Krajná núdza podľa Trestného zákona

Report
Krajná núdza
§ 24 Trestného zákona
 (1) Čin inak trestný, ktorým niekto odvracia nebezpečenstvo priamo
hroziace záujmu chránenému týmto zákonom, nie je trestným
činom.
 (2) Nejde o krajnú núdzu, ak bolo možné nebezpečenstvo priamo
hroziace záujmu chránenému týmto zákonom za daných okolností
odvrátiť inak alebo ak spôsobený následok je zjavne závažnejší ako
ten, ktorý hrozil. Rovnako nejde o krajnú núdzu, ak ten, komu
nebezpečenstvo priamo hrozilo, bol podľa všeobecne záväzného
právneho predpisu povinný ho znášať.
 Podstata krajnej núdze spočíva v tom, že pri nej dochádza k stretu
dvoch záujmov chránených trestným právom.
 Jednému z týchto záujmov hrozí porucha (tzv. chránený záujem),
ktorá môže byť odvrátená len poruchou druhého záujmu (tzv.
obetovaný záujem).
 Konať v krajnej núdzi je oprávnený zásadne každý. Teda nielen
ten koho záujmy sú ohrozené, ale aj ten, koho záujmy ohrozené
nie sú, v takomto prípade ide o tzv. pomoc v núdzi.
V prípade konania v krajnej núdzi musia byť splnené nasledujúce
objektívne podmienky:
 odvracanie nebezpečenstva,
 nebezpečenstvo hrozí záujmu chránenému Trestným zákonom,
 nebezpečenstvo hrozí priamo,
 nebezpečenstvo za daných okolností nemožno odvrátiť inak
(zásada subsidiarity),
 spôsobený následok nesmie byť zjavne závažnejší ako ten, ktorý
hrozil (zásada proporcionality),
 ten, komu nebezpečenstvo hrozí, nie je povinný ho znášať.
Odvracanie nebezpečenstva

Nebezpečenstvo môže byť spôsobené:
- prírodnou silou (povodeň, požiar),
- človekom (vodič pri dopravnej nehode, útok nepríčetnej osoby),
- inými skutočnosťami (ovládateľná prírodná sila, elektrina, plyn)

(R 10/1980): Nebezpečenstvo musí byť skutočné, nie zdanlivé. Ak
sú podmienky krajnej núdze len v predstavách páchateľa (tzv.
putatívna krajná núdza) a nie sú prekročené zákonné medze tejto
zdanlivej krajnej núdze, nemôže byť naplnená skutková podstata
úmyselného trestného činu. Nedbanlivostný trestný čin však nie je
vylúčený .

(R 19/1968): Ak vedie podnapitý vodič motorové vozidlo iba preto, aby po
dopravnej nehode zabezpečil lekársku pomoc pre zraneného účastníka
nehody, prichádza do úvahy posudzovanie tohto konania z hľadiska
ustanovenia § 24 TZ o krajnej núdzi.

(R 9/1988): Nebezpečenstvo, ktoré občan odvracia v krajnej núdzi, môže
spočívať aj v útoku človeka. V takom prípade ide o krajnú núdzu, a nie
o nutnú obranu vtedy, keď je konaním inak trestným spôsobená škoda inému
než útočníkovi. (Napríklad pokladníčka v banke vydá pri lúpežnom
prepadnutí lúpežníkovi finančnú hotovosť z bankovej pokladne v záujme
záchrany vlastného života.)

(R 20/1982): Stav krajnej núdze môže byť vyvolaný vyhrážkami a nátlakom
zo strany tretej osoby na vôľu obvineného, z ktorých vyplýva nebezpečenstvo
priamo hroziace záujmom chráneným Trestným zákonom a ktoré obmedzujú
slobodu rozhodovania obvineného. Podmienku krajnej núdze môže spĺňať
konanie, ktorým obvinený obetovaním jedného ľudského života zachráni
viacerých ľudí.
Nebezpečenstvo hrozí záujmu chránenému
Trestným zákonom.

Je nevyhnutné, aby nebezpečenstvo ohrozovalo tie spoločenské
záujmy, ktorým poskytuje ochranu Trestný zákon a sú vymedzené
v jeho osobitnej časti.
Nebezpečenstvo hrozí priamo.
O prípad krajnej núdze nejde, ak nebezpečenstvo už pominulo .



O prípad krajnej núdze nejde ani vtedy, ak nebezpečenstvo
hrozí až v budúcnosti.
O priamo hroziace nebezpečenstvo ide vtedy, ak vývoj udalostí
rýchlo speje k poruche ohrozeného záujmu, alebo už
nepokračuje, ale sú splnené takmer všetky podmienky potrebné
na to, aby porucha chráneného vzťahu nastala.
Nebezpečenstvo za daných okolností
nemožno odvrátiť inak.
Zásada subsidiarity

Vyjadruje potrebu, aby sa najskôr vyčerpali všetky iné možnosti na
zamedzenie hroziacemu nebezpečenstvu, ak to okolnosti dovoľujú.

(R 26/1972): Pri posudzovaní krajnej núdze nie je rozhodujúca
primeranosť alebo neprimeranosť spôsobu odvrátenia hroziaceho
nebezpečenstva. Pre hodnotenie vybočenia z medzí krajnej núdze
je rozhodujúce, či sa mohlo toto nebezpečenstvo odvrátiť inak, alebo
či spôsobený následok je zrejme rovnako závažný alebo ešte
závažnejší ako ten, ktorý hrozil. Pri hodnotení, či sa nebezpečenstvo
mohlo odvrátiť inak, treba brať do úvahy len tie možnosti
obvineného, ktorými sa mohlo odvrátiť nebezpečenstvo včas, tj. ešte
pred porušením záujmu chráneného Trestným zákonom, ktorému
nebezpečenstvo hrozilo.
Spôsobený následok nesmie byť zjavne
závažnejší ako ten, ktorý hrozil.
Zásada proporcionality

Hroziaci následok a následok spôsobený konaním v krajnej
núdzi musia byť v určitom vzájomnom pomere. Platí zásada, že
spôsobený následok pri dodržaní ostatných podmienok krajnej
núdze môže byť aj rovnako závažný ako ten, ktorý hrozil,
nesmie však byť zjavne závažnejší. To znamená, že spôsobený
závažnejší následok nesmie byť v hrubom nepomere k tomu,
ktorý hrozil.

(R 20/1982): Stav krajnej núdze môže byť vyvolaný vyhrážkami
a nátlakom zo strany tretej osoby na vôľu obvineného, z ktorých
vyplýva nebezpečenstvo priamo hroziace záujmom chráneným
Trestným zákonom a ktoré obmedzujú slobodu rozhodovania
obvineného. Podmienku krajnej núdze môže spĺňať konanie,
ktorým obvinený obetovaním jedného ľudského života zachráni
viacerých ľudí.
Ten, komu nebezpečenstvo hrozí, nie je povinný
ho znášať.

Nie je rozhodujúce, či je povinný znášať nebezpečenstvo ten,
kto ho odvracia, ale či je toto nebezpečenstvo povinný znášať
ten komu hrozí.

Ak má ohrozený povinnosť nebezpečenstvo znášať, nie je
prípustná ani pomoc v núdzi.

Konanie v krajnej núdzi môže smerovať proti komukoľvek.

Proti tomu kto koná sám v krajnej núdzi, nie je prípustná nutná
obrana ani konanie v krajnej núdzi.
Vybočenie z medzí krajnej núdze (exces)
 O exces ide vtedy, ak neboli splnené všetky zákonné podmienky
krajnej núdze, alebo neboli splnené vo všetkých smeroch.
 K excesu môže dôjsť v nasledovných situáciách:
a) spôsobený následok bol zjavne závažnejší ako ten, ktorý hrozil
(intenzívny exces),
b) konanie nebolo vykonané v čase, kedy nebezpečenstvo priamo
hrozilo, to znamená, že k nemu došlo predtým alebo potom
(extenzívny exces),
c) nebezpečenstvo bolo možné odvrátiť inak, to znamená s menej
závažnejšími následkami,
d) osoba konajúca v krajnej núdzi bola povinná nebezpečenstvo
znášať.

similar documents