Inovacna strategia prezentacia

Report
Inovačná stratégia SR
na roky 2014 – 2020
Semestrálna práca
Sabo Pavol
Inovácie sú sprievodným javom podnikania.
Predstavujú jeden z najlepších nástrojov ako udržať
a zlepšiť vývoj ekonomiky štátu a zlepšiť
konkurencieschopnosť podnikov v lokálnom aj
globálnom podnikateľskom prostredí.
Ich podstatným znakom je
realizácia novej pridanej hodnoty produktu,
technológie alebo služby na trhu.
„Investovať viac do výskumu, inovácií a podnikania“
Cieľom je strategický a integrovaný prístup k inováciám, ktorý maximalizuje
európske, národné a regionálne programy pre potenciál výskumu a inovácií. V
rámci stratégie Európa 2020 prijala EK v októbri 2010 iniciatívu „Únia inovácií“,
ktorá stanovuje komplexnú inovačnú stratégiu pre Európu zameranú na
posilnenie schopnosti Európy zabezpečovať inteligentný, udržateľný a inkluzívny
rast, pričom kladie dôraz na pojem inteligentná špecializácia (smart
specialisation), ako spôsob pre dosiahnutie týchto priorít.
V rámci stratégie Európa 2020 sa inteligentná špecializácia javí ako kľúčový prvok
pre inovačné politiky.
Regionálne inovačné stratégie pre inteligentnú špecializáciu (RIS3) možno definovať
ako integrované stratégie, ktoré:
sústredia verejné zdroje na inovácie a na rozvojové priority, problémy a potreby založené na
znalostnej báze,
načrtávajú opatrenia na stimuláciu súkromných investícií do výskumu a vývoja,
stavajú na schopnostiach, zručnostiach a konkurenčných výhodách regiónov a potenciáli pre ich
excelentnosť,
podporujú komplexné zapojenie zainteresovaných strán a podporujú verejné inovácie a
experimentovanie,
sú dôkazné a zahŕňajú úplné monitorovacie a hodnotiace systémy.
Hlavné ciele stratégie Európa 2020
Súčasná situácia na
Slovensku
Investovať 3% HDP EÚ do výskumu a vývoja (% HDP)
0,63% (2010)
Národný cieľ
v Národnom programe
reforiem do roku 2020
1%
Zníženie emisií skleníkových plynov (SP) o 20% oproti
úrovniam roka 19901
-2 % (emisie projektované do
roku 2020 oproti roku 2005)2
+0 % (emisie roka 2010
oproti roku 2005)
+13 % (národný záväzný cieľ
pre sektory mimo systému
obchodovania s emisiami
oproti roku 2005)
20% energie musí pochádzať z
obnoviteľných zdrojov
Zvýšenie energetickej efektívnosti o 20% (zníženie
spotreby energie o 368 Mtoe)3 pre EÚ 274
9,8 % (2010)
14 %
Neuplatňuje sa
Zníženie o 1,6 Mtoe
75% obyvateľstva vo veku 20-64 rokov by mala byť
zamestnaná
Zníženie predčasného ukončenia školskej dochádzky pod
10% (obyvateľstvo vo veku od 18 do 24 rokov)
65.1 % (2011)
72 %
5 % (2011)
6%
Aspoň 40% obyvateľstva vo veku 30-34 rokov s
ukončeným vysokoškolským alebo rovnocenným
vzdelaním
Znížiť počet osôb ohrozených chudobou alebo
vylúčením v EÚ aspoň o 20 miliónov (referenčný rok
2008)
23.4 % (2011)
40 %
+ 1 000 (2011)
- 170 000
Slovenská republika dlhodobo patrí v rámci medzinárodného
porovnania Innovation Union Scoreboard (ďalej aj „IUS“) medzi štáty
EÚ, ktoré v inovačnej výkonnosti zaostávajú za priemerom EÚ.
Najvážnejšie príčiny nižšej inovačnej aktivity sú:
pretrvávajúci
nedostatok kapitálu
skutočnosť, že podnikateľské subjekty
nevedia využívať ponúkané príležitosti,
o čom svedčí aj ich pomerne nevýrazná
účasť na inovačných programoch
Európskej únie (ďalej len „EÚ“).
Krajiny EÚ 27 investujú do výskumu a vývoja priemerne 1,82 % HDP, v SR to je
0,63 % HDP, pričom verejné prostriedky predstavujú 60 % z celkových výdavkov
investovaných do vedy a výskumu.
Zámerom dokumentu je identifikovať aktivity a nástroje
podpory inovačných aktivít zo strany ústredných orgánov
štátnej správy financované prostredníctvom národných
verejných zdrojov a finančných prostriedkov štrukturálnych
fondov (ďalej len „ŠF“) v programovom období rokov 2014 –
2020.
Strategickým cieľom je
 zlepšiť schopnosť komercionalizovať a adoptovať inovácie a technológie a zaradiť Slovensko medzi
úspešné priemyselné krajiny 21. storočia.
 zdvojnásobiť podiel výdavkov podnikov na inovácie realizované z výsledkov výskumno-vývojových
činností.
Výsledkom tejto stratégie bude, že SR zlepší pozíciu o 5 priečok v ukazovateli inovačnej výkonnosti
charakterizovanej indexom SII (Scoreboard Innovation Index).
Na dosiahnutie tohto cieľa bude potrebné postupne do roku 2020 uskutočniť:
• štrukturálnu zmenu financovania výskumu, vývoja a inovácií
• zmenu existujúcej štátnej vednej, technickej a inovačnej politiky tak, aby v konečnom
dôsledku bol za rozvoj všetkých týchto politík zodpovedný jediný vrcholný orgán
• vytvorenie podmienok motivujúcich podnikateľské subjekty, aby zvýšili aktivitu v oblasti
aplikovaného výskumu a inovácií. Jednou z možností môže byť aj vytváranie vhodných
podmienok pre rozvoj klastrov a iných zoskupení podnikov (ako napr. alternatívne obchodné
platformy ktoré predpokladá revidované všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách) s
dominantným postavením súkromných subjektov ako spolufinancujúcich inštitúcií.
Jednou z hlavných priorít stratégie Európa 2020, ako reakcia na prebiehajúcu hospodársku krízu, je
zabezpečiť zvýšenie úrovne investícií do rozvoja inovácií tak, aby v roku 2020 dosiahli 3% HDP priemeru
krajín EÚ.
Na dosiahnutie tohto cieľa je zo strany všetkých členských štátov potrebné:
• zreformovať vnútroštátne (a regionálne) systémy v oblasti výskumu, vývoja a inovácií na
podporu excelentnosti a inteligentnej špecializácie, zlepšiť spoluprácu medzi
univerzitami, výskumnými centrami a podnikmi, realizovať spoločné programy
a zintenzívniť cezhraničnú spoluprácu v oblastiach, ktoré prinášajú EÚ pridanú hodnotu,
a primerane prispôsobiť vnútroštátne postupy financovania s cieľom zabezpečiť šírenie
technológií na území EÚ,
• zabezpečiť dostatočný prísun kvalifikovaných absolventov vedeckých, matematických a
inžinierskych odborov a zabezpečiť, aby sa učebné osnovy sústredili na podporovanie
kreativity, inovácie a podnikania,
• uprednostňovať investície do vzdelávania, vrátane využívania daňových stimulov a iných
finančných nástrojov na podporu súkromných investícií do výskumu a vývoja vo väčšej
miere.

V nadväznosti na to, úlohou všetkých subjektov podieľajúcich sa na riadení a koordinácií výskumnovývojových aktivít v SR bude:
• vytvárať motivujúce podmienky, pre širšie zapájanie sa slovenských podnikateľských
subjektov do vzájomnej spolupráce s domácimi a zahraničnými výskumnovývojovými pracoviskám,
• zaviesť systém efektívnej verejnej podpory spoluúčasti slovenských subjektov
vo výskumných projektoch EÚ,
• vypracovať a zaviesť systém motivácie nadnárodných spoločností, aby výraznejšie
vstúpili do slovenského výskumného a vývojového priestoru,
• vytvoriť atraktívne prostredie ponúkajúce pracovné sily s vyšším vzdelaním a nové
formy štátnej pomoci motivujúce zahraničných investorov rozvíjať výskum
a vývoj na Slovensku,
• zabezpečiť podporu MSP, kde sa zlyhanie trhu vyskytuje najviac, najmä u
začínajúcich inovatívnych podnikateľských subjektov,
• zvýšiť inovačnú aktivitu slovenského podnikateľského sektora,
• podporovať tvorbu inovácií vo verejnom a treťom sektore (sociálne inovácie),
• zlepšiť spoluprácu štátneho (SAV a rezortných vedecko-výskumných
ústavov) a vysokoškolského sektora s podnikateľským sektorom systémovým
zabezpečením spolupráce,
• zvýšiť zapájanie sa inovatívnych subjektov do medzinárodných inovačných aktivít
Priority vo
výskume a vývoji
musia
kopírovaťnajmä
štruktúru
priemyselnej a
pôdohospodárske
j základne na
Slovensku
Podpora
vznikajúcich
trhov a
inovačných aktivít
je potrebná na
regionálnej
úrovni.
Inovačná
stratégia SR
rozpracovaná na
regionálne
inovačné
stratégie.
Každý región musí
pritom vychádzať z
dostupnej
infraštruktúry,
členenia priemyslu
a výskumnovývojovej základne.
Mapa znázorňuje zastúpenie priemyselných odvetví v krajoch s väčším
ako 35% podielom na priemysle Slovenska a odvetví v krajoch, ktoré sú
najvhodnejšie pre inovácie
Mapa znázorňuje výdavky na vedu a výskum vzhľadom na vedný odbor,
druh (základný, aplikovaný, vývoj) a rozmiestnenie subjektov
zapojených do spolupráce v rámci vedy a výskumu
Inovačný potenciál je prezentovaný na základe prieniku zastúpenia priemyslu
a VaV; pokiaľ bude v regióne zastúpený aj priemyselný aj VaV potenciál,
odporúčame vzájomné prelinkovanie; pokiaľ bude v regióne absentovať
potenciál VaV, odporúčame pre zastúpený priemysel využiť niektorý s
navrhovaných nástrojov nižšie; ak absentuje priemyselný potenciál,
odporúčame k zastúpenému VaV napasovať priemysel
Podpora konkurencieschopnosti podnikov (predovšetkým MSP)
V rámci podpory podnikov, hlavne MSP, je potrebné využívať nástroje a metódy, ktoré sú dlhodobo
udržateľné a majú tendenciu byť priamo prospešné pre podniky. Slovenské hospodárstvo pozostáva z
99,89 % z malých a stredných firiem, pričom zamestnávajú 72,23 % zo všetkých zamestnancov v
súkromnom sektore. V každej rozvinutej ekonomike je práve táto časť podnikateľov tvorca najväčšej časti
HDP. Podpora a rozvoj v tejto oblasti zabezpečí dlhodobo zdravú a prosperujúcu ekonomiku a
zamestnanosť.
Medzi nástroje, ktoré sa dajú využiť v prípade nedostatku vlastných zdrojov patria:








Mikropôžičkový program
Programy na podporu start-up podnikov
Programy na podporu spin-off podnikov
Program podpory inkubátorov
Siete podnikteľských anjelov
Programy na podporu klastrov
Programy na podporu zlepšenia využívania a podávania patentov
Program podpory výskumu v MSP (APVV)
Hlavným cieľom realizovania Mikropôžičkového programu je riešiť problém
prístupu malých a začínajúcich podnikateľov v jednotlivých regiónoch k malým
úverom, t.j. segment, ktorý nie je v portfóliu komerčných bánk takmer vôbec
zastúpený. Bežné komerčné banky poskytujú podnikateľské úvery alebo pôžičky
len podnikateľom, ktorí majú za sebou minimálne ročné pôsobenie na trhu.
Začínajúci podnikateľ tak nemá možnosť získať kapitál na rozbeh podnikania.





Start-up podnik je nový podnik. Tento podnik je vo fáze vývoja novej technológie a
skúma nové trhy, kde by sa mohol presadiť.
Začínajúce podniky sú zdrojom pracovných miest aj v zaostalých regiónoch.
Začínajúce start-upy často využívajú zvýhodnené podmienky v inkubátoroch, napríklad
pri prenájme kancelárskych priestorov, prístupe k službám, školeniam či k externým a
interným službám.
Ako start-up firmy začínali pred rokmi napríklad aj súčasní internetoví giganti Facebook
alebo Google. Medzi úšpešné start-upy patrí aj slovenská spoločnosť Sygic.




Spin-off podniky vznikajú odčlenením istej časti od materskej organizácie.
Spin-off podniky by mali byť podporované najmä formou rizikového financovania.
Revitalizovanie podpory začínajúcich inovatívnych MSP prostredníctvom
inkubátorov. Program zahrňuje vytvorenie regionálnych investičných fondov
(s využitím zdrojov Programu rizikového kapitálu, ktoré budú doplnené
zdrojmi regionálnych aktérov – verejných/ súkromných) pre podporu
podnikov v štádiách seed a start-up pôsobiacich v inkubátoroch.
Podpora vzniku a rozvoja sietí podnikateľských anjelov – vytvorenie
podmienok pre neformálnych individuálnych investorov na podporu
inovatívnych podnikateľských konceptov s rizikovou návratnosťou v
počiatočných fázach expanzie, kedy spravidla nemajú možnosť získať
financovanie z bánk alebo od inštitucionálnych investorov.




Klastre sú skupiny nezávislých firiem, ktoré navzájom spolupracujú a
súťažia. Sú geograficky koncentrované v jednom či niekoľkých regiónoch.
Klastre sa špecializujú v určitom odbore a sú prepojené spoločnými
technológiami a skúsenosťami.
MSP nemajú často možnosti ani zdroje zapájať sa do procesu ochrany
svojich vynálezov a technických riešení. Tento stav by mal zlepšiť program, v
rámci ktorého by sa poskytovala pomoc napr. formou poskytovania
dostatočných informácií ako si patent podať, hľadania možnosti daňového
zvýhodnenia a vytvorenie vzorového postupu pre podnikateľov.
Slovensko zaostáva za susednými ekonomikami aj európskymi inovačnými
lídrami najmä v oblasti patentov. Krajiny ako Fínsko alebo Švédsko vytvoria
takmer 25-krát viac patentov na miliardu EUR HDP ako Slovensko.
Na Slovensku sa málo patentuje (aj) preto, lebo podniky málo investujú do
výskumu a vývoja a radšej kúpia hotové technológie a poznatky.

Cieľom programu je stimulácia technických inovácií v malých a stredných
podnikoch prostredníctvom podpory ich vlastného výskumu a vývoja alebo
transferu takýchto riešení z organizácií výskumu a vývoja.


Na Slovensku sa inovačný rozvoj pokrýva najmä zo zdrojov podnikovej sféry.
Brzdou sú finančné ťažkosti, resp. nedostatok kapitálu, najmä u začínajúcich
podnikov. Znižuje sa tiež počet investorov ochotných financovať inovačné
projekty.
Aplikácia finančných nástrojov umožňuje inovujúcim podnikom znižovať
daňové záväzky voči štátu, napr. daňové odpočítateľné položky, platby za
patenty, licencie oslobodené od dane a pod., čím sa inovujúcim
podnikom vytvárajú lepšie podmienky a motivácia investovať do výskumu,
vývoja a inovácií podľa ich priorít.
Na dosiahnutie stanovených cieľov Inovačnej stratégie bude v oblasti inovácií do
roku 2020 potrebné postupne uskutočniť:



štrukturálnu zmenu financovania výskumu, vývoja a inovácií, pretože bez
trvalej finančnej podpory výskumu a vývoja zo strany štátu a podnikateľov
nebude možné dosiahnuť v oblasti inovácií a vo zvyšovaní konkurenčnej
schopnosti domácich subjektov, výraznejší pokrok,
zmenu existujúcej štátnej vednej, technickej a inovačnej politiky s tým, že v
konečnom dôsledku bude za rozvoj všetkých týchto politík zodpovedný
jediný vrcholný orgán, ktorý bude zodpovedný za efektívne financovanie
vedy, techniky a inovácií,
vytvorenie podmienok motivujúcich podnikateľské subjekty, aby zvýšili
aktivitu v oblasti aplikovaného výskumu a inovácií. Jednou z možností môže
byť aj vytváranie vhodných podmienok pre rozvoj klastrov a aktívna klastrová
politika.


Potreba inovácií v podnikateľskom sektore je jednoznačná a inovácie
pre podniky sú esencia na prežitie, zlepšovanie sa a tým získanie
konkurenčnej výhody voči iným podnikom nielen na domácich ale aj
na globálnych trhoch. Rast a zlepšovanie sa podnikov zlepšuje
nielen ekonomické výsledky štátu, ale aj sociálne a životné
podmienky obyvateľov. Dnešné podniky či už veľké alebo malé si
musia uvedomiť, že ich súhra s výskumným a vedeckým svetom im
dáva práve to, čo ich posúva ďalej a rieši ich každodenné problémy.
Štát pre túto súhru musí vytvoriť podmienky, nástroje a motivačné
prostriedky.
V priebehu ďalšej prípravy a schvaľovania strategických a
rozvojových dokumentov, v nadväznosti na schválený Spoločný
strategický rámec EÚ na roky 2014-2020 a na Partnerskú
dohodu medzi EK a Slovenskou republikou sa budú po vecnej,
inštitucionálnej a finančnej stránke priebežne upravovať a
upresňovať.

similar documents