JElšavsko – Lubenícka zaťažená oblasť Soňa Maťašová 3.EN

Report
Oblasť Jelšava – Lubeník

Bola vymedzená v roku 2004 s rozlohou
137 km² v rámci Banskobystrického
kraja.
Najvýznamnejšie zdroje
znečistenia tejto oblasti sú :

spracovanie železnej rudy v Nižnej Slanej

lom a vápenka v Slavci

ťažba a spracovanie magnezitových rúd
- Slovenské magnezitové závody, a.s., Jelšava
- Slovmag, a.s., Lubeník
Siderit v Nižnej Slanej



železorudný závod s banskými
technológiami na získavanie a
zušľachťovanie železnej rudy
ťažba sideritových rúd, v
minulosti Hg
Hg – hlavný znečisťujúci prvok,
prítomný vo všetkých zložkách
ŽP
pochádza z
odpadov po jej výrobe, ale aj
po spracovaním sideritových
rúd
Magnezit (MgCO3 )



najdôležitejší
minerál horčíka
v prírode –
kryštalická alebo
celistvá forma
surovina s obsahom
MgO minimálne
40%
Obr. Mapa distribúcie ložísk magnezitu, stav v roku 2007 (1 - Jelšava, 2 -Lubeník,
3 - Košice (2 ložiská), 4 - Hnúšťa, 5 - Rovné (2 ložiská), 6 - Ochtiná, 7 - Podrečany, 8 – Uderiná)
Ekonomický význam

Využíva sa na výrobu slinku
magnezitové a chrómmagnezitové tehly,
ktoré majú dobré tepelno izolačné
vlastnosti a veľkú žiaruvzdornosť
Magnezitový priemysel



4. miesto vo svete
vo výskyte
magnezitu
Zásoby Mg surovín
predstavujú 8 %
svetových zásob
Napriek
modernizácii –
výrazný zásah do
krajiny
Vplyv ťažby magnezitu na životné
prostredie

Zvýšená prašnosť
(alkalické prachové
úlety), magnezitové
imisie

Vznik magnezitovej
krusty, alkalizácia a
kontaminácia pôd

Vznik odvalov a
odkalísk (ukladaním
kalov po úprave
magnezitu na odkalisku)
ako úložísk ťažobných
odpadov
Dôsledky dobývacích metód na stav
životného prostredia
Došlo k:
 Vytvoreniu úložisk
ťažobných odpadov
 Zníženiu estetickej
úrovne krajiny
 Vytvorenie
povrchového lomu
 Podrúbaniu
nadložia a vzniku
poklesov v časti
dobývacieho priestoru
Magnezitové exhaláty



Pôvod škodlivín –
rotačné a šachtové pece pri
spracovaní magnezitu produkujú alkalické
prachové úlety
60 – te roky
nadmerná prašnosť
kontaminácia širokého okolia, pôd, lesov (vznik
tzv. mesačnej krajiny)
Po r. 1985
zlepšenie situácie vďaka
dokonalejším filtračným zariadeniam v komínoch
Vznik magnezitovej krusty a jej vplyv na
pôdu a vegetáciu
Absencia všetkých druhov lišajníkov v okolí
závodov
 Devastácia ihličnatých porastov
 Prach bráni dýchaniu rastlín a prijímaniu vlahy
z prostredia
 Pôdy
strata úrodnosti, zo slabo kyslej
pôdy sa stáva alkalická s pH nad 8
 Mg krusta – vznik v okolí závodov,
 v smere prevládajúcich vetrov
 Vznik nových minerálov
kalcit, dolomit, hydromagnezit, magnezit

Zaťaženie pôd
horčíkom (Jelšava Lubeník)
Účinky Mg imisií na zdravie
hospodárskych zvierat a
ľudí
fyziologické poškodenie rastlín,
kumulácia Mg vo vegetácii
 Krmivá s obsahom Mg
zhoršenie
zdravotného stavu hospodárskych
zvierat (hnačkovité ochorenia, poruchy
trávenia, reprodukčného cyklu, alkalóza)
 Potravinovým reťazcom (živočíšnymi
produktami)
človek

Znečistenie ovzdušia

Spôsobujú ťažba a spracovanie
magnezitu

Lokálne zdroje znečistenia

Monitorované meteorologickou stanicou
v Jelšave
Opatrenia na znižovanie prašnosti a zlepšovanie
kvality ovzdušia
(podľa programu na zlepšenie kvality ovzdušia – územie mesta Jelšava a obcí
Lubeník, Chyžné, Magnezitovce a Mokrá Lúka, 2009)






Modernizácia odprašovacích zariadení,
skvalitňovanie filtrov
Vykurovanie plynom v domácnostiach,
predchádzanie vykurovania tuhými palivami
Znižovanie výroby
Výsadba zelene, vegetačné úpravy, (opatrenia
z oblasti územného plánovania)
Čistenie ciest po zimných posypoch, kropenie
ciest v lete, umývanie ciest v obciach, čistenie
ciest od sekundárnej prašnosti,
Okrem iného aj rozšírenie peších zón,
cyklistických trás
Opatrenia na dosiahnutie
redukcie ťažobných odpadov
Zmena dobývacej metódy z
dobývania otvorenou komorou
na zával na výstupkové
dobývanie so zakladaním
vyrúbaného priestoru (od 70. r)
 Ukladanie ťažobných odpadov
do podzemia sa tak stalo
súčasťou technológie
dobývania. Problémy
nakladania s odpadmi sa tak
neprenášali do budúcnosti a
už počas dobývania bola
vytváraná dobrá východisková
pozícia pre rekultiváciu
územia.

Regulačné opatrenia, ktoré sa
týkajú zložky pôdy
Navrhnúť opatrenia nie je jednoduché
 Eliminácia zdroja prašnosti
 Nepoznáme rastliny, ktoré dokážu odčerpať
Mg z pôdy
dôležité ho nepridávať vo
forme hnojív s obsahom Mg
 Orné plochy – hlboká orba, ktorou sa preriedi
koncentrácia
 Aplikácia maštaľného
hnoja každé 3 – 4 roky

Zdroje

Program na zlepšenie kvality ovzdušia v oblasti riadenia kvality
ovzdušia – územie mesta Jelšava a obcí Lubeník, Chyžné,
Magnezitovce, Mokrá lúka, Revúcka; MŽP SR, 2009

Správa o stave životného prostredia 2008
O. Lintnerová : Vplyv ťažby nerastných surovín na životné prostredie,
UK BA 2002
Magnezitový priemysle Československa
http://www.enviromagazin.sk/enviro2008/enviro6/06_slovensky.pdf
F. Jenčík : O ekológii vo vybraných aglomeráciách Jelšavy-Lubeníka a
stredného Spiša 7. vedecké sympózium s medzinárodnou účasťou,
Hrádok 1998
J. Kozba a kol. : Komplexné zhodnotenie aktuálneho stavu
senzitívnych území vplyvu magnezitových závodov (Jelšava - Lubeník
a Hačava) s dopadom na riešenie pôdoochranných opatrení
Správa o stave životného prostredia 2008







similar documents