Prednáška č.4

Report
1. Príslušenstvo modelového zariadenia, vtoková
sústava, formovacie rámy, formovacie materiály
2. Ručná výroba foriem
Prednáška č.4
Príslušenstvo modelového zariadenia tvoria:
 modely vtokovej sústavy
 modely náliatkov
 modely chladidiel
Je systém kanálov, ktoré slúžia k zaplneniu
dutiny formy tekutým kovom
 Vtoková sústava musí zachytiť čo najviac nečistôt

Základné prvky vtokovej sútavy:
a)
Vtoková jamka
b) Vtokový kanál
c)
Troskový alebo rozvádzací kanál
d) Zárezy
e)
Výfuk
1.
2.
3.
4.
5.
Vtoková sústava
Vtokový kanál
Lapač trosky
Zárezy
odliatok

Vtoková jamka má zachytiť trosku, nárazy
prúdu kovu pri liatí a zabraňovať prerušeniu
liatia
Pre zliatiny
Pre ocele
Pre zliatiny
neželezných
kovov
Slúži na dopravu kovu z vtokovej jamky do
troskového alebo rozvádzacieho kanála
 V praxi sa používajú mierne podtlakové
vtokové kanály kužeľovitého tvaru s
vrcholovým uhlo 3 až 5º

Lapač trosky rozvádza kov od vtokového
kanála k vtokovým zárezom a zachytáva
trosku a nečistoty, ktoré tekutý kov strhol
 Najčastejšie sa používa lichobežníkový
prierez lapača trosky
 Dĺžka musí zaistiť potrebné odlučovanie
nečistôt, zachytenie nečistôt a zachytenie
trosky nastáva pomocou pílovitej úpravy
lapača trosky

Sú posledným prvkom vtokovej sústavy s
najmenším prierezom
 Pri väčších a členitých odliatkoch býva viac
zárezov a sú rozmiestnené tak, aby kov
zaplnil dutinu formy bez vírenia a striekania
 Zárez má byť čo najkratší, aby v ňom kov
nestuhol

Je hlavný odplynovací kanálik, ktorý sa
umiesťuje na najvyššom mieste odliatku, aby
po celý čas liatia plyny voľne unikali z formy
a nebrzdili napr. svojím nahromadením
prúdenie vlievaného kovu
 Ak je to možné, umiestňuje sa na opačnom
konci ako vtok
 Robia sa ako zvislé kanáliky kruhového
prierezu, ktoré spájajú dutinu formy s jej
povrchom

Konštrukčne sa musí spraviť tak,
aby sa napr. pri liatine dal odstrániť
odrezaním
 Jeho prierez musí byť tým väčší,
čím väčšia je rýchlosť plnenia formy

Sú zásobníky taveniny, z ktorých je
nahradzovaný úbytok kovu, vznikajúci pri
tuhnutí odliatku, a tým zabraňuje vzniku
dutín v odliatku
 Používajú sa pre odliatky z kovov s veľkými
objemovými zmenami pri tuhnutí
 Náliatok musí mať takú veľkosť, aby kružnica
vpísaná do tepelného uzla odliatku vošla do
náliatku

Zabezpečujú ubíjanie formovacej zmesi a
chráni formu proti poškodeniu pri jej výrobe
a ďalšej manipulácii
 Zaisťuje presné uloženie časti formy
pomocou vodiacich kolíkov, zasunutých do
vodiacich ôk rámu
 Zachytáva tiež bočné sily vo forme pri ubíjaní
 Chráni formu pri vyberaní modelu, pri
obracaní, preprave, zabezpečuje správnu
polohu oboch polovíc modelu

Majú väčšinou obdĺžnikový tvar
normalizovaných rozmerov
 Vyrábajú sa zo sivej liatiny, ocele aj ľahkých
kovov a to v prevedení liatom, zvarenom
alebo montovanom

ručný
žeriavový
Pri zložitých odliatkoch sa môžu vyskytnúť
miesta nahromadenia kovu, ktoré by bolo len
ťažko možné náliatkovať. Na zabránenie
vzniku sústredených miest stiahnutím
vkladáme do formy chladidlá na urýchlenie
chladnutia týchto miest
 Sú z mteriálu, ktorý ma väčšiu tepelnú
vodivosť ako formovacia zmes a preto lepšie
odvádza teplo

FORMA je predmet z formovacieho materiálu,
ktorý slúži na odlievanie odliatku. Podľa
množstva odlievaných odliatkov môžeme
formy rozdeliť na:
a) formy netrvalé – používajú sa iba pre
jediný odliatok, pri vyberaní odliatku sa forma
zničí
b) formy polotrvalé – dajú sa použiť pre
viac odliatkov (30 až 300), trvanlivosť závisí
na materiály
c) formy trvalé – sú zhotovené s kovov
a ich zliatin, ich životnosť je 100 – 10⁵
kusov, nazývajú sa aj kokily
Formovacie látky sú suroviny a zmesi používané
k výrobe foriem a jadier. Tieto látky majú veľký
vplyv na akosť odliatkov a výrobnosť.
Základné zložky formovacej zmesi:
a) Ostrivo – zložka zmesi, ktorej zrná sú
menšie ako 0,002 mm. Podporuje tvárnosť
formovacích látok a tvorí ich podstatnú časť.
b) Spojivo – zložka formovacej zmesi so zrnami
menšími ako 0,02 mm. Dodáva zmesi potrebnú
väznosť a umožňuje spájať ostrivo formy a
jadrá na požadovanú pevnosť.
Formovacie zmesi je možné rozdeliť podľa
týchto hľadísk:
a) podľa pôvodu ostriva – na kremenné
piesky, korundové piesky
b) podľa chemického zloženia – na
kremenné piesky, korundové piesky a
magnezitové piesky
c) podľa druhu spojiva – na hlinité piesky,
cementové piesky, jadrové a olejové piesky
d) podľa obsahu hliny – na piesky ostré,
polomastné a mastné
e) podľa zrnitosti ostriva – na piesky hrubé
a jemné
f) podľa výskytu v prírode a úpravy – na
zmesi prírodné a zmesi syntetické
Formovacie zmesi je možné rozdeliť
aj podľa týchto hľadísk:
a) podľa účelu použitia – na formovacie
zmesi jednotné, modelové, výplňové
prípadne jadrové zmesi
b) podľa spôsobu formovania a
odlievania – zmesi určené pre formovanie na
surovo a na sušenie, na zmesi pre ručné
formovanie a pre strojné formovanie
c) podľa druhu odlievaných zliatin –
zmesi určené pre oceľ, sivú liatinu a zmes
pre neželezné a ľahké zliatiny
d) podľa veľkosti odliatku a hrúbky steny
e) podľa ďalších významných vlastností
formovacích látok na formovacie látky
obzvlášť väzné, rozpadáva za tepla,
žiaruvzdorné a pod.
Formovacie zmesi majú mať dobrú pevnosť,
žiaruvzdornosť, priedušnosť a iné.
 Vlastnosti formovacích zmesí sa určujú
normalizovanými skúškami

NÁTERY
 Používajú na líce formy k zlepšeniu povrchu
odliatku a proti zabráneniu pripekania
formovacej zmesi
DELIACE LÁTKY
 Používajú sa k zabráneniu prilepenia
formovacej zmesi na model alebo jadrovník
LEPIVÁ
 Používajú k lepeniu foriem a jadier
Používa sa v kusovej a malosériovej výrobe,
pri opravách a pri skúšaní výroby nových
odliatkov
 Tento spôsob je málo produktívny, ale jeho
výhoda spočíva v tom, že nevyžaduje
nákladné zariadenia

Umiestnenie modelu vo formovacom ráme
 Model alebo jeho dolná časť, sa položí
plochou stenou na podnicu
 Po zvolení formovacieho rámu vhodnej
veľkosti sa na jeho dolnú časť položí tak, aby
vzdialenosť medzi modelom a stenou rámu
nebola menšia ako 30 až 50mm
Zaplnenie rámu formovacou zmesou
a jej ubíjanie
 Na model sa nanesie deliaca látka a následne
sa preoseje modelová zmes
 Táto sa pritlačí na model vo vrstve asi 25 až
50mm
 Ostatný priestor sa vyplní výplňovou zmesou
a po vrstvách sa rovnomerne ubije
 Spodok formy má byť ubíjaný na vyššiu
pevnosť než vrch z dôvodu väčšieho
namáhania tlakovými účinkami kovu
 Po ubití zmesi sa jej prebytok zhrnie
pravítkom
Odvzdušnenie formy
 Prevádza sa z dôvodu nutnosti odvádzania
plynov, vyvíjajúcich sa pri zahratí zmesi
tekutým kovom
 Prieduchy nemajú zasahovať na model
 U väčších foriem sa vedú deliacou rovinou
odvzdušňovacie kanáliky, do ktorých ústia
prieduchy
Otočenie spodného formovacieho rámu
 spodok formy sa otočí, poprípade aj s
modelovou doskou a položí sa na pevnú
podložku, vytvorenú z dobre skypreného
piesku
 Deliaca plocha sa uhladí hladidlom a posype
jemným deliacim pieskom
 Piesok je potrebné odstrániť z dolnej
polovice modelu
 Potom sa priloží horná polovica modelu a na
jej povrch sa nanesie deliaca látka

Pomocou zavádzacích kolíkov a otvorov v
okách rámu sa presne priloží horný formovací
rám
Ubíjanie vŕšku formy
 Po priložení horného formovacieho rámu sa
položia modely časti vtokovej sústavy tak,
aby neboli blízko stien alebo priečok rámu
 Horný diel formy sa ubije a odvzdušňuje
rovnakým spôsobom ako dolný rám
 Okolo vtokového kanála sa vyreže vtoková
jamka
 Horný rám sa zdvihne a položí na rovnú
podložku, deliacou plochou hore

Okrem odstránenia deliaceho piesku nie je
vhodné deliace plochy upravovať, aby medzi
nimi nevznikli dutiny
Vybratie modelu z formy
 Aby sa nepoškodili okraje dutiny pri
vyberaní modelu, je vhodné ich navlhčiť
 Nadmerné navlhčenie by mohlo spôsobiť
silný vývoj plynov pri liatí a vady odliatkov
 Pred vybratím sa model uvoľňuje
poklepaním na vyberaciu skrutku
 Z povrchu, poškodeného pri vyberaní
modelu, sa odstránia uvoľnené častice
zmesi a povrch sa po doplnení novou
zmesou vyhladí
 Nečistoty sa z formy odstránia vysatím,
vyfúkaním alebo sa vyberú pinzetou
Uloženie jadier
 Jadrá sa ukladajú známkami do jadrových
lôžok
 Ak pre správne upevnenie jadier nestačia
známky, používajú sa jadrové podpierky
 Jadrá je možné priskrutkovať alebo zavesiť
 Odvzdušňovanie jadier sa vykonáva vytvorením
kanálikov, spojených s prieduchmi
 Jadrá sú vystavené omnoho vyššiemu
tlakovému a tepelnému namáhaniu než
ostatné steny formy, preto akosť jadrovej
zmesi ma vyššiu akosť ako modelová zmes
Vytĺkanie a čistenie odliatkov
1. Po vychladnutí sa odliatky vytĺkajú z
foriem pomocou vibračného zariadenia
2. Nasleduje odstránenie zvyškov vtokovej
sústavy odrezaním, brúsením a pod.
3. Po vytlčení odliatku a odstránení vtokov a
náliatkov sa uskutočňuje hrubá kontrola
rozmerov a akosti
4. Čistenie povrchu sa robí otryskávaním
zrnitým materiálom alebo vodným lúčom
5. U očistených odliatkov sa opäť kontrolujú
rozmery a akosti
[1] Kráľ J., Zdravecká E. – Základy strojárskej
výroby , elfa s.r.o. ,Košice 2004, ISBN 80-8906672-0 , 142s.
[2] Blaščík a kol. – Technológia tvárnenia,
zlievárenstva a zvárania , Alfa. ,Bratislava 1988,
063-563-87 TTZ , 832s.
[3] Strojárska technológia., Dostupný z WWW:
<http://www.strojarskatechnologia.info/2zlievarenske-formovacie-materialy-vtokovasustava-odliatku/>. [online] [8.12.2012]
[4] Drevo Progres, Dostupný z WWW:
<http://drevoprogres.customers.delphi.sk/zlieva
renske-formy [online] [8.12.2012]

similar documents