EURÓPSKA BEZPE*NOS*

Report
Vysoká škola bezpečnostného
manažérstva
Ústav občianskej bezpečnosti,
Zádielska 12, Košice
Doc. PaedDr. Jozef Vook, CSc.
1
) 2. SVETOVÁ VOJNA
Príčiny a priebeh 2. sv. vojny, historické, medzinárodné súvislosti a udalosti:
1) nespokojnosť s usporiadaním sveta po 1. svetovej vojne,
Versailskou zmluvou (28.6.1919 - Parižska mierová konferencia)
2) svetová hospodárska kríza 30. r. 20. st., nespokojnosť radikalizácia más
3) vznik nacizmu, ideológie a politiky fašizmu
4) vytvorenie osi: Berlín – Rím – Tokio ( r.1936)
5) slabiny a nedostatky Spoločenstva národov (1920, Ženeva)
 Hrozba svetovej vojny sa zmenila na realitu:
 R. 1936 – Taliansko obsadzuje Etiópiu.
 1939 – Taliansko dobýja Albánsko.
 R. 1931 - vpád japonských vojsk do Číny (Manžúsko), pomoc ČA
 R. 1937 – vpád Japonských vojsk do Mongolska, pomoc ČA
 R. 1937 Japonci vtrhli 2. krát do Číny, pre pracovnú silu a suroviny.
 R. 1938 (12.3) násilné pripojenie Rakúska (Anschlus) k Nemecku
2)
2. Svetová vojna
 Pokračovanie:
 R 1939 (14.3) – Nemecké vojska napadli Československo, vznik 1.
Slovenského štátu, 15.3.1939 vzniká Protektorát Čechy a Morava
 1.9.1939 Nemecké vojska prepadli Poľsko – oficiálny začiatok 2. sv. vojny
 22.6.1941 napadnutie ZSSR ( pl. Barbarossa – pakt Molotov-Ribbentrop,
1941-44 blokáda Leningradu, 1941 Moskva, 1942-43 Stalingrad (zvrat), 1943
Kursky obluk
 14.8.1941 USA a Spojené kráľovstvo (VB) - uzatvorenie Atlantickej aliancie,
24.8.1941 pripojenie sa ZSSR k Atlantickej aliancií
 7.12.1941 japonská invázia na základňu Pearl Harbour (Havajské ostrovy),
napadnutie USA, začiatok vojny v Tichomori
 6.6.1944 – Otvorenie západného frontu (Operácia Overlord) – vylodenie v
Normandii cca 3 mil. vojakov. Najväčšia námorná operácia.
 1939 -1945 vpád do Západnej Európy, Francúzsko, Benelux, bombardovanie
V. Británie, Taliansko, Sicília (západný f.) Sev. Afrika (južný f.), Áziía, Tichom.
3) 2.
SVETOVÁ VOJNA - pokračovanie
 4.-11.2.1945 Jaltská konferencia (Krym). Rooswelt, Churchil, Stalin -
dohody o ukončení 2. svetovej vojny, povojnové usporiadanie sveta
 6.10.1944 otvorenie 2. frontu spojencami
 December 1944 – Operácia v Ardenách, krycí názov „Noc a hmla“– cieľ:
zničiť anglo-americkú armádu. Hrozilo, že spojenci utrpia porážku. D.
Eisenhower sa dohodol s J.V. Stalinom, že začnú boje na východnom fronte.
 30.4.1945 samovražda A. Hitlera a E. Braunovej - neúspechy a hrozba
kapitulácie, boje o Berlín. Nástupca „vodcu“ gen. K. Dőnitz.
 8.5.1945 koniec 2. sv. vojny – dobytie Berlina, Reichstagu, kapitulácia
Nemeckej armády (fr. Remeš) podpísaná 7.5.1945 gen. A. Jodlom
2.9.1945 kapitulácia Japonska (loď Missouri), 6.8. 1945 Hirošima,
9.8.1945 Nagasaki – spory o význame – obete vrátane potomkov
2. Svetová vojna – dosiaľ najväčší vojnový konflikt v dejinách: zachvátil
Európu, Áziu, Afriku (cca 45-60 mil. obetí, i civilné obyvateľstvo, ľudské
a materiálne škody).
4)
STUDENÁ VOJNA
 Pojem „studená vojna“ (G. Orwell, britský novinár a spisovateľ, r.1947), neotvorený
boj, bez zbraní, opak „horúcej vojny“. Po 2. sv. vojne - zmena vzťahov USA - ZSSR. Od
r. 1945 zvyšovanie napätia medzi USA a ZSSR. Problémy sa objavili už počas vojny na
Jaltskej konferencii 4.-11. 2. 1945., týkali sa povojnového Nemecka a hraníc Poľska
so ZSSR. Západné mocnosti navrhovali federáciu a Sovietsky zväz trval na
jednotnom nemeckom štáte.
 Trumanova doktrína: Za začiatok studenej vojny historici považujú prejav prezidenta
Harry S. Trumana 12.3.1947, kt. sformuloval novú smernicu zahraničnej politiky USA
(tzv. Trumanova doktrína). Ten v prejave 2.9.1947 vo Fooltone ohlásil (po neprijatí
Marshalovho plánu) vznik „železnej opony“, začiatok studenej vojny (1947 – 1991
USA sa mali stať garantom slobody a demokracie vo svete a podať pomoc (finančnú,
hospodársku, vojenskú) krajinám ohrozených diktátormi, totalitou, zvonka a zvnútra.
 Marshallov plán: V r. 1948 prišli USA s veľkou ponukou obnovy vojnou zničeného
európskeho hospodárstva, tzv. Marshallov plán, schválený na Konferencii v Paríži
(12. 7. - 22. 9. 1947). Ten rozdelil Európu na 2 mocenské bloky. Štáty, ktoré plán
prijali a naopak, hospodársku pomoc odmietli, ostali v mocenskom bloku ZSSR.
5) STUDENÁ VOJNA
 Konflikt prechádzal horúcejšími a chladnejšími fázami, rovnako ako aj pokojnejšími





a konfliktnejšími obdobiami. Kríza sa vyhrotila napr. počas Berlínskej blokády 1948,
kedy sa zmenili závery o výsledku 2. sv. vojny a vznikla SRN a NDR. V r. 1953 bola
SRN prijatá do NATO.
K ďalšiemu významnému stretu demokratického sveta medzi USA a ZSSR došlo na
Kórejskom polostrove. Vojnu juhu, podporovaným USA a severom. podporovaným
ZSSR a Čínou ukončila v máji 1954 konferencia v Ženeve, ale doteraz sú 2 Kórei.
Kubánska (Karibská) kríza: (r. 1959-1961 Ďalším horúcim okamihom studenej vojny
bolo odhalenie CIA v októbri 1962 na Kube v tajnosti budovaných odpaľovacích
zariadení pre sovietske atómové rakety, kt. boli schopné zasiahnuť ciele na území
USA. Ozbrojené sily USA sa angažovali proti povstaniu, ktorým F. Castro v r. 1959
porazil diktátora Batistu. Bolo veľmi blízko k vypuknutiu svetovej vojny
Studená vojna sa stala ozajstnou aj v rokoch 1946 - 1957 - 1975 počas vojny vo
Vietname. ZSSR a Čína podporili Severný, USA a Francúzsko Južný Vietnam.
Vojna skončila víťazstvom a zjednotením Vietnamu.
Studená vojna bolo aj: Potlačenie „kontrarevolúcie“ v Maďarsku (r.1956),
Československu (r.1968). Berlínska kríza (berlinský múr postavený 3.8.1961 – krok
ku vzniku vojny - bol odstránený v decembri r. 1989,
Po smrti J.V. Stalina (5.3.1953) predstavitelia ZSSR (Malenkov a Chruščov) začali
naberať nový kurz smerovania v medzinárodnej politike, prejavili ochotu rozmraziť
vzťahy medzi ZSSR a západnými mocnosťami.
STUDENÁ VOJNA
 24. 12. 1979 začala invázia ZSSR do Afganistanu. USA podporili odporcov invázie.
Prezident R. Reagan označil ZSSR ako Evil Empire - „Ríša zla“a začali preteky v
zbrojení, aj za cenu vysokého rozpočtového deficitu, zaplietol politbyrom vedený
ZSSR do pretekov v zbrojení, v ktorých nemohol ZSSR udržať s USA krok a dostal sa
do hlbokej krízy. V snahe zvládať tempo, investovali 50% HDP do zbrojárskeho
priemyslu (USA vtedy 10%). Aby udržali krok, potreboval investovať viac - 70%,
čo bolo pre ekonomiku ZSSR nemožné. Nezvládnutá VTR.
 Tri štátne pohreby generálnych tajomníkov (L.I. Brežnev - †1982, J.V. Andropov †1984, K.U. Černenko - †1985) v priebehu 3 rokov v Moskve spôsobili výrazné
zmeny. Do čela sa dostal mladý M. S. Gorbačov, ktorý zaviedol ekonomické
zmeny., v r. 1987 prišiel s programom Perestrojka (Prestavba) a Glasnosť –
Otvorenosť , čo umožnilo vznik silnejšej občianskej spoločnosti. Pokojný a mierový
zánik , rozpad ZSSR, zánik RVHP a VZ a tým aj studenej vojny. Koniec bipolarity.
 - Vznik NATO (Washington, r. 1949), Varšavskej zmluvy (VZ) (1955)
Studená vojna: bipolarita, rovnováha síl, „drahý mier“, preteky v zbrojení,
jadrové zastrašovanie. Koniec: zánik bipolarity, spolupráca, bezpečnosť, mier (?).
Nové hrozby: lokálne vojny, ZHN (jadrové z.), Extrémizmus, Terorizmus.
5)
SEVEROANTLANTICKA ALIANCIA NATO (North Arlantic Treaty Organization)
NATO je medzivládna organizácia združených krajín s úlohou chrániť slobodu a
bezpečnosť svojich členov politickými a vojenskými prostriedkami. Je založená
na spoločných hodnotách demokracie a ľudských práv, pričom si členské štáty
zachovávajú plnú suverenitu a nezávislosť.
Vznik: 4. apríl 1949, Washington (Washingtonska zmluva)
Zakladajúce štáty: Belgicko, Dánsko, Francúzsko, Holandsko, Island, Kanada
Luxembursko, Nórsko, Portugalsko, Taliansko, USA, Veľká Británia
Terajšie štáty: Belgicko, Bulharsko, Česko, Dánsko, Estónsko, Francúzsko,
Grécko, Holandsko, Island, Kanada, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko,
Nemecko, Nórsko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko,
Španielsko, Taliansko, Turecko, USA, Veľká Británia
Prijaté neskôr: 1952: Grécko, Turecko 1955: Nemecko 1982: Španielsko 1999:
Česko, Maďarsko, Poľsko 2004: Slovensko, Slovinsko, Litva, Lotyšsko, Estónsko,
2007: Rumunsko, Bulharsko.
 Sídlo: Brusel, Belgicko Generálny tajomník: Anders Fogh Rasmussen (Dánsko)
predchodca: Jakob Gijsbert (Jaap) de Hoop Scheffer (Holandsko)
6) VZNIK
ORGANIZÁCIE PRE BEZPČNOSŤ A
SPOLUPRÁCU V EURÓPE (OBSE)
 Vznik OBSE – dôležitý medzník v období „studenej vojny“ (po 2. sv. vojne a




v 2. polovici XX. st.) v Európe a svete. OBSE - regionálna bezpečnostná
organizácia, ktorú tvorí 55 štátov Európy, vrátane USA a Kanady
22. 11. 1972 v Helsinkách začala Konferencia pre bezpečnosť a spoluprácu
v Európe (KBSE). 1. 8. 1975 vo Fínsku (Helsinkách) najvyšší predstavitelia
35 účastníckych štátov podpísali dokument Záverečný akt: (4 koše –
deklarácia o spolupráci v oblastiach ekonomickej, politickej, vojenskej,
kultúrnej a pod.)
1. 1. 1993 Slovenská republika (ako nástupnícky štát Česko-Slovenska) sa
stala členskou krajinou OBSE (vtedy KBSE).
Od 1.1. 1995 premenovanie KBSE na OBSE (Budapeštianska schôdzka 5.6.12.1994)
Istambulská schôdzka 18.-19. 11. 1999 prijala deklaráciu, Chartu pre
európsku bezpečnosť
7)
SLOVENSKÁ REPUBILKA A BEZPEČNOSŤ EURÓPY
 SR vznikla 1.1.1993 rozdelením ČSFR (1.9.1992 – Ústava SR).
 Do 30.6.1991 SR, súčasť CSFR, člen VZ (Varšavskej zmluvy, od 14.5.1955)
 História vzťahu SR a EU - podpis tzv. Asociačných zmlúv 4.10.1993.




Dohodu o pridružení SR k EÚ ratifikoval Európsky parlament 27.10.1993.
NR SR zmluvu ratifikovala 15.12.1993. Asociačná dohoda vstúpila do
platnosti 1.2.1995 po ratifikácii parlamentmi všetkých členských krajín.
História vzťahu SR a NATO – podpis Rámcového dokumentu o partnerstve
za mier 9.2.1993. Po každoročnom zhodnotení podmienok SR (6 krajín)
v r. 2004 prijatá za člena NATO. Ako riadny člen – účasť na misiách NATO.
SR môže prispieť k rozvoju bezpečnostnej vedy v rámci EU v 2 rovinách:
1) podielom (účasťou) na riešení dôležitých bezpečnostných otázok únie,
pri tvorbe analýz, prognóz, scenárov, opatrení, odporúčaní ai.
2)tvorivým rozpracovaním špecifík vlastnej národnej bezpečnosti, bezpečnostného prostredia SR a pod., vrátane výmeny skúsenosti a výsledkov
vedeckého bádania.

KONIEC

similar documents