Document

Report

Úvod do mikra
Mikro
 Ekonómia
– veda skúmajúca ľudské
konanie
 Je zvykom ju deliť na
 Mikroekonómiu
 Makroekonómiu
 Jej
poznatky pomáhajú pochopiť ľudstvo,
jeho vývoj, smerovanie a pod.
Odpovede na niektoré otázky
 Prečo
je na svete chudoba?
 Ako je možné, že v niektorých krajinách
dostávajú mačky mlieko, kým inde
nemajú deti ani vodu?
 Prečo je Česko/Slovensko tak pozadu za
susedným Nemeckom/Rakúskom?
 Prečo sú niektoré tovary po zdražení
dopytovanejšie?
4 „axiómy“ ekonómie
1.
2.
3.
4.
Ľudia vždy konajú vo svoj prospech
Ľudia sú schopní sebauvedomenia
Ľudia majú potreby, ktoré musia
uspokojovať
Vesmír je konečný
1. Ľudia vždy konajú vo svoj
prospech
 Ľudia
tak boli stvorení (?)
 Podliehajú neustálemu rozhodovaniu
 Ovládnuť rozhodovanie človeka nemožné
 Nedokážu konať proti svojej vôli
2. Ľudská vlastnosť „sa
uvedom“
 Ľudia
vnímajú samého seba a svoju
existenciu
 Veľký evolučný skok
 Sú subjektom pocitov ako hanba, sú
schopní sebakritiky
 Logické uvažovanie za horizontom
dnešného dňa
3. Ľudia majú potreby, ktoré
musia uspokojovať
 Príklady:
spánok, jedlo, pitie
 Vždy veľmi subjektívne
 Reflektujú ľudskú individualitu
 Nemusia byť nevyhnutné k fyzickému
prežitiu
4. Vesmír je konečný
 Pre
ľudské vnímanie je vesmír konečný
 Ľudský život je tiež konečný v štatisticky
významnom počte prípadov
 Obmedzujúce faktory: čas, energia
Postrehy z axióm
 Ľudia
majú nekonečné potreby (ťažko
povedať, či s kardinalitou prirodzených
alebo reálnych čísel )
 Ľudia si uvedomujú vzácnosť statkov
 Ľudia volia medzi alternatívami
 Ľudia sa rozhodujú na základe úžitku
 Ľudia uvažujú v hraničných veličinách
 Ľudia dokážu derivovať (?)
Ľudia majú ∞ potreby
 Vzniká
spojením 1, 2 a 3
 Ľudia sú schopní uvedomenia, že čím
viac majú uspokojovaných potrieb, tým je
pre nich život ľahší
 Nie sú schopní sa obmedzovať na to, čo
„už majú“, chcú viac
 Niektorí to nazývajú nenásytnosť, v
skutočnosti je to prirodzená vlastnosť
vývoja
Ľudia si uvedomujú vzácnosť
statkov
V
skutočnosti však dochádza ku kolízií
medzi predchádzajúcim tvrdením a
axiómom 4
 Tento rozpor je jedným z centrálnych
problémov v ekonómii a kľúč ku konaniu
ľudí
 Ľudia sú v skutočnosti obmedzení
vzácnosťou statkov, otázkou je, ako sa s
týmto obmedzením vyrovnať
Ľudia volia medzi
alternatívami (1)
 Ľudia
sa musia rozhodnúť, na základe
vzácnosti a úžitku, čo chcú robiť/vlastniť a
pod.
 Ľudia majú na výber vždy
Ľudia volia medzi
alternatívami (2)
 Ľudia
si tak volia medzi alternatívami vždy
tú najlepšiu (1)
 Cena (ekonomický náklad) tejto
alternatívy je vždy najlepšia nevybratá
alternatíva
 Ľudia sa môžu snažiť vyhovoriť na koho
chcú, je to vždy ich voľba (1)
Príklad
 Vierka
podniká ako cukrárka s mesačným
ziskom pre ňu 25,000 Kč. Pri tom však
nedávno dostala ponuku na pozíciu
šéfkuchára za 35,000 Kč. Aké sú
ekonomické náklady jej voľby byť
cukrárkou?
Ľudia sa rozhodujú na základe
úžitku
 Ľudia
sa, často automaticky a
neuvedomene, vždy rozhodujú medzi
alternatívami na základe miery úžitku
 Ľudia použijú informácie im dostupné a
urobia rozhodnutie na základe toho, čo
sa im zdá najužitočnejšie
 Tento úžitok je komparatívna veličina
 Najznámejšie porovnávanie takéhoto
typu sa používa pri rozhodovaní vec
alebo peniaze
Ľudia uvažujú v hraničných
veličinách
 Ľudia
sa rozhodujú na základe
hraničného úžitku
 Napr. nech cesta vlakom z A do B má
priemerné náklady 50 Kč. Vlak je však pár
minút pred odchodom. Je hlúposť predať
lístok na vlak za 20 Kč?
Prečo vlastne ľudia
obchodujú?
 Každý
volí medzi alternatívami a snaží sa
uspokojiť svoje potreby
 Ľudia majú iné potreby, záujmy a pod.
 Cieľom obchodu je zvýšiť úžitok oboch
strán, inak by poďla (1) k obchodu
nedošlo
 Princíp absolútnej a komparatívnej
výhody
Model 2 stroskotancov (myslím
na ostrove)
 Janko
a Anička stroskotali na ostrove, z
ktorého sa chcú dostať
 Snažia sa postaviť loď, Jankovi postavenie
lode potrvá 100 dní, Aničke 500 dní
 Zároveň však musia zaobstarať jedlo.
Janko zaobstará 3 kg jedla denne, Anička
iba 2 kg
Absolútna výhoda
 Znamená,
že daný subjekt (človek, štát)
vyrobí za daných podmienok (čas,
energia) viac ako iný subjekt, oproti
ktorému má tak absolútnu výhodu
 V našom prípade má Janíčko absolútnu
výhodu aj vo výrobe lodi, aj vo varení
jedla (nie, nie som antifeminista)
Komparatívna výhoda (1)
 Keď
sa však pozrieme na ekonomické
náklady Janka a Aničky na výrobu lode a
výrobu jedla zistíme nasledovné:
Výroba 1
kg jedla
Výroba 1
lode
Janko
1/300 lode
300 kg
jedla
Anička
1/1000
lode
1000 kg
jedla
Komparatívna výhoda (2)
 Vidíme,
že Janko má na výrobu lode
oveľa menšie ekonomické náklady ako
Anička, ktorá má zas nižšie ekonomické
náklady na výrobu jedla
 Javu, kedy má niekto ekonomické
náklady nižšie hovoríme komparatívna
výhoda
Komparatívna výhoda (3)
Z
tejto teórie vyplýva, že Janko by sa mal
venovať stavaniu lode, kým Anička by
mala ísť za pomyselný sporák (nie, fakt nie
som antifeminista!!)
 Zaujímavá však vo všeobecnosti je
vedomosť, že i subjekty, ktoré nemajú
nijakú absolútnu výhodu môžu vďaka
komparatívnej výhode byť úspešné
Komparatívna výhoda (4)
 Táto
teória teda ďalej ukazuje výhody
obchodu a to najmä medzinárodného
 Vďaka tejto výmene si prilepšujú obe
strany
Komparatívna výhoda (5)
 Anička
sa na Janíčka naštvala a
povedala, že mu jednoducho nebude
robiť slúžku (Nedaj sa dievča!) a odmietla
s ním obchodovať
 Anička aj Janíčko však musia každý deň
jesť, každý aspoň 1 kg jedla
 Zvyšný čas potom venujú stavaniu lode
 Koľko vyrobia denne bez obchodu a
koľko s obchodom?
Komparatívna výhoda (6)
 Janíčko
venuje 1/3 dňa zháňaním jedla
(1 kg jedla) a 2/3 dňa stavbou lode
 Anička venuje 1/2 dňa zháňaním jedla a
1/2 dňa stavbou lode
Bez
obchodu
jedlo
loď
Bez
obchodu
jedlo
loď
Janko
1 kg
1/150
Janko
0 kg
1/100
Anička
1 kg
1/1000
Anička
2 kg
0
Celkom
2 kg
23/3000
Celkom
2 kg
30/3000
Komparatívna výhoda (7)
Z
tabuľky vidno, že ako celok sa Janko a
Anička majú horšie akonáhle prestanú
obchodovať
 Vďaka tomu, že prestali obchodovať sa
výroba lode predĺži približne o 30 %
 Do tohto modelu sme už ani radšej
nezapočítali aké ekonomické náklady by
malo predĺženie výstavby lode
Ponaučenie
 Medzinárodný
obchod je prospešný pre
obe strany. Obchodné embargá, clá a
dane na zahraničné tovary znižujú
ekonomickú úroveň oboch krajín.
Rozpočtové možnosti
 Každý
je obmedzený peniazmi, časom,
energiou a pod.
 Každý má tým pádom tzv. rozpočtové
obmedzenie – hranica produkčných
možností
Príklad
 Liběnka
si našetrila na míňanie 5,000 Kč.
Buď si kúpi šaty za 500 Kč alebo topánky
za 250 Kč. Aké je jej rozpočtové
obmedzenie?
šaty
Rozpočtové obmedzenie
8
6
4
2
0
Rozpočtové
obmedzenie
5
10
15
topánky
20
Hranica produkčných
možností
 Určuje
množinu všetkých bodov, kedy sa
maximálne využívajú zdroje a pritom je
toto využívanie dlhodobo udržateľné
 Človek však môže konzumovať/vyrábať aj
pod hranicou produkčných množín, aj
nad hranicou
 Dlhodobo sa dá udržať iba pod hranicou
Obchod
 Otázka,
či je obchod užitočný je
zodpovedaná. Akým spôsobom však
prebieha?
 Na počiatku civilizácie barter
 Postupom času vznik peňazí
 V súčasnosti používame nekryté meny
ako platidlo
Dopyt a ponuka
 Na
to aby sa nejaká vec dala
zobchodovať, sa musí vytvoriť dopyt a
ponuka
 Čo bolo skôr? Sliepka alebo slepačie
vajce?
Model dopytu a ponuky
 Dopytová/ponuková
krivka – vznikne z
relácie medzi cenou a
dopytovaným/ponúkaným množstvom
statku
Quantum
3000
2000
Supply
1000
Demand
0
1 Kč2 Kč3 Kč4 Kč
Price
Vlastnosti kriviek
 Sú
nespojité, ale do grafov sa zakreslujú
spojito z didaktických a teoretických
dôvodov
 Ak ponuku/dopyt zoberieme ako funkciu
ceny (, :  → ), tak ponuka je
neklesajúca a dopyt nerastúci
Prekryv kriviek
 Ako
náhle nastane prekryv kriviek, bodu
tohto prekryvu sa hovorí ekvilibrium ( =
 )
 V tomto bode platí, že   = ( ), inak
povedané, na trhu je za cenu 
obchodovateľné rovnaké množstvo
dopytu a ponuky
 Táto cena sa ustáli ako rovnovážna
Kde je ekvilibrium?
3000
Quantum
2500
2000
1500
Supply
1000
Demand
500
0
1 Kč
2 Kč
3 Kč
Price
4 Kč
Posuny kriviek (1)
 Keďže
ľudské potreby sa neustále menia,
mení sa úžitok zo statkov
 Príkladom môže byť posun dopytu nahor:
Quantum
4000
3000
2000
Supply
1000
Demand 1
Demand 2
0
1 Kč
2 Kč
3 Kč
Price
4 Kč
Posun kriviek (2)
K
posunu krivky dopytu nahor mohlo dôjsť
nemalým počtom udalostí:
 Cenzúra
internetu
 Organizácia protestov proti gorilám
 Príprava na koniec sveta v 2012
 Alebo jednoducho, ľudia sa chcú viac
vykecávať po telefóne, lebo doma ich nikto
nepočúva
 Posunom
krivky došlo k nájdeniu nového
ekvilíbria a tým aj ustanoveniu ceny
Substitúty a komplementy
 Zmena
ceny jedného statku môže vplývať
na ostatné produkty
 Vyplýva to z rozpočtového obmedzenia
 Vplyv môže byť pozitívny aj negatívny
Substitúty
 Sú
statky používané na podobný účel
 Jeden môžeme nahradiť druhým
 Veľmi dobrými substitútmi sú statky
jedného druhu (napr. oblečenie, hnedý a
biely cukor, mlieko plnotučné a
polotučné,...)
Komplementy
 Statky,
ktoré majú spoločné využitie
 Jeden bez druhého sú prakticky
nepoužiteľné
 Napr. pravá a ľavá topánka, lyže a
lyžiarky, videoprehrávač a videokazeta ...
Prípad: Giffenov statok
V
Anglicku bol hladomor, na základe
ktorého sa zásoba zemiakov znížila. Tým
pádom cena zemiakov vzrástla. So
zvýšenou cenou vzrástol však aj dopyt po
nich. Ako je to možné?
 Vysvetlenie: Obyvatelia spotrebúvali
mäso a zemiaky. So zdražením zemiakov
tak ľudia boli viac obmedzení. Keďže jesť
museli, začali spotrebúvať menej mäsa a
nahrádzať ho zemiakmi.
Funkcie ceny
 Cena
má tieto funkcie:
 Informačná
– ľudia v cene vidia vzácnosť
statku
 Alokačná – statky sa dostávajú od tých, ktorí
si ich cenia najmenej k tým, ktorí si ich cenia
najviac
 Regulačná – zabraňuje neefektívnemu
využívaniu vzácnych statkov
 Príklady
cien: cena benzínu, mzda, úrok, 2
tréningy týždenne, 2-ročné väzenie
Prípad: Minimálna mzda
 Štát
svojimi zásahmi môže na trhu stanoviť
ceny
 Často sa dialo za socíku, keď sa štát snažil
ovládať ceny
 V súčastnosti štát „len“ niektoré veci
„reguluje“ (minimálna mzda, dane,
dotácie, granty, zlacnené úvery, ...)
Dôsledky minimálnej mzdy
 Môžu
byť 2:
 Žiadne
 Vznik
 Všetko
nezamestnanosti
závisí od rovnovážnej mzdy
(ekvilíbria)
 Ak sa cena stanoví pod ekvibrílium, trh už
splnil požiadavky štátu, nič sa teda
nestane
Minimálna mzda nad
ekvilíbriom
 Vytvára
nezamestnanosť
Minimálna mzda
Z
ekonomického hľadiska:
 Úžitok:
 je
možné, že niektorým zamestnancom sa
prilepší
 Negatíva:
 Znižuje
celkový ekonomický úžitok zo
zamestnávania sa
 Vytvára nezamestnanosť
 Odbúrava prácu málo kvalifikovaným ľuďom
=> škodí najchudobnejším, ktorí majú záujem
pracovať
Ďalšie zaujímavé príklady s
cenami
 Plánované
hospodárstvo
 Inflácia a jej efekty
 Životné prostredie
 Doprava a komunikácie
 Obchodníci vs. investori
Zdroje
 G.
Mankiw: Zásady ekonómie
 F. Bastiat: Co je a co není vidět
To je všetko
Ďakujem za pozornosť

similar documents