Kadidlo, tymián, vélum

Report
Kadidlo
Tymián
Vélum
Označujú liturgické predmety používané pri
slávnostných bohoslužbách.
(napr. pri odpustovej slávnosti ,
pri sv. omšiach za účasti biskupa,
pri pohrebných obradoch)
(kadidlo, loďka s tymiánom)
alebo pri osobitných sláveniach
mimo sv. omše (aj vélum), ako
napr. poklona Najsvätejšej
oltárnej sviatosti na prvé piatky,
alebo prvé nedele v mesiaci alebo
procesie s Oltárnou sviatosťou
atď.
Používanie kadidla a tymiánu sa tiež
nazýva INCENZ.
Kadidelnica a tymián sú posvätné
predmety, podobne
aj vélum.
je liturgický úkon.
KADIDELNICA
Kadidelnica
Je to nádoba s vrchnákom, na ktorej sú
upevnené spravidla tri retiazky, pomocou
ktorých sa s kadidelnicou dá pekne
manipulovať. Štvrtá reťaz je zachytená na
vrchnáku kadidelnice. V nej sa pripravuje
a prenáša oheň, na ktorý sa kladú zrnká
tymiánu. To produkuje dym, ktorý sa
používa na okiadzanie Oltárnej sviatosti,
obetného stola, obetných darov,
celebranta, ako aj veriaceho ľudu
prítomného na bohoslužbách (sv. omša,
večerné chvály).
Kňaz s kadidlom
v ruke akoby
zhromažďoval
modlitby všetkých
prítomných
veriacich a obetuje
ich pred Božou
tvárou, ako
najvzácnejšiu
obetu kadidla.
LOĎKA
(navikula alebo
naviculum)
Je to nádobka, podobná
malej loďke, v ktorej sa
uchováva tymián.
Súčasťou tejto nádoby
ja aj lyžička, ktorou sa
tymián kladie na
rozpálené uhlie
v kadidle.
Tymián je špeciálna živica,
ktorá sa kladie na
rozpálené uhlíky
v kadidelnici.
Opis zhotovenia kadidla je
uvedený v Ex 30,34-38.
V našich krajoch sa tymián
nezhotovuje, ale sa dováža
zo zahraničia. Môže mať
podobu zrniek alebo aj
prášku s výraznou vôňou.
Oheň a dym z kadidelnice
symbolizuje posvätnú
vôňu modlitieb a obety,
ktorá sa dvíha k Bohu:
Používanie kadidla prešlo zo
židovskej obetnej liturgie do
kresťanskej. Používa sa najmä
pri slávnostných svätých
omšiach, ale aj pri mnohých
iných sláveniach. Pri
slávnostných bohoslužbách sa
okiadza aj hlavný celebrant,
koncelebranti a osobitne aj celý
Boží ľud zídený na
bohoslužbách.
VÉLUM
Je pás látky s rozmermi asi 3m dĺžky a pol metra šírky, ktorý môže
mať na vonkajšej strane vyšité eucharistické motívy. Zvnútra na
rukách sú prišité ďalšie vrstvy látky, aby sa monštrancia do toho
dobre uchopila.
Vélum (lat. plachta, záclona) si kňaz zakladá na ramená pri
požehnaní s Oltárnou sviatosťou. Pri požehnaní s cibóriom
nie je nutné používať vélum, ale pri požehnaní
s monštranciou je to nutné vždy.
naznačuje v prvom rade nepochopiteľné a človeka
prevyšujúce tajomstvo živej prítomnosti Pána Ježiša
v Eucharistii. Naznačuje sa tým aj náš postoj úcty
a poklony voči tomuto tajomstvu Oltárnej sviatosti.
Jestvujú aj iné formy véla, ako je to, ktoré
používa pri požehnaní. Týmto výrazom
označuje aj malá záclonka, ktorá sa dáva
monštranciu pri vyložení Oltárnej sviatosti
dlhšiu poklonu (napr. na Bielu sobotu, kde
vystavuje Oltárna sviatosť v Božom hrobe).
sa
sa
na
na
sa
Pri sv. omši môže používať kalichové vélum,
ktorým sa prikrýva kalich a je vo farbe
príslušného liturgického obdobia alebo slávenia.
Pri pontifikálnych bohoslužbách (s biskupom) sa
používa ďalší druh véla, zvyčajne je bez symbolov
na pleciach a dávajú si ho členovia asistencie, keď
majú na starosti biskupskú berlu a mitru.
Praktické normy
pre incenz
1.
O incenz sa pri bohoslužbách
spravidla starajú dvaja miništranti. Kadidelnicu si
miništrant nosí v ľavej ruke tak, že na palci má zachytenú
reťaz, ktorá dvíha vrchnák kadidelnice a prstami
zachytáva ostatné reťaze sústredené v spoločnej spone.
Pravú ruku má voľnú na manipuláciu kadidelnice pred
celebrantom.
Druhý miništrant nosí lodičku s tymiánom.
1.
Tymián sa po prvýkrát vkladá
do kadidelnice zásadne pred
začiatkom sprievodu, teda
v sakristii - robí to vždy hlavný
celebrant. Pritom bez slova
požehnáva oheň a robí tak
zakaždým, keď vkladá tymián
do kadidelnice. Počas sprievodu
na miesto slávenia sa
neincenzuje. Miništrant
s kadidelnocou ide v procesii
stále prvý, za ním miništrant
s krížom, miništranti so
sviecami (ak sa používajú)
a ostatní posluhujúci.
2.
Pred a po incenzácii osoby alebo veci sa robí
hlboký úklon
(okrem oltára a obetných darov).
3.
Po príchode k oltáru sa incenz používa ihneď po pobozkaní
oltára. Incenzuje sa obetný stôl a hlavný kríž vo svätyni (tromi
ťahmi) Príležitostne možno vtedy incenzovať aj sochu (svätého
alebo svätej), napr. sochu Panny Márie na pútnickom mieste
alebo relikvie svätých, ak sú vystavené na osobitnom mieste a ak
sa slávenie týka toho svätca, o ktorého relikvie ide, patróna
kostola, ktorý zvyčajne býva umiestnený na hlavnom oltári
(dvomi ťahmi).
4.
Incenz sa ďalej používa pred
čítaním evanjelia. Počas spevu
Aleluja predstúpi asistencia
pred hlavného celebranta, ktorý
naloží tymián do kadidelnice
a požehná oheň. Ak sláveniu
predsedá biskup, miništranti
s kadidlom a s loďkou si pred
ním kľaknú. Potom sa asistencia
presunie k ambóne. Po speve
Čítanie zo svätého evanjelia...
miništrant podá celebrantovi
kadidelnicu a on okiadza
evanjeliár tromi ťahmi
kadidelnice.
5.
Po príprave obetných darov na oltári sa koná incenzácia
obetných darov, oltára a kríža. Incenz okolo oltára vykonáva
hlavný celebrant, ktorého doprevádzajú miništranti. Potom
miništrant, ktorý nosí kadidelnicu alebo diakon (ak je
prítomný), okiadza hlavného celebranta tromi ťahmi
kadidelnice. Rovnako incenzuje aj ostatných koncelebrujúcich
biskupov a kňazov a osobitne prítomný Boží ľud.
6.
Naposledy sa kadidlo používa v čase
premenenia. Incenz tu vykonávajú miništranti
alebo diakon, ktorí môžu naložiť tymián do
kadidelnice a okiadzajú pozdvihovanú svätú
Hostiu a Kalich tromi ťahmi.
7.
Pri sprievodoch s
Oltárnou sviatosťou sa
miništranti s kadidlom
zaradia vždy pred
kňaza, ktorý nesie
Oltárnu sviatosť.
Incenzujú ju počas
celého sprievodu, ale
počas požehnania na 4
svetové strany ju
zakaždým incenzujú
tromi ťahmi.
8.
Tromi ťahmi kadidelnice /počet kmitov je ľubovoľný,
zvyčajne sú dva alebo tri/ sa incenzujú: Oltárna sviatosť,
relikvia sv. Kríža, obrazy Pána vystavené na verejnú úctu,
obetné dary na obetu sv. omše, oltárny kríž, Evanjeliár,
paškál, kňaz a ľud. Pod ťahom kadidelnice treba
rozumieť incenzovanie na jednu alebo na druhú stranu
alebo do stredu.
9.
Dvomi ťahmi kadidelnice sa incenzujú relikvie a obrazy
svätých vystavených na verejnú úctu, a to len na začiatku
slávenia, po incenzovaní oltára (VSRM 277).
10.
Praktické normy
pre používanie véla
Vélum sa zakladá aj odkladá bezprostredne pred
a po požehnaní s Oltárnou sviatosťou, ak sa na
požehnanie používa monštrancia.
1.
Miništrant musí byť dohodnutý s hlavným celebrantom,
či po požehnaní zíde dolu pred oltár na incenz Oltárnej
sviatosti alebo zostane pri obetnom stole a hneď odkladá
Oltárnu sviatosť do svätostánku. V tomto druhom prípade
musí miništrant vystúpiť po udelení požehnania ku
kňazovi a sňať mu z pliec vélum.
2.
Osvojím si všetky poznatky o kadidle,
loďke, tymiáne a véle a budem sa snažiť
zachovávať zásady o ich používaní.
So záujmom si pozriem nejaký priamy
prenos z pápežských bohoslužieb
a osobitne si budem všímať, ako sa má
používať kadidlo a vélum.

similar documents