sclerosis multiplex.

Report
SCLEROSIS MULTIPLEX.
Kognitívne a behaviorálne zmeny
u pacientov s SM v kontexte
komunikácie.
Škola SM
Štrbské Pleso, 2010
PhDr. Karina Pribišová
SCLEROSIS MULTIPLEX.
Laická verejnosť,
pacienti,
zdravotnícky personál
ochorenie spájajúce sa predovšetkým
s predstavou postupnej straty
pohyblivosti a samostatnosti.
PSYCHICKÉ ZMENY SÚ
PODCEŇOVANÉ.

Systematický výskum tohto aspektu SM
posledných 30 rokov.

Prvé zmienky už od r. 1842.

Charcot, 1874 pacienti s SM majú
„spomalenie“ kognície.

Aktuálne údaje - 40-65% výskyt
psychických zmien.

Skoršie štádia ochorenia - menší
výskyt.

Slabá diagnostika nezachytávajúca
ľahké a špecifické formy zmien.
PSYCHICKÉ ZMENY.





spoluprácu s pacientom
vyrovnávanie sa s ochorením
fyzickú, pracovnú a sociálnu
perspektívu
osobný, partnerský, rodinný život
celkovú kvalitu života
HLAVNÉ DOMÉNY
PSYCHICKÝCH ZMIEN.

KOGNITÍVNE FUNKCIE.
zabezpečujú optimálne mentálne
fungovanie v živote človeka

BEHAVIORÁLNE FUNKCIE.
správanie, emotivita, afektivita
KOGNITÍVNE FUNKCIE.
PAMÄŤ
 POZORNOSŤ
 REČ
 EXEKUTÍVNE FUNKCIE


Kognitívna deteriorácia nie je
univerzálnou známkou SM a deficity ak
sa vyskytujú môžu zostať dlhší čas bez
progresie.
PAMÄŤ.

Postihnutie už v skorých štádiách ochorenia, 4060%.

Nie všetky zložky pamäti sú postihnuté rovnako .

Klinicky pacient môže pôsobiť bez ťažkostí –
sťaženie spolupráce s personálom, tendencia k
tomu, že pacientovi „neveríme“.

Krátkodobá pamäť a niektoré zložky dlhodobej
pamäti bývajú zachované.

Problémy s pomenovaním, nájdením
správneho výrazu
„sestrička nemohli by ste mi prosím dať....no to,
do čoho sa dáva čaj?“
„máte asi na mysli pohár“

S progresiou ochorenia sa môžu
manifestovať aj poruchy vštiepivosti,
zapamätávania si a progresia zabúdania

Dĺžka a stupeň ochorenia neznamenajú, že
pacienti budú mať rovnaké poruchy
pamäti – Individuálny prístup v komunikácii !!!

Najviac postihnutá býva schopnosť
spontánneho vybavenia si z pamäti
„užívate lieky na spanie?“
„áno“ – pacient si skutočnosť pamätá
„ktoré?“
„neviem...“ – spontánne vybavenie je problematické
„rohypnol, zopiclon?“
„áno, tento.“ – pacientovi nápoveda pomáha k
vybaveniu si informácie ktorá bola v pamäti uložená

Problémy s pomenovaním, nájdením
správneho výrazu
REČ.

Výskyt afázie zriedkavý.

Motorické poruchy reči, dyzartrie rôzneho
typu ktoré spôsobujú sťaženú
zrozumiteľnosť reči pacienta (skandovaná
reč, „horúci zemiak“).

Nenarušujú chápanie počutého.

Nie sú prítomné poruchy symbolických
funkcií.
POMOC PRE PACIENTA:
Ubezpečenie, že máme na neho čas.
Jednáme trpezlivo.
Zostávame v zrakovom poli pacienta.
Ak ide o ťažkú poruchu môžeme využiť
ostatné formy komunikácie.
Ak vieme čo chce povedať môžeme mu
pomôcť.
POZORNOSŤ.

12-25% pacientov.

Jeden z najcitlivejších ukazovateľov
kognitívnych zmien u skorých foriem SM.

Poruchy vizuálnej aj sluchovej zložky
pozornosti .

Bez adekvátnej pozornosti nemôžeme
adekvátne fungovať.

Poruchy tzv. rozdelenej pozornosti – 2 a
viac podnetov pre pacienta môžu
znamenať problém.
„Keď sa vrátite z toalety vezmite si plášť a príďte
do stanovišťa sestier. Dám vám chorobopis a
pôjdete na vyšetrenie“
„Pán Novák, dáte si čaj, alebo kávu. S cukrom,
alebo bez. Prodíte si aj mlieko?“

Spomalenie informačných procesov.

POMOC PACIENTOVI:
Krátke, jednoznačne formulované vety.
Overujeme si, či pacient informácii
porozumel.
Vyhýbať sa otázkam s aslternatívnym
koncom (otázka typu alebo/alebo).
Správať sa preventívne napr. odprevadiť
pacienta na vyšetrenie, označenie izby
symbolom.
EXEKUTÍVNE FUNKCIE.

Umožňujú adaptívne reagovať na nové situácie,
riešiť úlohy a na cieľ orientovanú činnosť,
meniť stratégie, byť flexibilný a sú
základom emocionálnych a sociálnych zručností.

SKLADAJÚ SA ZO ŠTYROCH HLAVNÝCH DOMÉN:
Vôle - Plánovania – Účelného jednania - Efektívneho
výkonu.

Viac ako 19 % pacientov problémy.

Pacienti s chronicko-progresívnou formou majú
frekvetnejšie postihnutie EF.

Nejde o poruchy ktoré sú primárne spôsobené
oslabenou pozornosť, alebo pamäťou

Zhoršený výkon charakterizovaný
•
zníženou kapacitou uchopiť problém,
pacienti majú zníženú schopnosť byť flexibilný,
hľadať strategické riešenia.
Tvorba nových možností a „poučenie“ z
neúspechu je problémom.
•
•
riešenie problémov pri hľadaní zamestnania
BEHAVIORÁLNE ZMENY


Psychické príznaky ako prvá manifestácia
ochorenia.
DEPRESIA , cca 50% pacientov
1. Organická
v dôsledku štrukturálnych zmien na mozgu,
predovšetkým v bielej hmote
2. Reakcia na ochorenie
zložité obdobie, v rôznych fázach ochorenia rôzna
intenzita
3. Hypotéza koincidencie
spolu výskyt, multifaktoriálne podmienené
4. Farmakogénne podmienené
aj liečba interferónmi

SUICÍDIUM – 7,5 x častejšie ako zdravej populácie
(Sadovnik, 1995).
Dánska štúdia (Stenager, 1992), najvyššie riziko je
u pacientov:
- mužov so začiatkom ochorenia pred 30 rokom
života
- žien so začiatkom ochorenia po 30 roku života
- v prvých 5 rokoch od stanovenia diagnózy

Únava
Patologického charakteru

Psychózy, Eufória

Bipolárna porucha
zriedkavejšie, riešenie patrí do rúk odborníkom.
POMOC PRE PACIENTA:
• Neočakávajme od pacienta s depresiou, že vôľou
zvládne problémy.
• Pozor na zovšeobecňovanie pacientových problémov
„veď to prejde“, „zvládli to iní zvládnete to aj vy“.
• Každé zlyhanie, nezvládnutie úlohy, situácie pacienta
utvrdzuje o jeho neschopnosti.
• Úplná akceptácia takého aký je. Pacient potrebuje mať
pocit, že je vypočutý.
• Poskytnutie ľudského pochopenia a podpory,
odporučenie odbornej pomoci.
Podporná literatúra na ďalšie
štúdium.
1.
Janáčková,L.,Weiss,P.: Komunikace ve
zdravotnícké péči. Portál, 2008.
2.
Křivohlavý, J.,Pečenková,J.: Duševní hygiena
zdravotní sestry,Grada,2005
3.
Venglářová, M.,Mahrová, G.: Komunikace pro
zdravotní sestry. Grada, 2006

similar documents