STAROVEK

Report
STAROVEK
1. Úvod do štúdia staroveku
2. Najstaršie staroveké civilizácie a kultúry – Mezopotámia
3. Staroveký Egypt
1. Úvod do štúdia staroveku
•
Kľúčové slová: civilizácia, ľudská existencia,
•
Neolitom spoločnosť dosiahla predpoklady pre vyspelejší
stupeň vývoja ľudstva – civilizácie staroveku.
Civilizáciou obvykle rozumieme spoločensky, hospodársky,
duchovne a kultúrne vyspelú formu ľudskej existencie, ktorá
má aspoň niektoré z týchto znakov:
- mestský spôsob
života
- zložitú spoločenskú štruktúru s politickou organizáciou a
deľbou práce,
- pomerne ucelený súbor politických, náboženských predstáv a
myšlienok,
- duchovnú a umeleckú tvorbu,
- používanie písma.
Dejiny stredoveku sú dejinami prvých civilizácií, prvých
štátov, prvých „literárnych“ spoločností. Na sklonku 4.
tisícročia bc. na Blízkom a Ďalekom východe vznikali
najstaršie štáty v povodí riek: v Mezopotámii Eufrat a Tigris, v
Egypte Nílu, v Indii Gangy, v Číne Chuang-che. Z týchto
stredísk sa civilizácia rýchlo rozšírila do ostatných oblastí
Malej Ázie a na ostrovy Egejského mora. Začiatkom 4.st. bc.
Sa niektoré z týchto starobylých štátov stali súčasťou gréckeho
a neskôr rímskeho sveta a prostredníctvom nich sa kultúrne
dedičstvo najstarších svetových civilizácií podieľalo na
utváraní európskej kultúry.
•
•
písmo, staroveký štát
2.Mezopotámia
•
•
Kľúčové
slová: Medziriečie – Mezopotámia,
zavlažovanie, vynález písma, klinové písmo, zákony,
polyteizmus, zikkurat, mýtus, hymnus, modlitba, nárek,
epos, Babylonská veža, stéla, strunové, dychové a bicie
hudobné nástroje
Mezopotámiou nazývame územie medzi Eufratom a
Tigrisom v samom srdci Blízkeho východu, ktoré sa
rozprestiera od Stredozemného mora po Perzský záliv. Túto
oblasť v staroveku obývali viaceré národy, ktoré tu vytvorili
svojskú kultúru.
Asi 6000 rokov bc. technický pokrok, predovšetkým
zavlažovanie, podmienil rozvoj poľnohospodárstva a chov
dobytka. Postupne tu vznikli mestá Ur, Uruk, Eridu a iné. V
severnej časti Mezopotámie vznikla Asýria a v južnej
Babylónia.
Život v M. súvisel s každoročnými záplavami riek Eufrat a
Tigris. Ľudia sa postupne naučili hĺbiť zavlažovacie kanály,
aby rozšírili obrábanie pôdy, a tak zvyšovali úrodu.
Mezopotámci boli veľmi zruční remeselníci. Z hliny, jedinej
suroviny, ktorú nemuseli získavať výmenným obchodom,
zhotovovali predmety dennej potreby. Z bronzu, neskôr zo
železa, vyrábali nádoby, zbrane a rôzne pracovné nástroje, zo
zlata a drahých kameňov šperky, ktoré si dodnes zachovali
svoju krásu.
Uctievali mnoho bohov, ktorých väčšina stelesňovala prírodné
sily. Sochy bohov vyrábali zo vzácneho dreva, obkladali ich
zlatom, oči zvýrazňovali drahými kameňmi. Odievali ich do
prepychových šiat a zdobili šperkami.
Mezopotámia
•
•
Svet bohov a svet panovníkov oslavovali v rôznych
mýtoch, hymnoch, modlitbách alebo nárekoch. Veľmi
obľúbené boli hrdinské eposy. Najznámejší a
najpopulárnejší je Epos o Gilgamešovi zo začiatku 3.
tisícročia bc. Opisuje hrdinu, v ktorom sa fantázia
stelesnila do najvyššieho ideálu vtedajšieho človeka.
Tradícia Gilgamešovi pripísala odvahu, silu víťazstva,
túžbu po poznaní, úsilie dosiahnuť šťastie a
nesmrteľnosť. Dokázal svoju statočnosť v boji s divými
zvieratami, poznal silu priateľstva, hľadal a našiel
pravdu života a smrti. Gilgameš bol kráľ Uru, ktorý
nakoniec pochopil, že nie je dôležité naháňať sa za
nesmrteľnosťou, ale využiť prítomnosť tak, ako sa len
dá.
•
Sumeri
Prvé mezopotámske mestské štáty vytvorili okolo roku
3000 bc. na juhu M. pôvodní obyvatelia Sumeri. Ich
najväčším prínosom bolo vynájdenie písma. Najstaršie
písomné doklady písané obrázkovým písmom na
hlinených tabuľkách sú záznamy o hospodárskych
zvieratách, náradí a potravinách. Pôvodne každý obrázok
znamenal jedno slovo, neskôr sa obrázky zjednodušili a
vyvinulo sa z nich klinové písmo. S písmom úzko
súvisel aj rozvoj vied. Zaviedli počítanie v kopách – po
šesťdesiatich. Tento systém sme prebrali napr. pri meraní
času (1 hodina = 60 minút) a v geometrii (rozdelenie
kruhu na 6krát 60 stupňov). Vytvorili základ súčasnej
astrológie – objavili pravidelný pohyb mesiaca po oblohe
(mesiac rozdelili na 4 týždne, týždeň na sedem dní), ako
aj lekárstva i chirurgie.
Každé sumerské mesto malo svojho boha – patróna a
ochrancu mesta. Najvyšším bohom celého Sumeru bol
boh plodnosti, pán tvorstva a vzduchu – Enlil. Sumeri
mali množstvo bohov – polyteistické náboženstvo.
Svojim bohom stavali stupňovité chrámy – zikkuraty.
Mezopotámia
•
•
Úcte sa netešili len bohovia, ale aj významí panovníci,
ktorých pochovávali do nákladných hrobov. Na posledný
odpočinok ho uložili v jeho najlepších šatách, ozdobili
ho šperkami, okolo neho naukaldali množstvo pokladov:
zlaté, strieborné sochy, drahú kozmetiku, truhlice plné
šiat, obľúbené doskové hry, sane alebo koče ťahané
volmi (zrejme tie, ktoré panovníka viezli na poslednej
ceste). Aj napriek celému tomuto bohatstvu nešiel
panovník do ríše mŕtvych sám. V hroboch sa našli aj
ostatky kráľovských sluhov, vojakov, ktorí strážili vstup
do hrobky a mnohých mladých žien s prekrásne
zdobenými lýrami. Títo všetci zrejme do hrobu vošli
dobrovoľne a každý z nich mal v ruke šálku s tekutinou,
ktorá ho mala buď usmrtiť, alebo uspať dovtedy, kým
nebola naveky zasypaná kráľova hrobka.
Nejednotné sumerské štáty napokon zjednotil Sargon
Akkadský z kmeňa semitských Akkadov. Sumerská
kultúra dal základ celej mezopotámskej oblastia
sumerský jazyk sa stal jazykom vzdelancov.
Mezopotámia
•
•
V strednej Mezopotámii postupne silnel mestský štát Babylon.
Významným panovníkom Starobabylonskej ríše bol
Chamurapi. Z Babylonu sa snažil urobiť obchodné, politické
a kultúrne stredisko celej Mezopotámie. Dal postaviť mohutné
budovy, kanály a cesty, ktoré spájali dôležité centrá.
Významnou kultúrno-historickou pamiatkou z tohto obdobia,
ktorá sa zachovala dodnes je Chamurapiho zákonník, ktorý sa
podarilo objaviť až 600 rokov po jeho vzniku.
Po zjednotení celej severnej Mezopotámie sa táto krajina
začala volať Zem Aššúr - Asýria. Halvné mesto – Ninivepatrilo k najväčším mestám staroveku. V paláci posledného
asýrskeho kráľa Aššurbanipala bola obrovská knižnica.
•
•
V roku 612 bc. mesto Ninive spustošili spojené vojská
Babylončanov, Médov a Skýtov. Tým sa začalo nové
obdobie
,
ktoré
archeológovia
nazývajú
novobabylonské, pretože hlavným mestom sa opäť stal
Babylon.
Babylonské staviteľstvo a architektúra
mesto chránila veľká dvojitá hradba, pri vchode do
mesta bola monumentálna brána, ktorá viedla na „Cestu
procesií“, ňou sa dalo prejsť do srdca mesta k veľkému
zikkuratu boha Marduka - vládcu mesta. Preslávenou
stavbou bol kráľovský palác s terasovitými záhradami
nazývanými
visutými
záhradami
kráľovnej
Semiramis. Monumentom architektúry ja aj Babylonská
veža, ktorá má sedm stupňovitých podlaží a na vrchole
vo výške 90 metrov je chrám. Na jej stavbu použili
osemdesiatpäť miliónov tehál. Ištarina brána v
Babylone bola jedným z 8 vchodov do vnútra mesta.
Bola vyzdobená glazovými farebnými tehlami,
mozaikou s rastlinýmmi námetmi a mytologickými
zvieratami.
Mezopotámia
•
•
Hudba a tanec v Mezopotámii
Sumeri na hlinených tabuľkách zanechali prvé písomné
správy o postavení hudby v spoločnosti. Znela najmä v
chrámoch, mala náboženský a kultový charakter.
Realizovali ju kňazi aj profesionálni hudobníci, ktorí
spievali chválospevy a žalospevy.
Hudba znela aj pri tancoch a súťažiach. Sumeri hrávali
na strunových hudobných nástrojoch- lýry, lutny, harfy,
dychových hudobných nástrojoch – šalmaje, flauty,
trubky a bicích hudobných nástrojoch – bronzové zvony,
činely, bubny.
Tanec dosiahol vysoký stupeň dokonalosti, záznamy sa
zachovali na mnohých reliéfoch, freskách, mozaikách.
3. Egypt
•
Kľúčové slová: mastaba, pyramída, dynastia,
faraón, obeť, kult bohov, polyteizmus, rituál,
mumifikácia, nesmrteľnosť, reliéf, stéla,
sarkofág, chrámy, kolosy, sfinga, obelisk,
akrobatický tanec, groteska
•
V období, keď sa v Prednej Ázii začala vyvíjať nová
kultúra, vzniklo v severovýchodnej časti Afriky nové,
mimoriadne dôležité kultúrne a umelecké centrum. Už
od staroveku sa Egypt pokladal za kolísku celého
ľudstva. Za najstaršie pamiatky Egypta sa až do začiatku
20. st. pokladali pyramídy postavené v 4. dynastii, teda
asi tritisíc rokov bc. Dnes sa za staršie pokladajú rytiny
a maľby z Horného Egypta a dolmeny z Núbie, ktoré
majú už svoj charakteristický štýl.
V 5. a 6. dynastii Starej ríše poznačil do značnej miery
ďalší umelecký vývoj – kult slnečného boha Réa, ktorý
mal u faraónov a vysokých hodnostárov takmer
monopolné postavenie.
Architektúra sa v prvých storočiach orientovala viac na
stavby posledného odpočinku faraónov, ako na chrámové
komplexy. Najstaršími pohrebnými stavbami v starom
Egypte boli mastaby, čiže hroby faraónov, vystavané
ako pohrebné komory. Pozostávali z dvoch častí. V prvej
mal prebývať dvojník faraóna, v druhej časti boli
uložené múmie.
•
•
Egypt
•
•
•
Nesmrteľnosť faraóna zabezpečovali mnohé maliarske a
sochárske podobizne dvojníka, ktoré sa nachádzali všade
okolo na stenách. Mastaby však dlho nevyhovovali
predstavám faraónov o ich mieste posledného odpočinku, a tak
si dal faraón Džóser postaviť prvú pyramídu – zatiaľ len
stupňovitú.
V období Starej ríše bola smrť utkvelou myšlienkou. Celé
umenie sa krútilo okolo nej., až dospelo k jej zhmotneniu v
prísnej plastickej elementárnosti tvaru pyramídy. V nej bola
akoby zhmotnená túžba dosiahnuť nebesá.
Tri slávne pyramídy: Cheopsova, Chefrenova
a
Mykerinova
•
Egypťania žili jednoducho. Mali však vycibrený vkus, o čom
svedčia zlatnícke práce zdobené drahými kameňmi, odevy z
ľanového plátna, pohodlné ležadlá. V najslávnejších
pyramídach, ktoré sú iba v dolnom Egypte, sa zachovalo
menej vyobrazení a hrobového inventára ako v mastabách.
Slávne sú najmä tri pyramídy, ktoré si dali postaviť faraóni 4.
dynastie : Chufu, Rachev a Menkaure (Gréci dali týmto
faraónom helénske mená: Chepos, Chefren a Mykeronis).
•
Sediaci pisár
Princ Rahotep s manželkou Nofrete
Egypt
•
Stredná a Nová ríša
•
•
V období Strednej ríše získava prevahu nová viera
súvisiaca s kultom Usíra. Usíre je božstvom podsvetia,
plodivou silou zeme, pán záhrobia a sudca mŕtvych. Kult
boha Usíra ponúka v porovnaní s kultom boha Réa
abstraktnejšie chápanie nesmrteľnosti, čo pravdepodobne
ovplyvnilo orientáciu sochárstva strednej ríše. Voľné
sochy sú v tomto období čoraz zriedkavejšie a
rozpačitejšie, sochári sa postupne zameriavajú na
reliéfne stély, ktoré umiestňovali v predsieňach hrobiek.
•
•
Okolo roku 1700 bc. vtrhli do Egypta kmene Hyksósov a
zapríčinili pád Strednej ríše. Po prechodnom období – po
ich vyhnaní, sa začalo obdobie Novej ríše – 1552 bc.
Počas tohot obdobia sa kládol väčší dôraz na chrámy,
ako na hrobky.
Egyptské náboženstvo malo veľký počet bohov – okolo
700. každé mesto a každá oblasť mala svoje vlastné
božstvo., ktorému sa klaňali, aj keď existovali spoloční
bohovia pre celé kráľovstvo: Ré – boh Slnka, Nut –
bohyňa neba, Éset – bohyňa života. Všetkým bohom sa
vykonávali obrady v mene faraóna. Bohovia sídlili v
chráme, ktorý bol pre nich postavený ako palác pre
faraóna – faraón bol tiež bohom, bol synom boha
Amona – Réa, boha Slnka, všemocného otca neba i
zeme.
Memnónove
kolosy –
Zobrazujú faraóna
Amenhotepa III.
•
Reliéf zo sarkofágu kráľovnej Kawity
Egypt
•
V tomto období vznikli v nílskom údolí najveľkolepejšie
a najrozsiahlejšie kultové stavby. Z chrámov na oboch
stranách Nílu sú zachované Karnak a Luxor.
•
Obrazové písmo ako nástenná dekorácia a ani
hieroglifické znaky, ktoré ho často komentovali,
nepripúšťali fantáziu ani náhodu.
•
Obelisk a sediace sochy Ramzesa II. v Luxore
•
Tvary a farby mali pripomínať určitý rituál. Maľba dáva
symbolu väčšiu šírku. Bola prostriedkom na vyjadrenie
určitých hodnôt a základných poznatkov. (Na obrázku
úplne v pravo je kráľovná Nefertari – manželka Ramzesa
II., ktorá hrá populárnu doskovú hru senet.v bielom
ovále je namaľovaná kartuša, v ňom sa od ostatného
textu oddeľovali mená faraónov a bohov.)
Múmia
Ramzesa II.
Egypt
•
Väčšina faraónskych hrobov bola už v staroveku
nájdená, spustošená, vykradnutá. Jednou z mála
nedotknutých hrobiek, ktorú sa podarilo archeológom
nájsť, bola hrobka Tutanchamona, objavená v údolí
kráľov.
•
Medzi najstaršie písomné pamiatky starovekého Egypta
patrí Kniha mŕtvych, ktorá mala sprevádzať duše
zosnulých na ceste do podsvetia. Jej jednotlivé časti
dávali zosnulému do hrobu ako zvitky, aby vedel, ako sa
má správať a čo má robiť na svojej poslednej ceste, kde
ho čakalo veľa nástrah. Egypťania preukazovali svojim
mŕtvym veľkú pozornosť. Telá mumifikovali, potom ich
obviazali pruhmi plátna a umiestnili ich do ozdobnej
rakvy – sarkofágu.
•
Sarkofág faraóna Tutanchamona
Pozlátené drevo vykladané sklenenou hmotou a
polodrahokamami. V ňom bol uložený zlatý sarkofág s
mumifikovaným telom vladára. Faraón má na hlave
tradičnú ozdobu „nemes“, ozdobenú dvoma posvätnými
zvieratami – kobrou a supom, ozdobu tváre „bradu
bohov“ a v rukách prekrížený hák a cep.
Egypt
•
Hoci práca maliara bola v Egypte základom každého
výtvarného zobrazenia, nemožno tvrdiť, že títo umelci
hneď ovládali všetky výrazové prostriedky, ale
osvojovali si ich iba postupne. Umelec na prahu
egyptských dejín dokázal ťahom štetca vystihnúť v
smelých a pritom jednoduchých obrysoch tvary ľudí,
zvierat i neživých vecí takou technikou, ktorá veľmi
pripomínala techniku neskôr používanú v tieňovom
divadle. Egyptské maľby a kresby z obdobia faraónov
nesmerovali nikdy k vyjadreniu emócií. Maľba a
kresba boli predovšetkým písmom, a to písmom
ornamentálnym, ktoré malo jestvovať len v službách
mŕtveho. Egyptskí umelci mali vrodené umelecké
cítenie, vycibrený vkus a zručnosť.
•
Neskoré obdobie
•
Posledná epocha egyptských dejín sa vyznačovala
cudzou nadvládou. Začína sa núbijskou vládou a končí
sa panstvom gréckej dynastie Ptolemaiovcov
(Alexander Veľký). Ptolemajovci sa z politickej
prezieravosti vyhlásili za legitímnych následníkov
faraónov a zachovali v úcte náboženskú vieru, zvyky a
obyčaje Egypťanov. Zachovalo sa viacero chrámov, ako
napr. Hórov chrám, ktorý je monumentálnym
pamätníkom vernosti egyptským tradíciám.
Egypt
•
Hudba a tanec v Egypte
•
•
V starovekom Egypte boli počiatky hudby spojené so
životom roľníkov v povodí rieky Níl. Používali
klopačky, ktorých rytmické údery sprevádzali ch tance a
zároveň nimi privolávali dobrú úrodu.
•
Egypťania spájali hudbu s božským pôvodom, chápali ju
ako dar bohov. Ako pôvodcu hudby uctievali boha
Osirisa. Hudba znela pri obradoch v chrámoch i na
dvoroch faraónov. Dvorní hudobníci boli muži, ktorí
spievali, hrali na hudobných nástrojoch i tancovali.
Jednohlasné melódie hrali na flautách, harfách, lutnách
a píšťalách.
•
V období Novej ríše hudobná
kultúra prevzala niektoré prvky
z Mezopotámie. Do hudobného
života tak mohli vstúpiť aj ženy,
na dvoroch faraónov vystupovali ako
speváčky a tanečnice, v chrámoch
hrali na hudobných nástrojoch.
Obľúbený bol hrkálkový nástroj
sistrum.
•
Tanečníci v Egypte kultovými tancami znázorňovali
príbehy zo života bohov. Pri rôznych ceremóniách
tancovali predpísané tance, ktoré mali symbolický
význam. Tance boli taktiež súčasťou zábav šľachty, v
týchto tancoch sa rozvinuli akrobatické prvky.

similar documents