Život za polárnym kruhom

Report
Viktória Ivana Zifčáková 2.B





Podnebie a klimatické podmienky
Georeliéf a pedosféra
Rastlinstvo, živočíšstvo, prírodné zdroje
Arktída-živočíchy
Antarktída-živočíchy




Za polárnym kruhom; Antarktída,
Arktída, Grónsko, severná Kanada,
S Rusko,Alijaška
Polárne podnebie (Arktída a Antarktída),
suché podnebie polárnej púšte
(Americko-Grónska časť)
Priemerná ročná teplota klesá pod 10°C. Teploty v lete vystúpia na -21°C a
v zime môžu klesnúť na -68°C až 88°C (najmenej pohostinné miesta na
Zemi)
Striedanie polárneho dňa a noci:
▪Polárna noc (zima) tu môže trvať až 79 mesiacov (J- 186 dní, S- 179 dní).
Teploty pod bodom mrazu (cca -30°C),
snehové víchrice a väčšinu dňa úplná
tma
▪Polárny deň (leto) takmer celých 24
hodín denné svetlo, teplota občas stúpa
nad nulu (+1°C) a časť ľadu sa topí



Zrážky: vo forme snehu , aj v lete sa
mení na ľad. Ročný úhrn 100200mm. Antarktída môže byť
klasifikovaná ako púšť, ročne spadne 7
mm zrážok v podobe vody. Nepršalo asi
1 000 000 rokov
Zúria časté, prudké a
dlhotrvajúce víchrice, ktoré polárnikom
sťažujú život viac než mrazy
V polárnych šírkach- studený vzduch,
podmieňuje vznik oblastí výsokého
tlaku vzduchu charakteristických
východnými vetrami



Mačinovo-rašelinové pôdy
subpolárnych lúk a riedkych lesov,
tundrové pôdy, ktoré prechádzajú na
severe do surových arktických pôd
Ľadovcové procesy (trógy, kary,
morény)
- ľadovec sa vlastnou hmotnosťou
pomaly posúva po svahoch pevniny k
moru, odlamuje sa a vznikajú kryhy
Grónsko a arktické súostrovie Kanady z
veľkej časti ľadovec. Na nezaľadnených
častiach pevniny na večne zamrznutej
pôde tundra, prechádza do subarktickej
tajgy. Pôdu tvorí vrstva ľadu, niekde
hrubá až 2km. Ostrovy obklopené
ľadovcovými kryhami


Antarktída- celý svetadiel, okrem malej
časti pobrežia a najvyšších skalnatých
vrcholov pokrytý súvislým ľadovým
krytom (početné trhliny). Priemerná
hrúbka ľadu 2500 m, ale maximum až
4500 m. Tento ľad pokrýva až 95%
povrchu svetadielu (najväčšie zásoby
sladkej vody na svete). Hmotnosť ľadu
tlačí pevninu pod hladinu mora.
Najvyšším vrcholom kontinentu- Vinson
Massi (5140 m.n.m)
Arktída- Severný ľadový oceán, po
väčšinu roka zamrznutý, alebo pokrytý
plávajúcimi ľadovými kryhami. Je
obklopená najsevernejšími výbežkami
Európy, Kanady a Ázie. Tvoria sa tu
sanstrugi - silným vetrom naviaty sneh,
ktorý vytvára hlboké žľaby





Polárnou hranicou lesa nízke stromy
prechádzajú do krovitých foriem
(podzóna krovitých tundier). Smerom
k pólom výška krov zmenšuje
a nastupujú bylinné a macholišajníkové porasty. Tie vystrieda
studená pustatina s machmi a lišajníkmi
Žijú tu najmä kurovité vtáky, lumíky,
pižmoň severský, polárny líška, veľryby,
kosatce,...
V horských masívoch Antarktídy bohaté ložiská nerastných surovín
(zlato, železo, čierne uhlie). V okolitých
moriach zemný plyn a ropa
Grónsko- najväčšie zásoby kryolitu na
svete. Kryolit sa vyváža do sveta ako
nerast potrebný pri výrobe hliníku

Na Arktíde, Aljaške, v Kanade a Rusku zásoby uhlia, ropy a zemného plynu.
Z obáv o životné prostredie v tejto
oblasti a pre vysoké náklady na ťažbu
je čerpanieobmedzené. V dôsledku
nadmerného rybolovu-výrazne zníženie
množstva rýb a na obnovu pôvodného
stavu sa zaviedli v rybolove kvóty


Cez leto- sťahovavé vtáky a cicavce,
napr. severoamerický sob karibu, vlk,
medveď a divé husi. Pižmoň východný a
polárna líška tu zostávajú aj cez zimu. V
oceáne je hojnosť planktónu a rýb-ako
potrava pre väčšie zvieratá- tulene,
veľryby, mrože a polárne medvede
Polárne (ľadové) medvede- zavalité a
ťažké telá s krátkymi hrubými nohami a
malé chvosty. Chodidlá -ploché a veľké,
každé je vybavené piatimi ostrými
pazúrmi- nezatiahnuteľné. Celé telohustý kožuch ( vrátane lábprotišmykové) a hrubá vrstva tuku.
Ľadový medveď -veľmi dobrý plavec a
je schopný preplávať vzdialenosť aj 35
km. Pláva najmä pohybom predných
nôh, pomocou zadných kormidluje



Antarktída- len málo živočíchov, ktorí
by sa živili na súši. Z morských vtákov
len saprofágne druhy- hnedé čajkovité
vtáky- chaluhy (nikde inde na svete). Sú
schopné si tu nájsť čokoľvek, čo im
poskytuje živiny
Chaluha arktická - jeden z troch druhov
vtákov trvalo obývajúcich najstudenšie
oblasti Antarktídy. Ďalšie dva druhy
sú tučniak cisársky a fulmar
antarktický. Ale jedinými vtákmi, ktorí
prezimujú na pobreží -tučniaky.
Chaluhy a fulmari prilietajú len v lete
(potrava)
Tučniaky -jediné vtáky, ktorých
mláďatá sa môžu liahnuť v mrazivých
podmienkach Antarktídy. Väčšina z nich
sa liahne na jar v obrovských kolónach
vo vnútrozemí, ale tučniaky obrovské počas polárnej zimy na mori pokrytom
ľadom




Vo vnútrozemí-len drobný hmyz a
roztoče, ale pri okrajoch –pestrejší
život. V oceáne-mnoho malých
morských živočíchov- krill-zdroj
potravy pre väčšie tvory. Je tu mnoho
veľrýb, tuleňov a uškatcov
Tuleň leopardí- 3,6m, 450 kg, ostré
zuby v silných čeľustiach. Tučniak a
tuleň sa často sami stávajú potravou
kosatiek. Lovia výhradne iba v mori
(ryby a iné morské živočíchy)
Kosatka dravá-najväčší druh delfínov.
Samci do 9m a samice do 6m. Dokážu
plávať- 60 km/hod, čierny chrbát s
vysokou chrbticovou plutvou a biele
brucho
Vráskavec ozrutný-najväčšie zviera na
Zemi (cez 30 m a cez 130 ton). Živí sa
určitým druhom rýb. Najviac
vráskavcov-práve v Antarktíde.I cez
veľkú ochranu na svete len cez 6000,
v minulosti zabíjaní hlavne pre tuk

similar documents