrojov krytia,
2. ukazovatele aktivity,
3. ukazovatele likvidity,
4. ukazovatele rentability,
5. ukazovatele zadlženosti,
6. ukazovatele nákladovosti,
7. analýza výsledku hospodárenia,
Postupne sa budú hodnotiť a skúmať
z ukazovateľov ex-ante
1. ukazovatele Altmanovho vzorca,
2. ukazovatele rýchleho testu,
3. ukazovatele bonity,
4. Tamariho ukazovatele,
5. ukazovatele Beermanovho vzorca,
6. Beaverova jednorozmerná diskriminačná analýza.
UKAZOVATELE EX-POST
1. Analýza štruktúry majetku a zdrojov
krytia
 Pod štruktúrou majetku a zdrojov krytia sa rozumie podiel jednotlivých
druhov majetku a zdrojov na ich celkovom objeme. Pre potreby tejto
analýzy je nutné majetok a zdroje, ktoré boli podrobne špecifikované
v predchádzajúcej zostave, rozdeliť do väčších skupín. Majetok sa preto
rozdelí na neobežný a obežný a zdroje krytia na vlastné a cudzie. Položky
časového rozlíšenia sa vzhľadom na ich charakter zahrnú pri majetku do
dlhodobých pohľadávok a pri zdrojoch krytia do dlhodobých záväzkov. Je
zrejmé, že pri zostavovaní tejto analýzy sa bude vychádzať z „netto“
hodnôt jednotlivých zložiek majetku, očistených o oprávky a opravné
položky.
1. Analýza štruktúry majetku a zdrojov
krytia
 Z uvedených výpočtov je zrejmé, že dlhodobý hmotný majetok predstavuje rozhodujúcu
zložku majetku. Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o výrobný podnik, je táto
skutočnosť celkom pochopiteľná. Neobežný majetok má z uvedeného dôvodu väčší podiel
na celkovom majetku ako majetok obežný.
 Rozhodujúcou položkou obežného majetku sú zásoby a krátkodobé pohľadávky. Otázne je,
či podnik nedrží príliš veľa finančného majetku, avšak túto skutočnosť ovplyvňuje
množstvo faktorov – okrem iného miera nezinkasovaných pohľadávok, či výška
nezaplatených krátkodobých záväzkov.
 Na vlastných zdrojoch má najväčší podiel výsledok hospodárenia – spolu s nerozdeleným
ziskom predstavuje výsledok hospodárenia bežného obdobia viac ako 50% z celkového
objemu vlastných zdrojov. Z cudzích zdrojov majú najväčší podiel krátkodobé záväzky, čo
je vzhľadom na prevádzkový charakter činnosti podniku prirodzené. Podiel dlhodobých
záväzkov na celkových zdrojoch krytia možno považovať za primeraný.
 Štruktúra vlastných zdrojov a cudzích zdrojov je nevyvážená.
Podnik má neúmerne vysoký podiel cudzích zdrojov na celkových
zdrojoch, čo z pohľadu investorov môže byť pre spoločnosť
potenciálnym rizikom. Investori totiž na spoločnosti, ktoré majú
vysoký podiel cudzích zdrojov, pozerajú ako na subjekty, ktoré
nemusia byť za určitých hraničných okolností schopné splácať svoje
záväzky voči nim z vlastných zdrojov. Na tomto mieste je však
potrebné konštatovať, že vzhľadom na skutočnosť, že sa nejedná
o akciovú spoločnosť, ale o spoločnosť s ručením obmedzeným,
optimálna kapitálová štruktúra spoločnosti je taká, keď sú
celkové náklady na kapitál čo najnižšie, bez ohľadu na to, aký je
vzájomný pomer vlastných a cudzích zdrojov.
2. Analýza ukazovateľov aktivity
Ukazovatele aktivity vyjadrujú a kvantifikujú, ako
efektívne podnik hospodári so svojimi aktívami. Túto
stránku umožňujú predovšetkým sledovať ukazovatele
vyjadrujúce obratovosť, či viazanosť aktív. Spravidla sa
používajú ukazovatele zamerané na rozhodujúce položky
aktív.
a) Koeficient opotrebenia DM
b) Doba životnosti DM
c) Ukazovateľ obratu neobežných aktív
d) Ukazovatele doby obratu – doba obratu
obežného majetku
d) Ukazovatele doby obratu – doba obratu
pohľadávok
e) Koeficient obratovosti
 Významným ukazovateľom je aj koeficient obratovosti, ktorý sa
vypočíta ako podiel počtu dní v roku a doby obratu. Čím je tento
koeficient vyšší, tým je firma schopná skôr realizovať predaj zásob,
či inkaso svojich pohľadávok. V prípade spoločnosti Analytik, s.r.o.
sú výsledky nasledovné:
 koeficient obratovosti tovaru = 365 / 10,90 = 33,48
 koeficient obratovosti pohľadávok = 365 / 10,19 = 35,81
f) Ukazovateľ obratu celkových aktív
 Vypočítava, koľkokrát do roka dôjde k obratu celkových aktív
3. Ukazovatele likvidity
 Likvidita predstavuje také zloženie majetkových súčastí podniku,
ktoré umožňuje plynulé uskutočňovanie platieb. Závisí od
likvidnosti jednotlivých druhov majetku. Likvidnosť je schopnosť
prevodu jednotlivých zložiek majetku na pohotové platobné
prostriedky, t.j. ich speňažiteľnosť. Vzhľadom na túto vlastnosť
možno aktíva rozdeliť na niekoľko skupín:
 najlikvidnejšie aktíva - peňažné prostriedky na účtoch a
v pokladnici, ceniny, krátkodobé obchodovateľné cenné papiere,
 majetkové súčasti realizovateľné v krátkom čase - pohľadávky,
 menej likvidné aktíva - zásoby,
 dlhodobo likvidné aktíva – dlhodobý finančný majetok,
 takmer nelikvidné aktíva – dlhodobý nehmotný a hmotný majetok.
Pojmami likvidita a solventnosť sa charakterizuje a
kvantifikuje úroveň schopnosti úhrady záväzkov. Likvidita
sa viaže na dlhšie obdobie, solventnosť sa chápe ako
momentálna schopnosť.
Na meranie likvidity sa použijú tri skupiny ukazovateľov absolútne, rozdielové a pomerové ukazovatele likvidity.
a) Absolútne ukazovatele likvidity
Absolútne ukazovatele likvidity podniku predovšetkým vyjadrujú momentálnu
platobnú schopnosť podniku. Sú to predovšetkým tieto ukazovatele :
 absolútna výška peňažných prostriedkov = peňažné prostriedky v pokladnici
(C.IV.1.) + ceniny (C.IV.1.) + peňažné prostriedky na bankových účtoch
(C.IV.2.),
 absolútna výška krátkodobých prostriedkov = peňažné prostriedky
v pokladnici (C.IV.1.) + ceniny (C.IV.1.) + peňažné prostriedky na bankových
účtoch (C.IV.2.) + krátkodobý finančný majetok (C.IV.3.),
 celkové záväzky podniku = rezervy (B.I.) + krátkodobé záväzky (B.III.) +
dlhodobé záväzky (B.II.),
 bankové úvery a finančné výpomoci = bežné bankové úvery (B.IV.2.) +
dlhodobé bankové úvery (B.IV.1.) + krátkodobé finančné výpomoci
(B.IV.3.),
 celková zadlženosť podniku = rezervy (B.I.) + krátkodobé záväzky
(B.III.) + dlhodobé záväzky (B.II.) + bankové úvery a výpomoci (B.IV.) +
časové rozlíšenie (C.),
 saldo platobnej neschopnosti = celkové záväzky (B.) - celkové
pohľadávky (C.II.+C.III.).
Údaje pre výpočet uvedených ukazovateľov sa budú opäť čerpať
z uvedených výkazov. V zátvorke za príslušnou hodnotou je uvedený riadok
výkazu, z ktorého uvedený údaj pochádza. Aké hodnoty majú absolútne
ukazovatele likvidity pre spoločnosť Analytik, s.r.o.?
Absolútne ukazovatele likvidity, spoločnosť
Analytik, s. r. o.
absolútna výška peňažných prostriedkov = 8 572 614 PJ,
absolútna výška krátkodobých prostriedkov = 8 622 614
PJ,
celkové záväzky podniku = 75 657 105 PJ,
bankové úvery a výpomoci = 3 000 000 PJ,
celková zadlženosť podniku = 89 185 105 PJ,
saldo platobnej neschopnosti = 78 657 105 – 18 842 800
= 59 814 305 PJ.
b) Rozdielové ukazovatele likvidity
Medzi
rozdielové
ukazovatele
predovšetkým tieto štyri :
čistý pohotový peňažný fond,
čistý peňažný fond,
čistý pracovný prevádzkový kapitál,
fond finančných prostriedkov.
likvidity
patria
Na výpočet hodnôt týchto ukazovateľov je možné použiť nasledovné postupy:
 čistý pohotový peňažný fond = pohotové peňažné prostriedky (C.IV.1 +
C.IV.2.) – krátkodobé záväzky (B.III.)
 čistý peňažný fond = pohotové peňažné prostriedky (C.IV.1. + C.IV.2.) +
krátkodobé pohľadávky (C.III.) - krátkodobé záväzky (B.III.),
 čistý pracovný prevádzkový kapitál = pohotové peňažné prostriedky
(C.IV.1. + C.IV.2.) + krátkodobé pohľadávky (C.III.) + zásoby (C.I.) krátkodobé záväzky (B.III.),
 fond finančných prostriedkov = dlhodobý kapitál - dlhodobý majetok,
pričom
dlhodobý kapitál = vlastný kapitál (A.) + dlhodobé dlhy (B.II + B.IV. + C.),
dlhodobé dlhy = dlhodobé rezervy + dlhodobé záväzky + dlhodobé bankové
úvery + prechodné účty so splatnosťou nad jeden rok.
Hodnoty týchto ukazovateľov sú nasledovné:
 čistý pohotový peňažný fond = 8 572 614 – 62 197 691 = - 53 625 077 PJ,
 čistý peňažný fond = 8 572 614 + 16 678 800 – 62 197 691 = - 36 946 277 PJ,
 čistý pracovný prevádzkový kapitál = 8 572 614 + 16 678 800 + 13 440 876 –
62 197 691 = - 23 505 401 PJ,
 fond finančných prostriedkov = 13 883 500 + 11 374 200 + 3 000 000 +
10 528 000 – 58 647 315 = - 19 861 615 PJ.
c) Pomerové ukazovatele likvidity
 Pomerové ukazovatele likvidity majú lepšiu priestorovú porovnateľnosť ako
rozdielové ukazovatele. V čitateli a menovateli týchto ukazovateľov
vystupujú tie isté veličiny ako pri rozdielových ukazovateľoch, výsledkom je
však pomer, nie rozdiel. Posudzovať sa budú nasledovné ukazovatele:
 pohotová likvidita prvého stupňa - L1,
 bežná likvidita druhého stupňa - L2,
 celková (bilančná) likvidita tretieho stupňa - L3,
 koeficient prvotnej platobnej neschopnosti,
 ukazovateľ solventnosti.
Pohotová likvidita
Pohotová likvidita predstavuje najužší pohľad na okamžitú platobnú
schopnosť k určitému dňu, vyjadruje momentálnu solventnosť. Hodnoty
ukazovateľa sa považujú za optimálne, keď sa začínajú hodnotou 0,2.
Ideálna hodnota pohotovej likvidity je 1. Znamená to, že vtedy je
k dispozícií toľko peňažných prostriedkov, koľko činia záväzky. Ak je
hodnota pohotovej likvidity menšia ako 0,2, považuje sa za nedostatočnú, ak
je v intervale 0,2 až 1,5 za prijateľnú, ak je nad 1,5, za výbornú.
Bežná likvidita
Bežná likvidita podáva čiastočnú predstavu o vývoji platobnej
situácie v budúcom období. Tento ukazovateľ sa pokladá za
optimálny, keď sa nachádza v intervale 1,1 až 1,5. Ak je hodnota
bežnej likvidity menšia ako 1,1, považuje sa za nedostatočnú, ak je
väčšia ako 1,5, považuje sa za výbornú. Na to, aby číselný
ukazovateľ spoľahlivo vyjadroval likviditu, majú byť zohľadnené
len krátkodobé pohľadávky, pri ktorých je predpoklad, že budú
splatené. Nedobytné pohľadávky obraz skresľujú a treba ich
vylúčiť.
Celková (bilančná) likvidita
Celková likvidita, ktorej sa prikladá najväčší význam, slúži pre
dlhodobé hodnotenie vývoja platobnej schopnosti podniku. Veľmi
často sa preto považuje za ukazovateľ solventnosti podniku.
Výpoveď môže byť skreslená dubióznymi (nevymožiteľnými)
pohľadávkami a nepotrebnými zásobami. Tento ukazovateľ sa
považuje za optimálny, ak sa jeho hodnota blíži ku 2,5. Ak je jeho
hodnota menšia ako 2, celková likvidita sa považuje za nedostatočnú,
ak je jeho hodnota nad 2,5, celková likvidita je výborná.
Koeficient prvotnej platobnej neschopnosti
Tento ukazovateľ udáva celkovú mieru zabezpečenosti záväzkov
pohľadávkami. Ak je väčší ako 1, signalizuje prvotnú platobnú
neschopnosť.
Ukazovateľ solventnosti
Optimálna hodnota tohto ukazovateľa sa pohybuje okolo 1,5
až 2. Znamená to, že firma je dostatočne solventná na to, aby
z výsledku hospodárenia z hospodárskej činnosti zvýšeného o
odpisy bezpečne pokryla rozdiel medzi absolútnou hodnotou
krátkodobých záväzkov zníženú o sumu najlikvidnejších aktív.
4. Ukazovatele zadlženosti
Medzi skupinu ukazovateľov, ktoré sa primárne orientujú
na zdroje krytia podniku, patria nesporne aj ukazovatele
zadlženosti. Analýza zadlženosti je vlastne zhodnotením
finančnej základne podniku. Pod finančnou základňou
podniku sa rozumie určitý kvantitatívny (objem v PJ) a
kvalitatívny (jednotlivé druhy) rozsah majetku a zdrojov
financovania, ktoré podnik má, resp. vytvára a používa ich
pri výkone svojej činnosti
Medzi pomerové ukazovatele charakterizujúce finančnú základňu
podniku a vyjadrujúce vzťah medzi aktívami a pasívami patria :
ukazovateľ finančnej samostatnosti,
ukazovateľ celkovej zadlženosti,
ukazovateľ reciprocity,
ukazovateľ úverovej zadlženosti,
ukazovateľ zloženia kapitálu,
finančná páka,
doba obratu záväzkov ( koeficient obratovosti záväzkov ).
a) Ukazovateľ finančnej samostatnosti
 Ukazovateľ finančnej samostatnosti charakterizuje dlhodobú
finančnú stabilitu, resp. nestabilitu a udáva v percentách, do akej
miery je podnik schopný pokryť svoje potreby vlastnými zdrojmi,
t.j. aká je vysoká jeho finančná samostatnosť. Zvyšovanie tohto
ukazovateľa znamená upevňovanie finančnej stability podniku.
Z dlhodobého hľadiska by tento ukazovateľ nemal klesať.
b) Ukazovateľ celkovej zadlženosti
 Ukazovateľ celkovej zadlženosti charakterizuje podiel cudzích zdrojov na
celkových potrebách podniku a udáva, do akej miery podnik kryje svoje potreby
cudzími zdrojmi.
c) Ukazovateľ reciprocity
 Ukazovateľ reciprocity udáva číselnú hodnotu, ktorá čím viac sa
blíži k jednej, tým je zadlženosť podniku vyššia. Zároveň udáva, o
koľkokrát má podnik väčší majetok ako cudzie zdroje. Ak klesá,
zvyšuje sa zadlženosť podniku.
d) Ukazovateľ úverovej zadĺženosti
 Ukazovateľ úverovej zadlženosti udáva v percentách, koľko
majetku je krytého úvermi. Jeho pokles znamená zníženie úverovej
zadlženosti.
e) Ukazovateľ zloženia kapitálu
 Ukazovateľ zloženia kapitálu je jedným z najvýznamnejších
ukazovateľov finančnej analýzy. Udáva, aký je podiel vlastných
zdrojov na cudzích zdrojoch. Za kritickú hodnotu sa považuje
hodnota 2, resp. výška vlastných zdrojov by mala byť aspoň dvakrát
taká, ako výška cudzích zdrojov.
f) Finančná páka
 Finančná páka predstavuje pomer celkového kapitálu ku vlastnému kapitálu. Je
prevrátenou hodnotou ukazovateľa finančnej samostatnosti. Hodnota ukazovateľa
je optimálna, ak sa pohybuje okolo 1,5. Keď hodnota klesá, podnik má
nadbytočnú mieru kapitálu z vlastných zdrojov. Ak hodnota stúpa, podiel
vlastných zdrojov na celkových zdrojoch podniku je nedostatočný.
g) Doba obratu záväzkov
V záujme čo najpresnejšieho výsledku je potrebné v menovateli počítať iba
s nákladmi na hospodársku činnosť. Za náklady na hospodársku činnosť sa
v tomto prípade považuje súčet nákladov z výkazu ziskov a strát z riadkov
„A“, „B“, „C“, „D“, „E“, „F“, „G“, „H“, „I“ a „J“. Za záväzky sa však budú
v tomto prípade považovať iba krátkodobé záväzky (súvaha, riadok 92).
Cieľom je totiž dôjsť k číslu, ktoré udáva, za koľko dní spoločnosť
v priemere uhradí svoje dodávateľské faktúry.
h) Koeficient obratovosti záväzkov
k = 365 / 39,25 = 9,299.
Ako vidieť, spoločnosť uhradí svoje došlé faktúry v
horizonte šiestich týždňov, čo je relatívne dlhá doba. Dá sa
konštatovať, že počas realizácie jedného obrátkového cyklu
záväzkov firma uskutoční štyri obrátkové cykly záväzkov. To
samozrejme závisí aj od objemu peňažných prostriedkov, ktorý je
predmetom tejto realizácie.
5. Ukazovatele rentability
 Aby zisk alebo cash flow mali určitú vypovedaciu schopnosť, musia sa zmeniť
z absolútnych ukazovateľov na pomerové ukazovatele, ktoré vyjadrujú vnútornú
finančnú silu podniku - schopnosť vytvárať z vlastnej prevádzkovej činnosti
finančné zdroje na prevádzku, na financovanie investícií, na vyplácanie dividend a
podielov na zisku, na uhrádzanie splatných záväzkov. Na ohodnotenie týchto
možností podniku slúžia ukazovatele rentability. Vyjadrujú v podstate výsledok
podnikového snaženia. V ich úrovni a vývoji sa premieta zároveň i vývoj likvidity,
aktivity a zadlženosti. Ukazovatele rentability ich takto syntetizujú. V podstate
vždy konfrontujú výsledok podnikateľskej činnosti (zisk) so základom, ktorý
najčastejšie predstavuje objem vloženého kapitálu, celkových aktív alebo objem
podnikovej činnosti.

rentabilita celkových aktív (ROA - return on assets),

rentabilita vlastných zdrojov (ROE - return on equity),

rentabilita cudzích zdrojov (ROL - return on liabilities),

rentabilita celkových zdrojov (ROI - return on investment),

rentabilita tržieb (ROS - return on sales),

rentabilita výnosov (ROR - return on revenues),

rentabilita miezd (ROW - return on wages),

rentabilita pracovnej sily,

náročnosť výnosov na celkové aktíva,

náročnosť výnosov na neobežné aktíva,

náročnosť výnosov na obežné aktíva,

ukazovateľ návratnosti cudzieho kapitálu,

ukazovateľ samoreprodukcie,

mzdová produktivita.
a) Rentabilita celkových aktív
 Rentabilita celkových aktív (ROA) vyjadruje rentabilitu aktív, čiže vlastne
návratnosť celkového vloženého kapitálu.
b) Rentabilita vlastných zdrojov
c) Rentabilita cudzích zdrojov
 Rentabilita cudzích zdrojov (ROL) vyjadruje, aký je podiel zisku na cudzích
zdrojoch. Vyjadruje schopnosť podniku splácať požičaný kapitál z vnútorných
zdrojov. Čím je tento ukazovateľ vyšší, tým je podnik skôr a ľahšie schopný
splatiť požičaný kapitál. Optimálna hodnota tohto ukazovateľa sa pohybuje medzi
30% až 50%.
d) Rentabilita celkových zdrojov
 Rentabilita celkových zdrojov (ROI) by sa mohla zdať totožná
s ukazovateľom ROA, v čitateli však k zisku, ktorý predstavuje
zhodnotenie celkových zdrojov, je potrebné pripočítať nákladové
úroky, ktoré sú cenou za cudzí kapitál.
e) Rentabilita tržieb
Rentabilita tržieb (ROS) vyjadruje ich zhodnotenie. Udáva
v percentách, aký je podiel zisku na dosiahnutých tržbách.
f) Rentabilita výnosov
g) Rentabilita miezd
 Rentabilita miezd (ROW) dáva do pomeru čistý zisk a osobné
náklady. Čím je táto hodnota vyššia, tým sa podniku na vyplatených
mzdách podarilo realizovať vyšší zisk.
h) Rentabilita pracovnej sily
 Rentabilita pracovnej sily vychádza z priemerného počtu pracovníkov
v spoločnosti Analytik, s.r.o. v roku 2012. Počíta mieru čistého zisku
vyprodukovanú jedným pracovníkom. Pochopiteľne, výsledok je skôr
informatívny.
i) Náročnosť výnosov na celkové aktíva
 Náročnosť výnosov na celkové aktíva je ďalším z ukazovateľov rentability.
Vyjadruje recipročnú hodnotu ukazovateľa obratu celkových aktív. Čím je jeho
hodnota menšia, tým je využitie aktív efektívnejšie.
j) Náročnosť výnosov na neobežné aktíva
 Náročnosť výnosov na neobežné aktíva má podobný charakter.
Synonymom neobežných aktív je hodnota neobežného majetku
z riadku „B“ z položiek aktív v netto vyjadrení.
k) Náročnosť výnosov na obežné aktíva
l) Ukazovateľ návratnosti cudzieho kapitálu
 Ukazovateľ návratnosti cudzieho kapitálu vyjadruje dobu splácania cudzieho
kapitálu z interných zdrojov (preto sa použije ukazovateľ “netto cash flow” - čistý
zisk + odpisy) prepočítanú na počet rokov. Predstavuje vlastne akoby obrátenú
hodnotu ukazovateľa zadlženosti.
m) Ukazovateľ samoreprodukcie
Ukazovateľ samoreprodukcie vyjadruje, za koľko rokov by bola
spoločnosť z interných zdrojov (opäť netto CF) schopná “zaplatiť”
vlastný vložený kapitál, t.j. za koľko rokov sa súčasnej hodnote vlastného
kapitálu vyrovná súčasná hodnota dosiahnutých interných zdrojov
financovania v priebehu posledných 12 mesiacov.
n) Mzdová produktivita
 Mzdová produktivita je ukazovateľ, ktorý dáva do pomeru výnosy
z hospodárskej činnosti a osobné náklady vynaložené na dosiahnutie týchto
výnosov. Použitie výnosov z hospodárskej činnosti je v tomto ukazovateli
vhodnejšie ako použitie celkových výnosov, pretože výnosy z hospodárskej
činnosti priamo súvisia s pracovnými aktivitami zamestnancov. Výnosy
z hospodárskej činnosti predstavujú súčet riadkov „I.“, „II.“, „III.“, „IV.“, „V.“,
„VI.“ a „VII.“ z výkazu ziskov a strát
6. Ukazovatele nákladovosti
 Analýza nákladovosti predstavuje ďalšiu rozsiahlu skupinu finančných
analýz. Pomerne hodnotí výšku vynaložených nákladov k dosiahnutým
výnosom z rôznych hľadísk.
V tejto časti sa budú skúmať podrobnejšie tieto ukazovatele:
 nákladovosť výnosov,
 materiálová náročnosť výnosov,
 nákladovosť miezd,
 nákladovosť odpisov,
 nákladovosť finančných nákladov,
nákladovosť tržieb za tovar,
úroková miera,
priemerné náklady kapitálu (WACC - weighted average cost
of capital),
dividendové zaťaženie netto cash flow,
daňové zaťaženie netto cash flow,
úrokové zaťaženie netto cash flow,
celkové finančné zaťaženie netto cash flow.
a) Nákladovosť výnosov
 Nákladovosť výnosov je ukazovateľ, ktorý vyjadruje podiel
nákladov na celkových výnosoch. Vzhľadom k tomu, že suma
nákladov sa rovná sume výnosov zníženej o čistý zisk, nákladovosť
výnosov je možné jednoducho vypočítať ako:
b) Materiálová náročnosť výnosov
 Materiálová náročnosť výnosov je ukazovateľ, ktorý dáva do pomeru spotrebované
nákupy - účtovú skupinu 50 - potrebné na prevádzku a pochopiteľne hospodárske výnosy,
ktoré sa vyjadria ako súčet zostatkov účtov účtových skupín 60 až 65. Hodnota
spotrebovaných nákupov sa pochopiteľne rovná súčtu zostatkov účtov 501 – Spotreba
materiálu, 502 – Spotreba energie a 504 – Predaný tovar. Údaje sa dajú čerpať priamo
z finančných výkazov. Čitateľ sa zistí ako súčet riadkov „A“, „B.1.” a “B.2.” z výkazu
ziskov a strát, menovateľ sa vypočíta v predchádzajúcej skupine ukazovateľov rentability.
Hodnota tohto ukazovateľa by mala byť čo najnižšia. Jeho znižovanie totiž znamená
znižovanie náročnosti výnosov na spotrebované nákupy.
c) Nákladovosť miezd
 Nákladovosť miezd vychádza z podobného princípu ako predošlý
ukazovateľ. Dáva do pomeru zostatok účtov účtovej skupiny 52 Osobné náklady a výnosy z hospodárskej činnosti, ktoré boli
realizované aj pomocou osobných nákladov. Nákladovosť miest je
ukazovateľ, ktorý je vlastne obráteným ukazovateľom mzdovej
produktivity.
d) Nákladovosť odpisov
 Ukazovateľ nákladovosti odpisov už nepočíta iba s hospodárskymi,
ale s celkovými výnosmi, pretože cez dlhodobý majetok sa realizujú
všetky výnosové druhy.
e) Nákladovosť finančných nákladov
 Nákladovosť finančných nákladov dáva do pomeru sumu
finančných nákladov (súčet zostatkov účtov účtovej skupiny 56 –
súčet riadkov „K“, „L“, „M“, „N“, „O“, „P“, „Q“ a „R“ výkazu
ziskov a strát) a sumu celkových výnosov. Podľa predpokladu by
mal byť tento ukazovateľ nákladovosti nižší ako predošlé tri.
f) Nákladovosť tržieb za tovar
Účtovne ide samozrejme o podiel zostatkov účtov 504-Predaný
tovar a 604-Tržby za tovar z účtovníctva, resp. údaje možno
čerpať aj z výkazu ziskov a strát, z riadkov „I.“ a „A.“.
g) Úroková miera
 Úroková miera vyjadruje podiel nákladových úrokov na
“požičanom” kapitále. Vyjadruje cenu dlhu za určité obdobie.
V účtovnom vyjadrení bude v čitateli zostatok účtu 562-Úroky
(riadok „N“ výkazu ziskov a strát), v menovateli výška cudzích
zdrojov (súvaha, riadok „B“), s ktorými spoločnosť disponuje. Takto
možno vypočítať akúsi „priemernú cenu“, za ktorú má podnik
k dispozícií kapitál z externých zdrojov.
h) Priemerné náklady kapitálu
 Priemerné náklady kapitálu (WACC) vyjadrujú súčet vážených
nákladov vlastného a cudzieho kapitálu, ak sa za ”náklad” vlastného
kapitálu v takomto ponímaní považuje zisk.
i) Dividendové zaťaženie netto CF
 Výška netto cash flow vyjadruje disponibilné zdroje podniku interného
charakteru, použiteľné na splácanie cudzieho kapitálu.
 Vzhľadom k tomu, že spoločnosť Analytik, s.r.o. nie je akciovou spoločnosťou,
nepriznala a nevyplatila žiadne dividendy, hodnota tohto ukazovateľa je 0. Ak by
sa za dividendy považovali akékoľvek vyplatené podiely na zisku, aj tak by bol
výsledok opäť nula, pretože zisk z roku 2011 bol rozdelený a použitý na zvýšenie
rezervného, sociálneho a ostatných fondov, resp. prevedený na nerozdelený zisk.
Tento ukazovateľ má preto vypovedaciu schopnosť predovšetkým v akciových
spoločnostiach.
j) Daňové zaťaženie netto CF
 Daňové zaťaženie netto cash flow vychádza z pomeru dane zo
zisku k netto cash flow s pripočítaním tejto dane. Pochopiteľne, čím
je hodnota ukazovateľa menšia, tým je daňové zaťaženie nižšie, čo
je cieľom každého podniku.
Daň zo zisku je v tomto prípade súčet zostatkov na účtoch 591 – Daň z príjmov
z bežnej činnosti splatná a 593 – Daň z príjmov z mimoriadnej činnosti splatná.
Tieto údaje sa pochopiteľne dajú získať aj z príslušných riadkov výkazu ziskov
a strát. V prípade spoločnosti Analytik, s.r.o. je daň z príjmov z mimoriadnej
činnosti záporná, keďže z tejto činnosti spoločnosť vykazuje stratu.
k) Úrokové zaťaženie netto CF
 Úrokové zaťaženie netto cash flow vychádza z nákladových
úrokov, ktoré sa dávajú do pomeru k netto cash flow s pripočítaním
úrokov. Opäť platí, že čím je hodnota ukazovateľa nižšia, tým je
úrokové zaťaženie menšie. Znižovanie tejto hodnoty predstavuje
pozitívny vývoj.
l) Celkové finančné zaťaženie netto CF
 Celkové finančné zaťaženie netto cash flow vychádza z pomeru
úrokov, dane zo zisku a dividend k netto cash flow s pripočítaním
úrokov, dane zo zisku a dividend.
7. Analýza výsledku hospodárenia
 Podstatou analýzy výsledku hospodárenia je určenie činiteľov, ktoré
ho determinovali a stanovenie smeru a veľkosti ich pôsobenia.
Cieľom analýzy výsledku hospodárenia je zostavenie modelu
štruktúry výsledku hospodárenia.
 Analýza výsledku hospodárenia sa začína rozdelením jednotlivých
nákladových či výnosových skupín podľa hospodárskej, finančnej a
mimoriadnej činnosti. Východiskom samozrejme bude výkaz
ziskov a strát za roku 2012.
Aké
je
ďalej
percentuálne
zastúpenie
jednotlivých druhov nákladov a výnosov na
celkových nákladoch či výnosoch?
Aké je absolútne zastúpenie výsledkov
hospodárenia podľa činností na celkovom
účtovnom zisku?
Model štruktúry VH
 Teraz už možno pristúpiť k zostaveniu modelu štruktúry výsledku hospodárenia. Použité skratky majú nasledovný
zmysel:
 VHCN - celkový výsledok hospodárenia po zdanení netto,
 VHBČN - výsledok hospodárenia z bežnej činnosti netto,
 VHMČN - výsledok hospodárenia z mimoriadnej činnosti netto,
 VHBČB - výsledok hospodárenia z bežnej činnosti brutto,
 DPBČ - daň z príjmov z bežnej činnosti,
 VHMČB - výsledok hospodárenia z mimoriadnej činnosti brutto,
 DPMČ - daň z príjmov z mimoriadnej činnosti,
 VHHČB - výsledok hospodárenia z hospodárskej činnosti brutto,
 VHFČB - hospodársky výsledok z finančnej činnosti brutto,
 VH – výnosy z hospodárskej činnosti,
 NH – náklady na hospodársku činnosť,
 VF - finančné výnosy,
 NF - finančné náklady,
 VM - mimoriadne výnosy,
 NM - mimoriadne náklady.
UKAZOVATELE EX-ANTE
1. Ukazovatele rýchleho testu
V “rýchlom teste” sa na zhodnotenie budúcej finančnej situácie
podniku používajú tieto štyri ukazovatele:
 ukazovateľ finančnej samostatnosti,
 ukazovateľ návratnosti cudzieho kapitálu,
 podiel netto cash flow na výnosoch,
 rentabilita celkových zdrojov ( ROI ).
 Súhrnné hodnotenie sa stanoví tak, že ku každému ukazovateľu sa podľa jeho
úrovne priradia body podľa nasledujúcej tabuľky. Body sa spočítajú. Čím je ich
počet menší (minimálny je 4 body), tým je finančno-ekonomická situácia podniku
lepšia. Čím je súčet bodov väčší (maximálny je 20 bodov), tým je situácia horšia a
horšie sú aj vyhliadky do budúcnosti.
Spolu v tomto teste získava spoločnosť 12 bodov, čo je priemerný výsledok. Na základe
tohto ukazovateľa do budúcnosti možno povedať, že ekonomická situácia podniku je
relatívne dobrá, malo by sa však prikročiť k zameraniu sa na zvýšenie rentability
zdrojov a na zvýšenie finančnej samostatnosti.
2. Ukazovatele Altmanovho vzorca
3. Ukazovatele bonity
Index bonity a jeho hodnotenie je založené prakticky na
rovnakom princípe ako predošlý Altmanov index. V tomto
prípade sa však budúci finančný vývoj podniku hodnotí
cez šesť ukazovateľov, pričom na konci je opäť
diskriminačná funkcia, ktorá priradí ukazovateľom rôzne
váhy.
4. Ukazovatele Beermanovho vzorca
 Aj Beermanov vzorec takisto ako Altmanov index a index bonity
hodnotí vybranú skupinu skonštruovaných ukazovateľov a ich
výsledné vážené hodnoty spočítava v diskriminačnej funkcii, aby sa
dopracoval ku konečnému výsledku. Beerman sa však vo svojich
vybraných ukazovateľoch zameriava skôr na položky nákladov a
výnosov, pričom ich dáva do rozličných pomerov cez skupinu až
desiatich finančných ukazovateľov.
5. Tamariho ukazovatele
 Tamariho práca patrí k prvým a tým pádom aj k priekopníckym
prácam v oblasti predikčných analýz. Napriek tomu je však jej
vypovedacia schopnosť pomerne spoľahlivá. Metodika Tamariho
skúma a hodnotí finančnú situáciu podniku cez šesť (resp. sedem)
ukazovateľov. Univerzálnosť tejto metódy je v tom, že vybrané
ukazovatele majú rôznorodý charakter, t.j. hodnotia jednak
rentabilitu, ako aj nákladovosť, likviditu a zadlženosť.
Súčet dosiahnutých bodov pri jednotlivých ukazovateľom predstavuje tzv. rizikový index, ktorý rozlišuje tri
stupne. Jeho maximálna hodnota je 100 bodov. Rizikový index je vysoký, ak podnik dosiahol viac ako 60
bodov. Jeho finančná situácia je dobrá, konsolidovaná a jeho vyhliadky do budúcnosti sú dobré. Stredný
index sa pohybuje v intervale 30 až 60 bodov. Finančná situácia podniku je nevyhranená, neistá, môže sa
vyvíjať pozitívne, ale môže vyústiť aj do bankrotu. Index je nízky, ak podnik dosiahol menej ako 30 bodov.
Indikuje to veľmi zlú finančnú situáciu s veľmi pravdepodobným vyústením do bankrotu.
V prípade spoločnosti Analytik, s.r.o. má rizikový index podľa získaných výsledkov hodnotu
R = 5 + 15 + 0 + 10 + 10 + 0 = 40 bodov.
Ukazovatele „e“ a „f“ svojimi hodnotami posunuli celkové skóre do priemeru. Aj napriek tomu je dosiahnutý
výsledok relatívne dobrý a znamená bezpečný budúci finančný vývoj, bez predpokladu väčších finančných
problémov.
6. Beaverova jednorozmerná
diskriminačná analýza
 Všetky doterajšie analýzy boli dvojrozmerné, t.j. dosiahnuté
výsledky integrovali cez váhy, resp. body, čím sa bolo možné
dopracovať k nejakej záverečnej hodnote. Beaver však túto možnosť
neponúka, jeho analýza je jednorozmerná. Znamená to, že
dosiahnuté výsledky hodnotí individuálne a negrupuje ich, pričom
výsledok každého ukazovateľa porovnáva s hodnotou
prislúchajúcou danému odvetviu. Napokon hodnotí počet lepších a
horších výsledkov v porovnaní s celkovým ukazovateľom odvetvia
vo vzájomnom pomere.
ZDROJE
 ŠKODA, M.: Finančná analýza podniku, 2013
 ZALAI, K. et. al. 2002. Finančno-ekonomická analýza podniku. Bratislava:
Sprint, 2002. 305 s. ISBN 978-80-89085-99-6.
 ZALAI, K. et. al. 2008. Finančno-ekonomická analýza podniku. Bratislava:
Sprint, 2008. 385 s. ISBN 978-80-89085-99-6.
ĎAKUJEM ZA PORNOSŤ 
Mgr. Ing. Gabriela Sopková, PhD.
[email protected]

similar documents