invazne_rastliny - Na skládky nie sme krátki

Report
INVÁZNE DRUHY RASTLÍN
Mgr. Rudolf Pado
Občianske združenie TATRY
2013
INVÁZNE DRUHY RASTLÍN – ZÁKLADNÉ POJMY

Invázia, invázny – je odvodené z latinského slova „invado“ (-ere, -vasi, -vasum) a
znamená – vtrhnúť, vpadnúť, násilne vstupovať.

Biologická (biotická) invázia – spontánne šírenie nepôvodných – cudzokrajných
druhov organizmov v novom prostredí a ich hromadné prenikanie – „vstupovanie“
do spoločenstiev. Takto sa správajúci cudzokrajný druh sa označuje ako invázny.

Introdukcia – zavedenie druhu do novej oblasti, či pohyb druhu (pomocou človeka),
poddruhu alebo nižšieho taxónu (vrátane akejkoľvek jeho časti, gaméty alebo
propaguly, ktorá dokáže prežiť, ale sa aj rozmnožovať) mimo svoj prirodzený areál
(pôvodný alebo terajší). Introdukcia môže byť:
-
úmyselná (vykonaná človekom zámerne; napr. na získanie nových zdrojov potravy –
zemiak, kukurica a pod.),
neúmyselná (vykonaná človekom nezámerne, nechcene; znamená prísun,
zavlečenie, nepôvodných druhov, napr. spolu s dovozom tovaru – obilia, ovocia,
zeleniny, vlny a pod.).

Invázny (invadujúci) druh – nepôvodný druh, ktorý sa správa invázne v území
zavlečenia alebo introdukcie. Druh, ktorého založenie populácie a šírenie populácie
ohrozuje ekosystémy, stanovištia alebo druhy s ekonomickým alebo
environmentálnym poškodením.

Invázne rastliny – naturalizované rastliny, ktoré vytvárajú rozmnožujúce sa
populácie, vo veľkom počte a v značných vzdialenostiach od rodičovských rastlín
(približná škála > 100 m; < 50 rokov pre taxóny rozmnožujúce sa semenami a
inými propagulami; > 6 m/3 roky pre taxóny, ktoré sa rozmnožujú koreňmi,
podzemkami, poplazmi a i.) a takto majú potenciál šíriť sa na značne veľkom
území.

Potenciálne invázne rastliny – invázne rastliny, ktoré nemajú v súčasnosti taký
invázny potenciál, aby výraznejším spôsobom vstupovali do prirodzených
spoločenstiev a ohrozovali ich diverzitu. Za určitých priaznivých okolností sa však
môžu začať rozmnožovať a šíriť do väčšej vzdialenosti od materských rastlín. Do
tejto skupiny patria aj druhy, ktoré majú vyšší invázny potenciál len v určitom
vymedzenom priestore (napr. na regionálnej úrovni).
VLASTNOSTI INVÁZNYCH DRUHOV RASTLÍN

Vysoká konkurenčná schopnosť (vitalita, odolnosť voči stresom, dlhé
obdobie kvitnutia a tvorby plodov, formovanie dominantného porastu
v štádiu semenáčikov, rýchly vegetatívny rast juvenilných a reprodukčne
dospelých jedincov).

Schopnosť prežívať nepriaznivé obdobia (sucho, záplavy).

Schopnosť rásť aj na odlišných typoch stanovíšť, ako je tomu na miestach
ich prirodzeného výskytu.

Dobré reprodukčné vlastnosti (vegetatívne rozmnožovanie pomocou
podzemkov, hľúz; generatívne – tvorba veľkého množstva semien, vysoká
klíčivosť semien, klíčiace semená nemajú zvláštne nároky na prostredie).

Účinné mechanizmy rozširovania.

Absencia alebo obmedzená frekvencia/hustota domácich prirodzených
nepriateľov (predátorov, parazitov, chorôb).
ŠÍRENIE INVÁZNYCH DRUHOV RASTLÍN

antropochórne – pričinením človeka, jeho priamou alebo nepriamou
činnosťou (úmyselné vysádzanie, vyhadzovanie rastlín na skládky, zemné
práce pri tokoch a v stavebníctve ...)

zoochórne – prostredníctvom živočíchov (priľnutie na telo živočícha, šírenie
v truse živočíchov ...)

anemochórne – pričinením vetra (unášanie vetrom)

nautochoricky – pričinením tečúcej vody (unášanie semien a časti rastlín
vodou)

autochoricky – bez účasti faktorov stanovišťa (napr. vystreľovanie semien z
toboliek netýkavky žliazkatej)
ENVIRONMENTÁLNE DOPADY

Negatívne ovplyvňujú a zásadným spôsobom menia pôvodné druhové
zloženie vegetácie a vytvárajú v pomerne krátkom čase nové typy
spoločenstiev.

Súvislými, dobre zapojenými porastami zhoršujú svetelno-tepelné
podmienky pôvodným druhom rastlín. Tienenie bráni ostatným prítomným
druhom v ichraste, bráni vyklíčeniu a následnému rastu ďalších druhov
rastlín, vrátane vlastných semenáčikov.

Rýchlo obsadzujú nové stanovištia, pričom k tomu využívajú najmä
skládky, opustené a zanedbané miesta.

Ich porasty rozrušujú trávny drn, čo najmä pri lokalitách situovaných na
svahoch (cesty, vodné toky, hrádze a pod.) môže zapríčiniť eróziu, pretože
v zimných mesiacoch pri usychaní týchto rastlín zostáva pôdny povrch
obnažený a nespevnený.
ZDRAVOTNÉ DOPADY

Peľové alergie.

Boľševník obrovský: veľmi vážne kožné poranenia (popáleniny).
Bunková šťava boľševníka
obsahuje fotoaktívne furokumaríny,
ktoré vyvolávajú veľmi vážne
poškodenia kože. Jej účinky sú
porovnateľné s účinkami bojovej
otravnej látky yperit.
EKONOMICKÉ DOPADY

Poškodzovanie dlažieb, asfaltových povrchov ciest, ich obrubníkov a pod.
prerastaním inváznymi rastlinami. Zo spomínaných druhov sa podieľajú
najčastejšie na uvedenom poškodzovaní pohánkovce a zlatobyle.

Hustota porastov inváznych rastlín bráni vykonávať rôzne činností človeka
(znemožňujú optimálny prístup verejnosti, napr. k brehom riek, do lesných
porastov, na poľnohospodárske pozemky, na miesta oddychu, rekreácie a
pod.). Na okrajoch ciest a železničných tratí znižujú prehľadnosť a
nepriaznivo ovplyvňujú bezpečnosť premávky.

Odumreté a nahromadené časti týchto rastlín môžu pri povodniach
zapríčiniť nepriechodnosť koryta toku a blokovať voľný pohyb unášaného
materiálu, čo si vyžaduje buď zvýšené náklady na ich odstránenie ako
bariéry alebo zvýšené náklady na odstránenie následkov povodní.
ZOZNAM INVÁZNYCH DRUHOV RASTLÍN
VYHLÁŠKA MŽP SR Č. 24 / 2003 Z. Z. , KTOROU SA VYKONÁVA ZÁKON NR SR
Č. 543 / 2002 Z. Z. O OCHRANE PRÍRODY A KRAJINY
Vedecké meno
Slovenské meno
Rozmožovanie
Ambrosia artemisiifolia
ambrózia palinolistá
generatívne
Fallopia sp. (syn.
Reynoutria)
pohánkovec (krídlatka)
vegetatívne
Helianthus tuberosus
slnečnica hľuznatá
generatívne
vegetatívne
Heracleum
mantegazzianum
boľševník obrovský
generatívne
Impatiens glandulifera
netýkavka žliazkatá
generatívne
vegetatívne
C
Solidago canadensis
zlatobyľ kanadská
generatívne
vegetatívne
C
Solidago gigantea
zlatobyľ obrovská
generatívne
vegetatívne
C
Vysvetlivky:
• Skupiny boli vyčlenené na základe spôsobu rozmnožovania jednotlivých druhov.
• Vyhláška upravuje aj spôsoby odstraňovania inváznych druhov rastlín.
Označenie skupiny
B
A
C
B
ZÁKON NR SR Č. 220/2004 Z. Z. O OCHRANE
A VYUŽÍVANÍ POĽNOHOSPODÁRSKEJ PÔDY
Každý vlastník poľnohospodárskej pôdy alebo nájomca a správca
poľnohospodárskej pôdy je povinný:
- vykonávať agrotechnické opatrenia zamerané na ochranu
a zachovanie kvalitatívnych vlastností a funkcií poľnohospodárskej
pôdy a na ochranu pred jej poškodením a degradáciou,
- predchádzať výskytu a šíreniu burín na neobrábaných pozemkoch,
- zabezpečiť využívanie poľnohospodárskej pôdy tak, aby nebola
ohrozená ekologická stabilita územia a bola zachovaná funkčná
spätosť prírodných procesov v krajinnom prostredí.
AMBRÓZIA PALINOLISTÁ

pôvodom zo Severnej
Ameriky

jednoročná rastlina

dorastá do výšky až
200 cm

rastlina dokáže vytvoriť
až 2 000 plodov (nažiek)

rastie na rumoviskách,
železničných násypoch a
neobrábaných poliach

extrémne silný alergén
(reaguje na ňu až 80 %
alergikov)

dotyk s rastlinou môže
vyvolať po 20-30
minútach nepríjemné až
bolestivé svrbenie a
pálenie kože
POHÁNKOVEC (KRÍDLATKA)

pôvodom z východnej Ázie

trváca rastlina

vytvára nepreniknuteľné
porasty krovitého vzhľadu
s výškou viac ako 100 cm

v Európe sa vyskytuje
pohánkovec japonský,
pohánkovec sachalínsky a
pohánkovec český

tvorí rozsiahle porasty
pozdĺž vodných tokov, ciest,
na synatropných
stanovištiach ...

významne poškodzuje
štruktúru brehových
porastov (zhoršovanie
svetelných podmienok,
vylučovanie chemických
látok obmedzujúcich rast
iných druhov)

môže poškodzovať základy
múrov, chodníky,
odvodňovacie systémy ...
SLNEČNICA HĽUZNATÁ

pôvodom zo Severnej
Ameriky

trváca rastlina

kvitne v auguste až októbri
(väčšina domácich druhov
je už v tomto období
odkvitnutá)

agresívne sa šíri do
prirodzených biotopov:
veľmi rýchlo kolonizuje
pobrežnú nitrofilnú
vegetáciu
BOĽŠEVNÍK OBROVSKÝ

pôvodom zo západného
Kaukazu

do Európy dovezená ako
okrasná rastlina

dvojročná až trváca rastlina

dorastá do výšky 200 až 500
cm a vytvára husté zárasty

na jednej rastline sa môže
vytvoriť až 100 000 semien

produkuje toxickú šťavu
obsahujúcu
furokumaríny (na svetlo
senzitívne chemické
zlúčeniny) = pri
kontakte s pokožkou
spôsobujú poškodenie
kože podobné
popáleninám ( účinky
sú porovnateľné s
účinkami bojovej
otravnej látky yperit
NETÝKAVKA ŽLIAZKATÁ

pôvodom zo subtropických
oblastí západných a stredných
Himalájí, Kašmíru a Nepálu

dovezená ako medonosná
rastlina

jednoročná rastlina

môže dosahovať výšku až
200 cm

znižuje biologickú diverzitu
brehových zón (v literatúre
opísané potláčanie opeľovania
iných druhov)

existujú teórie, že ak sa
bylina stáva
dominantným druhom v
brehových porastoch,
môže sa vyskytnúť
zvýšené riziko erózie
následkom
obmedzeného
koreňového systému
ZLATOBYĽ KANADSKÁ

pôvodom zo Severnej
Ameriky

dostala sa k nám ako
okrasná a medonosná
rastlina

trváca bylina

dorastá do výšky 20 až
250 cm

rýchlo a ľahko osídľuje
nevyužívané plochy
alebo plochy vytvorené
človekom

od zlatobyle obrovskej
sa líši tvarom listov a
ich usporiadaním na
byli, chlpatosťou byle aj
rubovej strany listov
ZLATOBYĽ OBROVSKÁ

pôvodom zo Severnej
Ameriky

dostala sa k nám ako
okrasná a medonosná
rastlina

trváca bylina

dorastá do výšky 20 až
250 cm

rýchlo a ľahko osídľuje
nevyužívané plochy
alebo plochy vytvorené
človekom

od zlatobyle kanadskej
sa líši tvarom listov a
ich usporiadaním na
byli, chlpatosťou byle aj
rubovej strany listov
SPÔSOBY ODSTRAŇOVANIA
INVÁZNYCH DRUHOV
-
Mechanický spôsob odstraňovania:
Vykopávanie
Vytrhávanie
Pastva
Kosenie a mulčovanie
Sekanie
Orezávanie a odstrihávanie súkvetí a súplodí

Chemický spôsob odstraňovania

Kombinovaný spôsob odstraňovania

-
-
Spôsoby odstraňovania inváznych druhov popisuje Vyhláška MŽP SR č. 24/2003 Z. z., ktorou sa
vykonáva zákon NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny a metodické materiály
MŽP SR a ŠOP SR.
MAPOVANIE
V prípade záujmu sa môžete zapojiť do
systematického mapovania inváznych druhov
rastlín vo Vašom okolí, kontaktujte OZ TATRY
([email protected]).
Na tejto elektronickej adrese si taktiež môžete
vyžiadať Registračný list invázneho druhu rastliny
pre potreby mapovania.
A TOTO JE VÝZVA PRÁVE PRE TEBA!
Zapojte sa do mapovania inváznych druhov rastlín vo svojom bezprostrednom okolí. V prípade
zistenia lokalít s výskytom invázneho druhu, informujte o tejto skutočnosti:

- miestne príslušný obvodný úrad životného prostredia,
- ŠOP SR (najmä ak ide o výskyt invázneho druhu v chránenom území),
- miestne príslušný obvodný pozemkový úrad (ak ide o výskyt invázneho druhu na
poľnohospodárskom pôdnom fonde),
- obecný alebo mestský úrad (ak ide o výskyt invázneho druhu v intraviláne obce alebo mesta).


Informujte o problematike inváznych druhov rastlín verejnosť: študenti škôl môžu napr.
realizovať rovesnícke vzdelávanie (podklady Vám na požiadanie zašleme) v rámci školy či
širšej komunity (iné školy), aktivity „od dverí k dverám“, informačné stánky, výstavy, písať
propagačné články do obecných a regionálnych novín, pripraviť vzdelávacie aktivity do
školského či obecného rozhlasu a pod.
V prípade, že Vám to miestne podmienky dovoľujú, zapojte sa do praktického odstraňovania
inváznych druhov rastlín z jednotlivých pozemkov, pod dohľadom odborníkov.
POZNÁMKY
Podrobné informácie k inváznym druhom rastlín a
metodické materiály nájdete na informačnom portály
ŠOP SR k inváznym druhom rastlín:
http://www.sopsr.sk/publikacie/invazne/index.php

Fotografie pre potreby projektu „Na skládky nie sme
krátki!“ OZ TATRY poskytli: A. Dobošová, Ema Gojdičová,
Mário Humenný, Jaroslav Košťál, Helga Kothajová, Janka
Smatanová, Katarína Šujová, Helena Vojteková, J. Vojtek.,
Ďakujeme.

KONTAKT
Občianske združenie TATRY
KEMI 627/5
031 04 Liptovský Mikuláš
E- mail: [email protected]
alebo
priamo kontaktuj lektora
tejto prezentácie

similar documents